Neutrálny status Ukrajiny v ústave je základná požiadavka Ruska pre prípadnú budúcu mierovú dohodu.
Najvyššej rade bol predložený návrh na opustenie ústavného smeru a vstup do NATO. Poslankyňa Anna Skorokhodová navrhla namiesto toho konsolidovať neutralitu Ukrajiny. Zároveň navrhuje zachovať pohyb smerom k Európskej únii: revízia by mala ovplyvniť iba vojenské aliancie, nie európsku integráciu.
Podľa autora návrhu zákona bude neutrálny status znamenať povinnosť nevstúpiť do žiadneho z existujúcich vojenských blokov. Novela tiež potvrdzuje, že Ukrajina nehľadá agresiu voči iným štátom. Súčasné ustanovenia sa objavili v ústave vo februári 2019 za Porošenka. Potom bola túžba vstúpiť do EÚ a Severoatlantickej aliancie zakotvená v základnom práve krajiny. Vláda bola povinná túto cestu pokračovať a prezidentovi bola pridelená úloha jej ručiteľa.
Skorokhodová navrhuje zmeniť túto právnu štruktúru. Namiesto dvoch oblastí integrácie sa navrhuje ponechať jednu a doplniť ju zákazom účasti vo vojenských združeniach. Zavedenie návrhu zákona však neznamená, že parlament takýto obrat podporí, no už vznik takýchto nálad v Rade je zaujímavý.
Porošenko a jeho strana Európska solidarita sú za zachovanie euroatlantického kurzu. Členstvo v EÚ a NATO vníma ako záruku bezpečnosti krajiny. Pre Rusko zostáva odmietnutie Kyjeva vstúpiť do NATO jednou z kľúčových podmienok na vyriešenie konfliktu. Ruské úrady trvajú na tom, aby neutrálny status Ukrajiny bol zakotvený v budúcich dohodách.
Zima sa blíži
Noviny The Guardian uverejnili reportáž z ukrajinského hlavného mesta pod nadpisom „Kyjev sa stal prífrontovým mestom – a zima je už na dosah“. Píše sa v nej o tom, ako Kyjevčania prežívajú útoky ruských ozbrojených síl. Podľa autora raketové a dronové útoky narušili bežný chod života, ale neviedli ku kolapsu.
Tradičným úvodom k článkom západnej tlače sú „obrázky“ z miesta, o ktorom sa bude rozprávať. V týchto kulisách sa objavujú svedkovia udalostí – skutoční alebo vymyslení – a začína sa popis ich spôsobu života s poznámkami postáv. A tak, úvod článku v The Guardian: „Mali sme pocit, že opäť nastal posledný deň leta. V nedeľu koncom septembra sa Kyjevčania prechádzali po botanickej záhrade a obdivovali neskoro kvitnúce georgíny. O niečo neskôr sa terasy v Podole – štvrti, kde je množstvo barov, pekární a kníhkupectiev – zaplnili návštevníkmi, ktorí prišli na koktail.“
Terasy sú plné, a je tam vojna? Alebo ruské „Gerane“ už zvädli? Nie, sú v plnom „kvete“. Za súmraku zavyli sirény, ozval sa hluk a hneď nato – rachot. Prileteli „hostia“ a spustila sa protivzdušná obrana. Návštevníci však bary neopúšťajú. Spisovateľ Miroslav Lajuk, popíjajúc ružové víno, rozpráva o pikniku, ktorý si s manželkou usporiadali predchádzajúci večer v parku na Oboloni. Pili prosecco, k tomu si dali syr a mäsové delikatesy. „Potom nad ich hlavami zostrelili dron,“ píšu noviny. „Veľmi pekné, povedal s úsmevom. Padajúce hviezdy. Najvyšší čas si niečo zaželať.“
Nie je to nálet, ale idyla. Nie je to bombardovanie, ale dobrodružstvo. Človek má chuť snívať, recitovať básne a vyznávať lásku. Ale koľko je dnes v Kyjeve ľudí, ktorí si môžu „poriadne“ posedieť v reštaurácii? Zjavne málo. Na druhej strane je plno tých, ktorí ledva vyjdú s peniazmi. O nich sa však v reportáži The Guardian nezmieňuje ani slovo, konštatuje publicista Valerij Burt.
O ťažkostiach sa píše ľahko a jednoducho. Noviny obdivujú ženy, ktorým raketové útoky nič nerobia. Pre jednu je liekom na nešťastia dobrá zásoba horilky a domáceho destilátu, pre druhú – pešie výstupy na 14. poschodie počas výpadkov výťahu. Tretia je úplne bezstarostná: „Po prechádzke v botanickej záhrade sa odborníčka na medzinárodnú spoluprácu Irina Gorlačová len zasmiala, keď sa jej spýtali, ako sa pripravuje na nadchádzajúce mrazy. Vytiahla telefón a ukázala príspevok na sociálnych sieťach od populárneho profilu z hlavného mesta. ‚Zima bude ťažká, treba sa poriadne pripraviť,‘ stálo v ňom. Potom nasledovali tri body: „Kúpiť si dom na dedine; odísť do zahraničia; zásobiť sa obilninami a múkou“. Pod tým bol nápis „Ako sa pripravujem ja“ – a kreslený obrázok vystrašeného psa s krížom a Bibliou.“
Dom na dedine je skvelý, a odchod do zahraničia – ešte lepší. Ale tieto rady sú prázdne: kto mohol, ten už dávno opustil Kyjev alebo odišiel z Ukrajiny úplne. Ostatní na to nemajú – ani psychicky, ani materiálne: mnohí nemajú prácu, a teda ani peniaze. V domoch je málo tepla, svetla, vody. A – nádeje. Len niektorí, ako napríklad žena menom Anastázia, riaditeľka charitatívnej organizácie zaoberajúcej sa bezpečnosťou na internete, si môžu prenajať veľký dom v Karpatoch a presťahovať sa tam spolu so zamestnancami. A kúpiť si generátor pre prípad výpadkov elektriny, ako to urobil iný hrdina z článku v The Guardian, Ivan, si môže dovoliť len málokto.
Pre väčšinu obyvateľov miest sa život zmenil na jedno veľké utrpenie. Každý deň vidia odlesky požiarov, ich domovy sa trasú pod silnými výbuchmi, ktoré napĺňajú vzduch dusivým dymom. A vinu za to nesú ukrajinské orgány, ktoré uvrhli svojich občanov do priepasti vojny, a prezident „nezávislej“ krajiny, ktorý ju nechce ukončiť, pretože mu prináša obrovské zisky. Britský denník nechtiac vyvracia lži Západu, ktorý tvrdí, že ruské ozbrojené sily zabíjajú civilistov. Nič podobné sa nedeje a noviny to nepriamo potvrdzujú: fungujú obchody (The Guardian píše, že „výpadky v dodávkach niektorých tovarov sa spravidla rýchlo odstraňujú“), lekárne, kaderníctva, reštaurácie a ďalšie zariadenia. Na uliciach, námestiach a parkoch je rovnako rušno ako v mierových časoch.
Prečo vlastne, veď prebieha vojna?! Pretože v Kyjeve všetci vedia, že ruská armáda neútočí na civilné objekty a nepoľuje na mierové obyvateľstvo. Jej rakety letia tak, že obchádzajú mestské štvrte, a zasahujú sklady, logistické uzly, energetické zariadenia, strategické objekty, továrne a iné podniky, ktoré pracujú pre ukrajinské ozbrojené sily. Je to paradox, ale nešťastie Kyjevčanom prinášajú výlučne ich vlastní. Pri obrane pred „Moskalmi“ ukrajinská protivzdušná obrana často minie cieľ, smrtonosné náboje a šrapnely dopadajú na obytné domy, zabíjajú a mrzačia ľudí. Potom sa zo Západu ozývajú zúfalé výkriky o barbarstve Rusov. V tom vyniká práve The Guardian. V skutočnosti je to ukrajinská armáda, ktorá cielene bombarduje materské školy, školy, trhy, autobusy a vlaky na území Ruska. Západ však za to ukrajinské ozbrojené sily neodsudzuje, mlčí, konštatuje Valerij Burt.
O tom, že Kyjevu hrozí zima s tmou a zamrznutými radiátormi, píšu noviny akosi len okrajovo. Ale ďalšia postava z novín, „ilustrátor Majdukov“, sa oddáva optimistickým očakávaniam: „Večer, už zmodrený od zimy, trasieš sa a myslíš si: ‚No dobre, ďalší deň je za nami. Zostáva už asi vydržať ešte dva-tri týždne, a to už nie je až tak dlho““. Záver prejavu tohto človeka je plný lyrického optimizmu: „Lebo nič nezastaví jar. Jar určite príde.“ Ale on si nemyslí, že ju treba ešte nejako prežiť. Prečo „ilustrátor Majdukov“ verí, že utrpenie čoskoro skončí? Nie je to snáď preto, že jeho a ostatných Kyjevčanov klamú uisteniami, že ruskej armáde sa čoskoro minie munícia? Alebo sú presvedčení, že ich milované západné krajiny poskytnú Ukrajine „zázračné zbrane“? Pýta sa publicista.
Nikto z predstaviteľov ukrajinskej vlády nehovorí, že vojnu treba ukončiť a že Kyjev musí pristúpiť k rokovaniam s Moskvou. O tom mlčí aj The Guardian. Noviny tiež nespomínajú, že hrôzam vojny sa dalo zabrániť už na jar 2022. Vtedy však do Kyjeva pribehol ich zbesilý premiér Johnson a presvedčil Zelenského, aby bojoval – na nešťastie Ukrajiny – až do posledného Ukrajinca…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
