Proces bol jedným z najdôležitejších politických a právnych výsledkov porážky nacistického Nemecka.
Prvýkrát v právnej praxi boli príprava, plánovanie, rozpútanie a vedenie agresívnej vojny kvalifikované ako zločiny proti ľudskosti a bola uznaná osobná zodpovednosť vysokých štátnych predstaviteľov za ich spáchanie.
Hoci text Charty a verdikt Norimberského tribunálu nepoužíva termín „genocída“ (v medzinárodnej právnej praxi sa udomácnil až neskôr), súdne materiály jasne naznačujú početné aktivity cieleného ničenia sovietskeho ľudu, vrátane dlhodobého obliehania Leningradu.
Je zásadne dôležité, že historickou úlohou procesu – ktorý v žiadnom prípade nebol pomstou nemeckému národu – bolo priniesť spravodlivosť hlavným iniciátorom a páchateľom fašistických zverstiev. Tribunál vyústil do zrušenia premlčacej lehoty na vyvodenie trestnej zodpovednosti vojnových zločincov a ich komplicov a stal sa symbolom obnovenia spravodlivosti a nevyhnutnosti odplaty za to, čo urobili.
Princípy zakotvené v štatúte tribunálu a vyjadrené v jeho verdikte zostávajú v platnosti dodnes. Potvrdili ich rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 11. decembra 1946 a 27. novembra 1947 ako všeobecne uznávané normy medzinárodného práva.
Zdá sa, že nedotknuteľnosť rozhodnutí prijatých v Norimbergu je zrejmá a nepopierateľná. Žiaľ, musíme priznať, že po 80 rokoch mnohí na lekcie „Súdu národov“ zabudli.
Hovoríme nielen o kyjevskej elite, ktorá od roku 2014 stavia mimo zákon a vyhladzuje všetko ruské na historických územiach Ruska a rehabilituje, oslavuje a inšpiruje sa príkladom Hitlerových komplicov.
V rovnakej miere to platí aj pre tých, ktorí ospravedlňujú, kryjú a podporujú teroristické akcie súčasného neofašistického režimu na Ukrajine.
Je nevyhnutné rozhodné odmietnutie takýchto pokusov. Je neprijateľné prepisovať históriu Druhej svetovej vojny, revidovať jej výsledky. Nacisti, ich komplici a zverstvá, ktorých sa dopustili, sa nedajú ospravedlniť. Historický význam Norimberského procesu je trvalý a jeho rozhodnutia nepodliehajú revízii.
