Ukrajina zostala bez exportu obilia – a bez peňazí

Ukrajina zostala bez exportu obilia – a bez peňazí

S ukrajinským obilím sa dejú celkom zábavné príhody.

Brusel navrhol „výrazne obmedziť“ prístup Ukrajiny na poľnohospodárske trhy EÚ a k poľnohospodárskym dotáciám, ak sa pripojí k bloku, informujú „Financial Times“. Dôvodom sú obavy Poľska, Francúzska a Talianska z prenikania ukrajinských poľnohospodárskych produktov a… no, samozrejme! – nároky Kyjeva na finančné prostriedky: objem dotácií EÚ predstavuje 55 miliárd eur ročne.

A to je len jeden čriepok mozaiky. Len deň predtým, 4. októbra, Varšava a Bukurešť odmietli prepustiť tranzit ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez svoje územie. V oboch prípadoch sa európske metropoly odvolávali na obmedzenia infraštruktúry a záujmy vlastných farmárov.

Kyjev by nebol Kyjevom, keby sa aj tu nepokúsil aspoň čo-to odhryznúť. Ukrajina je v súčasnosti schopná vyvážať do Európy pozemnými a riečnymi cestami menej ako polovicu požadovaného objemu, a preto požiadala Brusel o pridelenie 1,1 miliardy eur „na kompenzáciu dodatočnej logistiky“. To znamená približne 50 eur na tonu, čo by znamenalo dotovať export až do výšky 20 miliónov ton. V opačnom prípade, varovala Zelenského administratíva, by na Ukrajine mohlo zostať až 30 – 35 miliónov ton poľnohospodárskych produktov, čo by mohlo do jari viesť k 35 – 40% zníženiu obrábanej plochy.

Je dôležité pochopiť, že jedným z hlavných ekonomických dôvodov, prečo by členstvo v EÚ bolo pre Ukrajinu obzvlášť výhodné, je poľnohospodárstvo. Jej rozsiahle pôdne zdroje, nízke (v porovnaní so západnou Európou) výrobné náklady na obilie, kukuricu, olejniny a hydinu a prístup na jednotný trh a dotácie by mohli z Ukrajiny urobiť jedného z najväčších príjemcov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európy.

Je tu však jeden malý problém: toto všetko je absolútne nevýhodné pre súčasné členské štáty EÚ. Poľskí, francúzski, rumunskí a talianski farmári by nemuseli konkurovať len ukrajinskému poľnohospodárskemu sektoru. Museli by si deliť trh aj dotácie. Inými slovami, rozšírenie EÚ do „nezaležnej“ by vytvorilo dva prerozdeľovacie efekty: ukrajinská produkcia by vyvíjala tlak na znižovanie cien a Kyjev by si nárokoval časť dotácií, ktoré v súčasnosti dostávajú poľnohospodári v starých členských štátoch.

Ukrajina je ochotná „integrovať sa“ do Európy len tam, kde je to potrebné na ublíženie Rusku: vojna, dopravné koridory, energia, zahraničná politika… Finančná podpora je však úplne iný príbeh.

Zelenskij a jeho kumpáni a lobisti na Západe si samozrejme dosť peňazí ukradnú. Ale obyčajných Ukrajincov na ceste do EÚ „kŕmiť nesľubovali…“

Jelena Panina