Pápež Lev XIV. chce zopakovať na 40. výročie kontroverzné Medzináboženské stretnutie v Assisi, organizované Jánom Pavlom II. v roku 1986. Bude aj Budha na oltári?

7. októbra 2026

Na stredotalianske Assisi sa od 25. do 27 októbra opäť sústredí pozornosť všetkých zástancov tzv. medzináboženského dialógu. Pri príležitosti 40. výročia kontroverzného Medzináboženského stretnutia v Assisi z roku 1986, ktoré patrí k temným stránkam pontifikátu Jána Pavla II., sa má konať medzináboženské stretnutie Komunity Sant’Egidio, pri ktorom pápež Lev XIV. spolu s 80 náboženskými vodcami z celého sveta vydá novú výzvu za mier.

https://www.kathpress.at/goto/meldung/2618874/papst-verkuendet-neuen-friedensappell-der-weltreligionen-in-assisi

Očakáva sa účasť približne 380 významných osobností z oblasti svetového náboženstva, kultúry a politiky z 53 krajín. Počas utorka to v Ríme uviedol Marco Impagliazzo, prezident Komunity Sant’Egidio. Osobností teda bude ešte viac ako v roku 1986, keď sa ich zišlo 160.

Zdá sa, že posledné optimistické ilúzie o novom pontifikáte Leva XIV. sa nezadržateľne uberajú do svojho terminálneho štádia. V podstate už niet symbolického úkonu, ktorým by sa neprihlásil k tým najhorším stránkam pokoncilového vývoja počnúc LGBT púťou v Bazilike sv. Petra, cez environmentálny alarmizmus Laudato si’, stretnutia s anglikánskou „arcibiskupkou“, očakávané zhromaždenia na výročie Amoris laetitia, potláčania tradičnej omše a potvrdenie všetkých synodálnych výstrelkov až po najnovšiu pripravovanú akciu, ktorá znamená prihlásenie sa ku kontroverznej udalosti v Assisi z roku 1986.

Tá v danej dobe medzi katolíkmi vyvolala veľké pobúrenie a doslova šok. V roku 1986 ešte stále žilo príliš mnoho ľudí, ktorí si pamätali, čo Cirkev vždy hlásala, najmä o pohanských náboženstvách, a tak sa vtedy v nemom úžase pozerali na oslavu evokujúcu medzináboženský synkretizmus a rezignáciu na nekompromisné ohlasovanie nutnosti obrátenia sa na katolícku vieru pre spásu duší. Ku škandalóznosti celej udalosti prispelo aj potláčanie akejkoľvek kritiky a opozície vrátane povolania polície (!) proti benediktínskemu rehoľníkovi, ktorý zdesený tým, že bola na oltár v katolíckom kostole pri budhistických obradoch (!) inštalovaná socha Budhu, protestoval a snažil sa ju odstrániť. Bol zadržaný políciou a odvedený.

https://crisismagazine.com/opinion/the-legacy-of-assisi

https://onepeterfive.com/remembering-the-sacrilege-of-assisi-i-thirty-years-later/

Celý škandál bol následne komentovaný tak, že vedenie Cirkvi o inštalovaní Budhu nevedelo a budhistickí predstavitelia tam umiestnili sochu svojvoľne. Avšak na to, aby mohli umiestniť Budhu „tam“ (v katolíckom Kostole sv. Petra v Assisi), tak sa museli predsa „tam“ najprv ocitnúť a Vatikán nezapieral, že budhistom bol tento kostol pridelený na ich modlitby a obrady. Takže aj keby nedošlo ku škandálu s Budhom, už samotný fakt, že katolícky kostol bol pridelený budhistom bol dostatočne poburujúci. Ďalšie kostoly boli pridelené hunduistom a africkým animistom, ako nakoniec priznáva aj provatikánska stránka:

https://www.catholic.com/qa/did-st-pope-john-paul-ii-authorize-buddhist-worship

Toto vysvetlenie ex post však značne pripomína dnes už bežnú prax Svätej stolice – hovoriť o progresivistických kontroverziách ohľadom viery a morálky až vtedy, keď sa škandál „prevalí“. Zásadná otázka znie: Vari nevedeli o tom, čo sami schválili, a síce, že pohanským kultom majú byť pridelené kostoly na ich obrady? Kto to schválil, kto to podpísal? Hádam si niekto nemyslí, že taký prepracovaný byrokratický aparát, aký je vo Vatikáne, nevie, čo sa deje priamo pred jeho očami?

Prešlo 40 rokov a všetko nasvedčuje tomu, že situácia sa výrazne oproti roku 1986 zhoršila. Medzináboženské stretnutia s pochybným kontextom sa stali bežnou súčasťou cirkevného života vrátane nehorázností okolo Pachamamy, indiánskych a afrických šamanistických modlitieb a kultov, vieroučný chaos dospel do katastrofálneho štádia, všeobecný rozvrat je už taký zjavný, že ho už nevidia len tí, ktorí ho účelovo nechcú vidieť.

Bombastická októbrová pripomienka 40. výročia Assisi je dôkazom toho, že progresivistická klika vo Vatikáne vôbec nepomýšľa na to, aby aspoň na chvíľu ubrala plyn zo synodálneho rútenia sa do dechardinovského bodu Omega. Naopak, ešte razantnejšie tlačí na pedál. Pozvala viac účastníkov a vyložene sa chystá oslavovať to, čo bolo v danej dobe vnímané ako škandál. Že nejde o nejaké nafukovanie udalosti tradicionalistami, ukážeme najlepšie tým, že zacitujeme z oficiálneho cirkevného média Kathpress, kde sa s neskrývaným progresivistickým triumfalizmom o akcii referuje:

„Popoludní 27. októbra, na výročie prvej medzináboženskej modlitby, ktorú inicioval Ján Pavol II., povedie Lev XIV. spolu s čestnou hlavou pravoslávneho sveta, patriarchom Bartolomejom I., a zástupcami ďalších cirkví modlitbu v Bazilike svätého Františka. V Assisi bude určených trinásť miest pre moslimov, židov, hinduistov, budhistov a príslušníkov iných náboženstiev, kde sa môžu modliť podľa svojich vlastných tradícií.“

– Čiže sme opäť tam, kde sme aj boli, len v ešte horšej kondícii. A samozrejme, s rovnakým zľahčovaním ako po škandále v roku 1986, akoby už samotné organizovanie tohto hromadného modlenia sa pohanov v ich pohanských kultoch pod patronátom katolíckej Cirkvi nebolo dostatočne poburujúce:

„To znamená, že nehrozí nebezpečenstvo „synkretizmu“, teda homogenizácie alebo asimilácie inými náboženstvami, zdôraznil Impagliazzo.“

– A prečo nehrozí toto nebezpečenstvo? Pretože to predsa povedal prezident Impaggliazzo.

Po tom, ako si všetky kulty na svojich pridelených miestach vykonajú to svoje, každý ako rovný s rovným, tak pápež Lev XIV. prednesie prejav na námestí pred bazilikou a spolu s približne 80 náboženskými vodcami prečíta a podpíše výzvu na mier.

Trojdňové stretnutie sa koná pod mottom „Pace disarmata e disarmante“ (Mier odzbrojený a odzbrojujúci), ktoré inšpiroval podľa médií sám Lev XIV. Fóra počas 26. októbra sa budú venovať témam ako migrácia, chudoba, situácia mladých ľudí a ochrana ľudskej dôstojnosti v časoch technologického pokroku. Diskutovať sa bude aj o nebezpečenstvách jadrovej vojny, rastúcom nacionalizme a klimatických zmenách. Zdá sa, že len Ježiš Kristus, skutočný Kráľ pokoja, bude akosi v diskusiách absentovať. Aspoň Ho katolícke médium vôbec nezmieňuje ako tému.

Mediálna komédia Kathpressu vrcholí vetou: „Pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005) zámerne inicioval prvú spoločnú modlitbu za mier svetových náboženstiev v meste svätého Františka, symbolickej postavy mieru a medzináboženského dialógu.“

– Svätý František, ktorý sa vybral riskujúc vlastný život do severnej Afriky, prebývajúc v križiackom tábore, aby tam obracal sultána na katolícku vieru, ako symbol „medzináboženského dialógu“, to je skutočne korunou celej akcie.