Zas nuda, smútok na dvere už bije,
hmla opŕchnuté lesy obkolesí,
studená jeseň siaha na klávesy
a vietor hučí trúchle melódie.
A človek v dumách hlavu nízko zvesí,
keď v triezvych farbách miznú ilúzie,
akási bolesť do duše sa vryje
a na dne srdca niečo zavzdychne si.
„Zas všetko preč – preč o šťastí sen smelý
a kosby deň tak málo plodov dáva,
že ver nestojí za nič život celý.“
Ach, zima je a šedivie už hlava,
skokom sa blíži žitia večer stmelý,
a nikto teplej ruky nepodáva.
