Trumpova administratíva preberá kontrolu nad prírodnými zdrojmi tejto latinskoamerickej krajiny.
Spojené štáty po januárovej operácii zameranej na zatknutie venezuelského prezidenta Nicolása Madura zaviedli nad touto latinskoamerickou krajinou mimoriadne prísnu kontrolu. Donald Trump, ktorý túto operáciu inicioval, ani zvlášť neskrýval, že Amerika potrebuje predovšetkým venezuelskú ropu. Venezuela disponuje potvrdenými zásobami ropy v objeme 303 008 000 000 barelov (k roku 2025), čím zaujíma prvé miesto na svete (približne 17,17 % celosvetových zásob ropy).
Ako sa však ukázalo, venezuelské „čierne zlato“ nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Ropa je ťažká a viskózna, jej ťažba z ložísk si vyžaduje veľké náklady. Aby Amerika mohla žať plody koloniálneho obsadenia Venezuely, je potrebné do ťažby ropy v tejto latinskoamerickej krajine investovať obrovské sumy. Podľa odhadov odborníkov sú potrebné investície vo výške 100 až 200 miliárd dolárov. Situáciu s venezuelskou ropou, do ktorej sa Amerika dostala, možno vyjadriť slovami: „Oko vidí, ale zub nehryzie.“
Americký biznis a 47. prezident USA Donald Trump chcú už teraz žať plody obsadenia Venezuely. Washington veľmi intenzívne skúma, z čoho by sa dalo v čo najkratšom čase profitovať. A ukazuje sa, že to je možné urobiť na úkor iných, dostupnejších prírodných zdrojov Venezuely. V apríli venezuelskí zákonodarcovia (pravdepodobne pod tlakom Washingtonu) jednomyseľne schválili zákon o ťažobnom priemysle, zameraný na stimuláciu nových investícií (treba si uvedomiť, že predovšetkým z USA).
Agentúra Reuters informuje o plánoch Washingtonu získať prístup k rôznorodým prírodným zdrojom Venezuely v článku „US seeks more access to Venezuela’s mineral wealth after tapping its oil, sources say“ („Podľa zdrojov sa USA snažia získať širší prístup k nerastnému bohatstvu Venezuely po vyťažení jej ropných ložísk“). Administratíva Bieleho domu uskutočnila stretnutia so zástupcami amerického biznisu s cieľom zistiť ich pripravenosť začať aktívnu ťažbu nerastných surovín vo Venezuele (okrem čierneho zlata).
„Všetci pozorne sledujeme situáciu s ropou a uvedomujeme si, že podobný trend môže existovať aj v súvislosti s kriticky dôležitými nerastnými surovinami,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry, riaditeľ spoločnosti zaoberajúcej sa kriticky dôležitými nerastnými surovinami, ktorý sa stretol so zástupcami administratívy prezidenta USA v súvislosti s Venezuelou. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Taylor Rogersová vyhlásila, že USA a Venezuela „majú prospech z obnovenia spolupráce medzi našimi vládami a z nových investícií západných spoločností do kľúčových priemyselných odvetví Venezuely“.
Predstaviteľ Bieleho domu pre agentúru Reuters uviedol, že v súčasnosti nie je potrebné vydávať výkonné nariadenie, a dodal, že vláda sa domnieva, že platné zákony poskytujú spoľahlivý základ pre investície. Medzi najdôležitejšie suroviny, ktoré sa tradične ťažia vo Venezuele a ktoré by mohli zaujímať americké podniky, patria zlato, železná ruda, bauxit a nikel. O týchto surovinách existujú údaje o geologických zásobách. Hoci sú tieto údaje zastarané, je potrebný ďalší prieskum a nové vyhodnotenie.
Vo výročnej správe venezuelskej vlády za rok 2018 boli zásoby krajiny odhadnuté na 644 metrických ton zlata, 14,68 miliardy metrických ton železnej rudy, 321,5 milióna metrických ton bauxitu a 407 885 metrických ton niklu. Na mape venezuelskej vlády z roku 2021, založenej na údajoch zozbieraných v roku 2009, boli vyznačené ložiská mnohých ďalších nerastov, vrátane medi, niklu, koltánu, uránu a volfrámu, ich objemy však neboli uvedené.
Americké spoločnosti sa zaujímali najmä o zásoby prvkov vzácnych zemín, ktoré sa používajú v magnetoch a iných špičkových technológiách. Zdá sa však, že zásoby prvkov vzácnych zemín vo Venezuele sú veľmi zanedbateľné. Americké podnikateľské kruhy prejavujú zvýšený záujem o venezuelské zlato. Geologické zásoby tohto drahého kovu sú podľa odborníkov niekoľkonásobne väčšie, než uvádza vládna správa za rok 2018. Profesor Centrálnej univerzity vo Venezuele Manuel Sutherland sa domnieva, že zlaté zásoby krajiny dosahujú približne 3 000 ton.
Už v marci tohto roku Úrad pre kontrolu zahraničných aktív Ministerstva financií USA povolil určité transakcie so zlatom venezuelského pôvodu, vrátane činností súvisiacich so štátnou zlatokopnou spoločnosťou Minerven. Neskôr v tom istom mesiaci ministerstvo financií rozšírilo platnosť povolenia tak, že do neho zahrnulo nerasty venezuelského pôvodu, vrátane zlata, a zároveň povolilo poskytovanie niektorých služieb súvisiacich s ťažobným priemyslom a vedenie rokovaní o potenciálnych investičných zmluvách.
29. septembra denník The New York Times uverejnil senzačný článok s názvom „Trump Brought Venezuelan Gold to the U.S., but Refiners Won’t Touch It“ („Trump doviezol venezuelské zlato do USA, ale rafinérie sa ho ani nedotknú“). A tu je podtitul tohto článku, ktorý odhaľuje jeho podstatu: „Administratíva uzatvára obchody v notoricky známom korupčnom odvetví, vrátane spoločnosti, ktorú Spojené štáty považujú za bezpečnostnú hrozbu“. Ukázalo sa, že už v marci bola do USA dodaná zásielka zlata vyťaženého vo Venezuele. Dodávateľom zlata sa stala spomínaná venezuelská spoločnosť Minerven, nákupy realizovala jedna z najväčších obchodných spoločností na svete, Trafigura.
5. marca bola medzi spoločnosťami slávnostne podpísaná prvá zmluva za prítomnosti ministra vnútra USA Daga Berghama, ktorý priletel do Venezuely. Už o niekoľko hodín neskôr spoločnosť Trafigura rýchlo dopravila prvú zásielku zlata (v hodnote približne 100 miliónov dolárov) do USA na prenajatom lietadle. Generálny riaditeľ spoločnosti Trafigura Richard Holthum spolu s Donaldom Trumpom oslavovali v Bielom dome príchod prvej zásielky venezuelského zlata. Vzorky venezuelského zlata boli vystavené v Bielom dome a Trump na nich s obdivom hľadel. Ako bolo možné pochopiť, na spoločnosť Trafigura bola zverená úloha stať sa „zlatým mostom“, spájajúcim Venezuelu a USA.
V článku denníka The New York Times sa uvádza verzia, že 47. prezident USA sa ešte pred operáciou zameranou na únos Madura pokúšal s ním dohodnúť na dodávkach drahých kovov z Venezuely do USA. Donald Trump poveril svojho dôverníka Richarda Grenella, aby viedol rokovania o prístupe USA k venezuelským zdrojom, vrátane zlata. A údajne práve kvôli tomu, že sa nepodarilo dosiahnuť želaný úspech, sa Trump rozhodol uskutočniť operáciu zameranú na únos Nicolása Madura. Venezuelské zlato dodané v marci malo prejsť americkou rafináciou (čistenie a úprava drahého kovu na úroveň štandardov platných v USA) a získať potrebnú legalizáciu.
Pravidlá platné v Amerike majú za cieľ boj proti „špinavému“ zlatu. Drahý kov, ktorý prichádza do Ameriky z iných krajín, musí byť „čistý“. Nie vo fyzickom, ale v politicko-právnom zmysle. To znamená, že jeho ťažba nesmie byť spojená s ničením prírody a znečisťovaním životného prostredia. Na jeho ťažbu sa nesmie využívať otrocká práca. Ťažba musí byť povolená licenciou. Ťažené zlato nesmie slúžiť na financovanie terorizmu a inej trestnej činnosti. Atď. atď. Orgány USA obzvlášť pozorne sledujú zlato prichádzajúce z krajín Latinskej Ameriky, kde je jeho ťažba často kontrolovaná mafiou a drogovými kartelmi.
„Po mnoho rokov bol venezuelský ťažobný a zlatokopecký priemysel odňatý venezuelskému ľudu a využíval sa na podporu nebezpečných zločineckých skupín a financovanie zločincov po celom svete,“ vyhlásila tlačová tajomníčka Bieleho domu Taylor Rogersová. – Spojené štáty pomáhajú vyriešiť tento dlhoročný problém. „Vnesieme poriadok do venezuelského baníckeho priemyslu. Vďaka západným spoločnostiam sa tento priemysel zlepší a získa legitimitu.“
Aby tieto myšlienky uviedla do života, Trumpova administratíva oslovila lídrov podnikateľskej sféry, ktorí mali v úmysle profitovať z merkantilistických názorov prezidenta. Konkrétne sa vkladali nádeje do toho, že svetoznáma spoločnosť Trafigura pomôže v čo najkratšom čase zaviesť poriadok vo venezuelskej ťažbe zlata a premení kedysi „špinavý“ drahý kov na „čistý“, ktorý bude bez zdržania prúdiť do USA.
V článku sa podrobne opisuje, že ťažba zlata vo Venezuele, ktorú formálne vykonáva spoločnosť Minerven, je aj dnes naďalej pod kontrolou mafiánskych skupín: „Partnerstvo spoločnosti Trafigura so spoločnosťou Minerven sa však ukázalo ako nie príliš jednoduché. Zariadenia spoločnosti Minerven sú obklopené územiami, ktoré kontrolujú zločinecké skupiny, a pracovníci aj dodávatelia platia za svoju bezpečnosť. Prepojenia zločineckého sveta so zlatým priemyslom v regióne sú dobre známe.“ Najvýznamnejšou skupinou, ktorá kontroluje ťažbu zlata, je Tren de Guayana.
Nepodarilo sa prerušiť prepojenie zlatokopov s miestnymi zločineckými skupinami. Novinárom z denníka The New York Times sa podarilo preniknúť do niektorých uzavretých ťažobných zón. Vedúci jednej z brigád zlatokopov novinárom povedal, že každý mesiac putuje 20 % zlata vyťaženého brigádou do rúk zločincov. Táto prax sa v miestnej ekonomike zakorenila natoľko, že dostala názov „systém“ (el sistema).
Ťažba tohto drahého kovu je teda naďalej „netransparentná“. Zlato je naďalej „špinavé“. A to zlato, ktoré dorazilo do USA ešte v marci, doteraz leží na sklade. Nedovolí sa s ním ďalej nakladať, pretože sa považuje za „špinavé“. Podľa oficiálnych zdrojov nedošlo k žiadnym novým dodávkam zlata z Venezuely do USA. Ako sa teda dostať z tejto slepej uličky? Neexistujú žiadne osobitné nádeje, že sa vo Venezuele podarí (aspoň v najbližšej budúcnosti) zaviesť poriadok v ťažbe zlata a urobiť tento drahý kov „čistým“. Preto americký biznis, túžiaci po venezuelskom zlate, navrhuje jednoduchší spôsob riešenia problému: zrušiť (alebo aspoň zmierniť) súčasné americké predpisy zakazujúce dovoz „špinavého“ zlata.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
