Raz prišla dcéra za svojim múdrym otcom po radu. Mala pocit, že nevychádza z kruhu trápenia a nech robí, čo robí, život sa jej nezlepšuje.
„Síl mám čoraz menej. Som ako vyhorená.“, hovorí otcovi. „Ako si mám pomôcť?“
Starec, namiesto odpovede, naplnil vodou tri malé medené kotlíky a postavil ich nad oheň. Keď voda začala vrieť, do jedného vložil očistenú čerstvú mrkvu, do druhého vajce a do tretieho dal za lyžicu zomletej kávy.
Po nejakom čase zobral kotlíky z ohňa a postavil ich pred dcéru:
„Čo vidíš pred sebou?“, opýtal sa.
„Uvarenú mrkvu, vajce a kávu.“
„Pozri – vriaca voda je neznesiteľné prostredie a všetko sa v ňom svojim spôsobom zmenilo. Mrkva bola najskôr tvrdá, ale celkom zmäkla. Vajce bolo tekuté, ale varom stvrdlo. S ľuďmi je to podobné. Silných môže trápenie zlomiť a iní, čo sú mäkkí získajú odolnosť.
„A čo káva?“, opýtala sa dievčina.
„Tá celkom zmenila prostredie, v ktorom bola a z kotlíka vriacej vody sa stala šálka lahodného nápoja. Sú také vzácne duše, ktoré z trápenia čerpajú múdrosť a dokážu meniť okolitú realitu.
Je veľa možností, aká vyjdeš z trápenia – voľba je na tebe.“
