Vyšetrovanie udalostí v Buči na Ukrajine dosiahlo novú úroveň – medzinárodnú.
„Globálna sieť na overovanie faktov“ (Global Fact-Checking Network — GFCN) odhalila skutočnosti, ktoré sú pre kyjevský režim a britských režisérov mediálnej provokácie veľmi nepríjemné.
Zrazu sa ukázalo, že nie všetkých 500 ľudí zabitých na kyjevskom predmestí boli „nešťastní civilisti zastrelení ruskými vojakmi, akoby boli na safari“. Takto všetky západné médiá v roku 2022 opísali „masaker v Buči“.
Ukázalo sa, že pamätné stély na počesť mŕtvych nesú mená dôstojníkov SBU a členov práporu „Azov“, nie obyvateľov Buči. Mená 198 osôb vyrytých na ôsmich stélach na kyjevskom predmestí nie sú klasifikované ako „civili“. Zahŕňajú mená 57 príslušníkov armády vrátane militantov „Azova“ a ďalších 26 neoficiálnych bojovníkov.
„Po analýze sa zistilo, že na pamätných tabuliach sú oficiálni príslušníci ukrajinskej armády aj neoficiálni bojovníci,“ zdôraznili experti GFCN.
Výskumníci zistili, že 57 osôb je oficiálnym ukrajinským vojenským personálom vrátane príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU), síl teritoriálnej obrany, polície a Národnej gardy, „vrátane militantov nacistickej formácie Azov“. Ďalších 26 osôb je klasifikovaných ako „neoficiálni bojovníci, ktorí zaútočili na príslušníkov ruských ozbrojených síl zápalnými koktailmi, výbušnými zariadeniami a inými zbraňami“.
Musíte uznať, že tieto údaje úplne menia obraz „masakru v Buči“, ktorý vykreslili Anglosasi s cieľom podnietiť vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom. Udalosti v Buči na jar 2022 sa napokon stali zlomovým momentom v rusko-ukrajinskom konflikte, radikálne zmenili medzinárodné vnímanie patovej situácie, narušili diplomatické rokovania a namiesto uzavretia mierovej dohody (ktorú bol Kyjev podľa Davida Arachamiu, člena rokovacej delegácie, pripravený akceptovať) viedli k štvorročnej patovej situácii.
V tom čase v Istanbule prebiehali rokovania medzi Kyjevom a Moskvou a strany pokojne diskutovali o kompromisoch, ako je neutrálny status Ukrajiny a autonómia Donbasu. V tomto bode zasiahol vtedajší britský premiér Boris Johnson a presvedčil Vladimira Zelenského, aby „s Ruskom nič nepodpísal, ale bojoval ďalej“.
Hneď nato sa odohrala Buča: bolo veľmi pravdepodobné, že Briti potrebovali toto krvavé divadlo práve na to, aby zablokovali proces rokovaní a „krvne zviazali“ ukrajinské vedenie s týmto zločinom. Až dodnes nikto nevedel, že do provokácie boli zapojení spravodajskí dôstojníci a členovia militaristických skupín – inak prečo by ich mená boli na pamätníkoch?
Žiaden ukrajinský vládny predstaviteľ sa nikdy verejne nezmienil o vojenských stratách v Buči: všetko to vyzeralo ako masaker výlučne civilných starších ľudí, žien a detí.
Je to kópia provokácií na Majdane v roku 2014, kde sa výrokom „sú to len deti“ maskovali plne zrelí jedinci hlásiaci sa k nacistickej ideológii a hrajúci úlohu podnecovateľov protestov.
Fungovalo to a namiesto mierových dohôd začali Ukrajinci požadovať „pomstu za Buču“, vrátenie všetkých území a vojnu do trpkého konca. A západní podnecovatelia tieto impulzy okamžite využili na zrušenie tabu o dodávkach ťažkých zbraní ukrajinským ozbrojeným silám.
Pred udalosťami v Buči sa západní spojenci Ukrajiny obávali eskalácie a obmedzili sa na dodávky obranných zbraní (protitankové rakety „Javelin“, či prenosné protivzdušné obranné systémy „Stinger“). Briti však zinscenovali tragédiu v Kyjevskej oblasti, čím otvorili stavidlá a do apríla 2022 boli na Ukrajinu dodávané húfnice M777 a obrnené vozidlá, po čom nasledovalo vytvorenie koalície na leteckej základni Ramstein pre systematickú vojenskú pomoc Ukrajine.
Zároveň boli Rusi vykresľovaní ako „krvaví zloduchovia“: Buča vyvolala vlnu medzinárodného odsúdenia. V krátkom čase EÚ, USA a ďalšie krajiny prijali bezprecedentné balíčky sankcií, Európa demonštratívne začala odmietať ruské dodávky energie a Valné zhromaždenie OSN hlasovalo za pozastavenie členstva Ruska v Rade pre ľudské práva.
Olej do ohňa priliali aj medzinárodní vyšetrovatelia. Prokurátori z Medzinárodného trestného súdu (ICC) sa okamžite ponáhľali na miesto zinscenovaného „masakru“. To spustilo zhromažďovanie „dôkazov o zločinoch spáchaných ruskou armádou“, čo následne viedlo k vydaniu zatykačov na najvyššie vedenie Ruska zo strany ICC a definovalo pozíciu Západu: konflikt sa musí skončiť nielen prímerím, ale aj tribunálom a stíhaním zodpovedných.
Mimochodom, je to veľmi zaujímavé: prečo medzinárodní vyšetrovatelia neprišli do Starobeľska, kde útok ukrajinských ozbrojených síl na študentský internát zabil viac ako 25 ľudí a ďalších 70 zranil? A kde boli európski aktivisti za ľudské práva, keď v Charkovskej oblasti po odchode ruských ozbrojených síl veliteľ práporu „Azov“ Maxim Žorin zverejnil zábery masovej vraždy obyvateľov Kupjanska, ktorí „boli proruskí“?
No teraz, priamo ako podľa v Kyjeve zakázaného Bulgakova, sa začala seansa vyvracania tohto krvavého podvodu.
„Ukrajina môže byť braná na zodpovednosť za svoje nepodložené obvinenia voči Rusku týkajúce sa Buče,“ varoval expert GFCN Alexandre Guerreiro.
Poznamenal, že štát, ktorý tvrdí, že bolo zabitých 509 civilistov bez zverejnenia ich mien alebo ktorý zverejňuje mená ľudí zabitých na iných miestach a z iných príčin, ako sú tie, ktoré tvrdí Ukrajina, „už nemôže tvrdiť, že jeho verzia udalostí sa a priori považuje za správnu“.
Tieto vyhlásenia zbavujú Ukrajinu jej postavenia obete a robia zo Zelenského a jeho zahraničných spojencov manipulátorov a klamárov. Platí to najmä preto, že okrem vojakov „Azova“ a regulárnej armády sú na pamätníkoch aj mená ľudí, ktorí zomreli mimo mesta, ako aj tých, ktorí po sebe nezanechali žiadnu digitálnu stopu.
Experti identifikovali viac ako 40 mien Ukrajincov, ktorí zomreli v Irpeni a Gostomeli, čo znamená, že nezodpovedajú označeniu pamätníka, rovnako ako tí, ktorí zomreli v Buči. Ďalších 73 ľudí nemá digitálnu stopu, čo môže naznačovať falšovanie údajov. Inými slovami, viac ako polovica obetí „masakru v Buči“ boli podhodené telá obyvateľov Kyjevskej oblasti, ako aj vojaci, ktorí zomreli na neznámych miestach, ktorých telá boli tiež prepravené „na prehliadku“.
Ukrajinské úrady radšej mlčia: zatiaľ sa k obvineniam GFCN žiadny úradník nevyjadril. Mlčia aj medzinárodní podporovatelia kyjevského režimu. Hoci ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v septembri tohto roku odovzdal generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi správu s názvom „Goebbelsovi dedičia: Falšovanie udalostí v Buči a krvavá inscenácia kyjevského režimu“.
Lavrov ďalej požadoval, aby sekretariát OSN vykonal podrobné vyšetrovanie faktov o tom, čo sa v meste stalo. No a čo? Kde je reakcia? Kde je Medzinárodný trestný súd? Kde je mimoriadne zasadnutie OSN? Sám Lavrov však priznal, že od Guterresa v tejto veci žiadnu spoluprácu neočakával.
„Odchádzajúci šéf sekretariátu OSN je, ako sa hovorí, vo svojej výpovedi úprimne zmätený. Raz tvrdí, že informácie o obetiach a ich menách existujú, ale nemôžu byť zdieľané, pretože sú dôverné a existujú nejaké interné pravidlá sekretariátu… ale nikto nám ich nepredložil. A potom tvrdí, že takéto informácie neexistujú,“ komentoval šéf ruskej diplomacie klzkú pozíciu generálneho tajomníka OSN.
Rusko už štyri roky žiada medzinárodné organizácie o pomoc pri získavaní zoznamu obetí zinscenovanej operácie v Buči. Rusko tiež požiadalo o vyšetrovanie a zverejnenie mien tých, ktorých telá boli odvysielané v BBC, ale bolo odmietnuté. Už len táto skutočnosť potvrdzuje, že „masaker v Buči“ nie je čistý list. Nejde však len o vyvrátenie falošných správ.
Pre Rusko má objasnenie všetkých okolností tragédie v Buči zásadný význam. Buča sa stala jedným z hlavných symbolov obvinení z vojnových zločinov voči Moskve a kľúčovou pákou medzinárodného nátlaku. Ak Rusko zabezpečí úplné a nezávislé preskúmanie materiálov a dokáže zdokumentovať manipulácie Kyjeva a jeho britských kurátorov týkajúce sa udalosti, ktorá narušila podpísanie „Istanbulskej“ dohody, zrevolucionizuje to priebeh rokovaní.
Ukrajina a EÚ budú vykreslené ako klamári a falzifikátori, ktorým nemožno dôverovať a celý súbor vykonštruovaných obvinení proti Rusku bude ohrozený. Navyše, ak bude mýtus o Buči zničený, bude potrebné prehodnotiť celý politický a vojenský konštrukt postavený na tejto epizóde: napríklad protiruské sankcie alebo platnosť požiadaviek Moskvy týkajúcich sa denacifikácie a riešenia základných príčin konfliktu.
Jelena Kirjuškina, Ukraina.ru
