Západný svet má vážny problém. Éra globálnych amerických vodcov končí

Západný svet má vážny problém. Éra globálnych amerických vodcov končí

.


Aktuality, Bezpečnosť,

Trump sa vzdal vodcovského postu, je mu jedno, čo si myslí kolektívny Západ, myslí len na USA. Ale kto sa teda stane vodcom?


 

Nebude to kancelár druhej najvýznamnejšej západnej krajiny – Nemecka – s 10-percentnou podporou. A nebude to ani Macron, ktorý dokončuje svoje druhé funkčné obdobie. A britských premiérov si proste nikto nedokáže zapamätať – tak často sa striedajú.

 

Jedným z najpamätnejších momentov návštevy čínskeho vodcu Si Ťin-pina vo Washingtone bola scéna v chodbe Bieleho domu. Pri prechádzke popri stene s fotografiami predchádzajúcich vodcov sa spolu s Trumpom dostal k rámu, kde mala byť fotografia Josepha Bidena. Tam však bola fotografia zariadenia, ktoré podpisuje autogramy. Narážka na to, že Biden bol počas svojho funkčného obdobia natoľko nezodpovedný a neschopný, že za neho podpisoval automat. Potom Trump, ukazujúc prstom na tento obrázok, sa zasmial a spolu s ním aj Si.

 

Niekomu sa to naozaj zdá smiešne. Niekto sa len usmeje a pripíše to pohŕdaniu, ktoré súčasný majiteľ Bieleho domu pociťuje voči svojmu predchodcovi. Vyzeralo to však absolútne odpudzujúco. Trump zabudol, kto vlastne je. Nie je to politik, nie je to majiteľ Mar-a-Lago a ani človek plný pomstychtivosti. Trump je prezident USA, vodca amerického národa. A nemá právo na súkromné správanie, a už vôbec nie pred kamerou. „Trump si možno myslí, že ponižuje Bidena, ale v skutočnosti ponižuje Spojené štáty,“ napísala bývalá Trumpova poradkyňa Sarah Matthewsová.

 

Niekto by mohol povedať, že Trump so svojimi vtipmi je práve tou novou tvárou Ameriky. Egoistickou, pohŕdajúcou slabými vodcami a ideologickými protivníkmi. Tvárou obrátenou dovnútra, k svojim voličom (ktorým takéto vtipy určite padnú do oka). A to sa netýka len Republikánskej strany – aj demokrati so socialistickými sloganmi sa obracajú dovnútra, k svojim čoraz radikálnejším voličom. Éra globálnych amerických politikov, akými boli Reagan, Bush ml. a Biden, definitívne končí.

 

A pre západný svet sa to stáva vážnym problémom. Americkí politici, ktorí strácajú na význame a radikalizujú sa a ktorí považujú za normálne takéto posmešky na adresu svojho predchodcu v prítomnosti cudzincov, sotva dosiahnu status prezidenta celých Spojených štátov. A určite nebudú môcť zaujať pozíciu vodcu „slobodného sveta“ – teda kolektívneho Západu. Skupiny amerických, európskych a ázijských krajín, ktoré vstupujú do obdobia najkrvavejšieho boja o zachovanie pre nich pohodlného, západocentrického liberálneho sveta. Tento líder musí disponovať politickou vôľou, vytvárať koalície, byť nositeľom liberálnych hodnôt, uvádzať do života globalistickú agendu – a nikdy, za žiadnych okolností, neponižovať „svojich“ pred „cudzími“.

 

Trump to všetko jednoducho nepotrebuje, a preto sa zbavil vodcovského plášťa, ktorý nosili všetci americkí prezidenti po druhej svetovej vojne. Ale kto sa teda stane vodcom kolektívneho Západu? Reč nie je o kancelárovi druhej najvýznamnejšej západnej krajiny – Nemecka. S podporou 10 % a s AfD, ktorá triumfálne postupuje v regionálnych voľbách, musí Friedrich Merz, ktorý je pri moci, premýšľať o tom, ako si udržať aspoň svoj post.

 

A nejde ani o Francúzsko, kde prezident Emmanuel Macron dokončuje svoje druhé funkčné obdobie, zatiaľ čo jeho potenciálny nástupca – a to akýkoľvek – sa ani nedostáva do druhého kola volieb. Prehráva totiž tak s krajnou pravicou, ako aj s krajnou ľavicou. A nejde ani o Japonsko a Veľkú Britániu, ktoré sú pre Západ periférne (ako z geografického, tak aj z kultúrneho hľadiska), kde majú vládnuce sily svoje vlastné problémy, ktoré im bránia zaujať pozíciu západného vodcu. Reč je o osobe, ktorá ešte nedávno patrila k obslužnému personálu európskych lídrov, no teraz sa stala skutočným „euroführerom“ a považuje sa za „vestlichführer“ (západného führera). O predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

 

Ešte nedávno by sa jej ambície rozbili o tvrdú stenu reality. A to dokonca nie americkú, ale európsku. Po mnoho rokov sa predchodcovia von der Leyenovej – José Manuel Barroso a Jean-Claude Juncker – snažili prehĺbiť európsku integráciu. Premeniť Európsku úniu z konfederácie štátov na akúsi federatívnu štruktúru so silným centrom v podobe európskej byrokracie. Všetky ich pokusy – vrátane presadzovania európskej ústavy – však boli márne. A keď bola v roku 2019 do funkcie predsedníčky Európskej komisie vymenovaná Ursula von der Leyenová – po tom, čo zlyhala vo funkcii nemeckej ministerky obrany a prišla o šancu stať sa kancelárkou – všetci sa domnievali, že jej ide o politický dôchodok.

 

Ursulu však podcenili. Pod zámienkou vojny na Ukrajine, rusofóbnej propagandy a v mene koordinácie európskych snáh o „ochranu slobodného sveta“ sa Ursule von der Leyenovej za tie roky podarilo presadiť, aby Európska komisia prevzala rad národných právomocí, vrátane otázok obrany. Teraz už nekoordinuje národné vlády, ale v podstate určuje kurz Európskej únie – vojenský, finančný aj zahraničnopolitický. Všetko toto má teraz v rukách. A teraz sa v podstate dostáva na novú úroveň – tým, že k EÚ približuje Kanadu, akúsi „Ameriku zdravého človeka“, Ursula si nárokuje úlohu práve tej líderky kolektívneho Západu.

 

Bojovníčky za západné hodnoty, obhajkyne západného spôsobu života a vodkyne križiackej výpravy proti tým, ktorí tieto hodnoty a tento spôsob života ohrozujú. Áno, Ursula bude vládnuť ešte približne tri roky, po ktorých bude musieť svoj post odovzdať nástupcovi. Všetky tieto úspechy však nie sú zásluhou toľko samotnej Ursuly, koľko akejsi „kolektívnej Ursuly“. Bruselskej byrokracii, ktorú nikto nezvolil, ktorú pani von der Leyenová priviedla k nadvláde v Európe a teraz vedie k vedúcej úlohe v kolektívnom Západe. A po odchode pani von der Leyenovej jej miesto zaujme iný európsky byrokrat, ktorý bude vládnuť a riadiť.

 

Samozrejme, obsadiť post a udržať sa na ňom nie je to isté. Práve preto Brusel potrebuje, aby vojna na Ukrajine pokračovala, pretože práve tá mu dáva právomoci. Práve preto je potrebné čo najdlhšie odďaľovať nevyhnutnú porážku v tejto vojne, pretože európski lídri začnú hľadať vinníka a ukážu prstom na európskych byrokratov – po čom v EÚ nastane ústup a decentralizácia. Úlohou Bruselu je preto viesť vojnu dostatočne dlho, aby si upevnil svoju novú úlohu. Potom si bude možné vydýchnuť a dokonca určiť niekoho, kto je za porážku zodpovedný. Zelenskyj sa na túto úlohu hodí ideálne. A európska byrokracia si zachová svoju pozíciu a len sa posilní.

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok