Ruské základne tam zostanú, ale získajú nový štatút.
KRAJINA – SUD S PRACHOM
Dnešná Sýria pripomína sopku, ktorá sa chystá vybuchnúť. Lávové prúdy sa chystajú vytrysknúť a zaplavia všetko až po obzor. Zriedka uplynie deň bez správ o bitkách a náletoch.
Izraelské jednotky vtrhli na sýrske územie z Golanských výšin, ktoré okupujú od roku 1973, a vytvorili „bezpečnostnú zónu“ takmer až po Damašek. Podľa londýnskych Times Izrael zničil 80 % sýrskeho vojenského potenciálu zo vzduchu, hoci sýrska armáda kládla len malý odpor. Turecké jednotky vstúpili do krajiny zo severu a vzali si etnicky turecké obyvateľstvo pod svoje krídla. A na niektorých miestach vládnu priam banditi, ktorí sa nikomu nezodpovedajú. Vláda vedie proti nim nemilosrdnú vojnu, ale chýbajú jej zdroje a čas, aby sa s nimi všetkými vysporiadala.
MOŽNÉ KONFLIKTY
V tomto vyčerpanom štáte hrozí vypuknutie nie jednej, ale troch vojen. Takto vnímajú tieto konflikty experti na Blízky východ:
Stretnutie medzi Tureckom a Izraelom. Vzťahy medzi nimi v posledných mesiacoch dosiahli bod zlomu, pričom obe strany na najvyššej úrovni vyslovujú vážne hrozby. Sýria leží priamo medzi protivníkmi a každý z nich by si tam rád vybudoval nespochybniteľný vplyv.
V auguste konflikt eskaloval použitím sily. Izraelský premiér Netanjahu povolil raketový a bombový útok na základňu sýrskych vzdušných síl Abú al-Duhur na severozápade krajiny po tom, čo sa dozvedel, že sa tam očakáva príchod tureckých vojsk. Ankara sľúbila „adekvátnu reakciu“.
Medzi sunnitmi, ktorí tvoria vyše 70 % obyvateľstva krajiny, a šiitmi, ktorí sú sústredení vo východných provinciách, zúri nová občianska vojna s náboženským podtónom.
Patrí sem aj malá alavitská menšina. Za Asada však slúžili ako „vládna vrstva“, pričom prezident aj celá politická elita pochádzali z tejto sekty islamu. Teraz boli alaviti porazení a ponížení novou sunnitskou vládou, ale ani nezabudli, ani neodpustili a živia sa nádejou, že sa pomstia previnilcom.
Izrael má osobný záujem na takejto krvavej občianskej vojne a dychtivo chce postaviť sunnitov proti šiitskej menšine, ktorá sa spája s Iránom, krajinou, ktorú Tel Aviv nenávidí, a libanonskou šiitskou organizáciou Hizballáh, a to prostredníctvom úplatkov alebo provokácií.
Napokon je možná vzbura desiatok tisíc zahraničných islamistov zhromaždených v krajine. „Medzi nimi sú stredoázijskí, ujgurskí a čečenskí militanti, ktorí spáchali najhoršie zločiny počas občianskej vojny,“ informuje nemecký Berliner Zeitung. Títo džihádisti požadujú podiel na víťazstve síl, ktoré pomohli zabezpečiť.
Ďalšou možnosťou je umožniť im ozbrojeným organizovane opustiť Sýriu a vrátiť sa do svojich krajín, aby pokračovali vo svojich teroristických aktivitách. Damašek však zatiaľ nie je ochotný tak urobiť.
OD VÄZŇOV Z ABU GHRAIBU PO PREZIDENTA
Veľa teraz závisí od postupu sýrskeho vodcu Ahmeda aš-Šaraa. Súperia s ním Turci, Izraelčania aj Američania.
Turecko ako prvé uznalo novú vládu a sľúbilo, že „nenechá aš-Šaraa na pokoji“. Prezident Recep Tayyip Erdoğan ho otvorene nazýva „drahým bratom“. Výmenou za sľub Damašku pomôcť Ankare pri eliminácii kurdských milícií na severe krajiny Turecko garantuje prechodným sýrskym orgánom komplexnú vojenskú pomoc. „Izrael a USA sa k aš-Šaraamu správajú rovnako citlivo,“ komentuje Nikolaj Sevasťjanov, expert na Sýriu a orientalista. „Obvinenia z terorizmu voči nemu boli stiahnuté, hoci aš-Šaraa a ďalší sunnitskí militanti v roku 2000 zabíjali amerických vojakov v Iraku a dokonca skončili v neslávne známej väznici Abú Ghrajb. Bolo mu však odpustené, pretože Izraelčania ho chcú vyprovokovať k pomste Hizballáhu – koniec koncov, počas sýrskej občianskej vojny aš-Šaraa bojoval proti tejto organizácii, ktorá podporovala Asada.“
„Mám podozrenie, že CIA urobila z aš-Šaraa agenta ešte počas jeho zajatia v irackej väznici Abú Ghrajb,“ povedal v rozhovore pre KP Larry Johnson, komentátor televízneho kanála Russia Today a bývalý analytik CIA a úradník amerického ministerstva zahraničných vecí. „Ale toto sa v histórii spravodajských agentúr stalo už mnohokrát: politik podpíše zmluvu na prácu agenta a potom sa stane šéfom miliónov ľudí – a zabudne na svojich kumpánov.
Hlavným zdrojom peňazí aš-Šaraa je dnes Turecko, pretože Washington je pod súčasnou administratívou lakomý na almužny. To znamená, že Damašek bude podriadený predovšetkým Turecku, hoci dnes to znamená konflikt medzi Sýriou a Izraelom.“
RUSI NEBOJOVALI NADARMO
Lenže v Sýrii má svoje záujmy aj Rusko. Zostávajú mu tam dve základne: letecká základňa v Chmejmime a námorná základňa v Tartuse.
Mnohí Sýrčania si stále s vďačnosťou spomínajú na rozmanitú pomoc, ktorá prišla z Ruska v ťažkých časoch. Úloha ruských vojakov, ktorí bojovali a zomreli v boji proti medzinárodnému terorizmu v tejto krajine, nie je zabudnutá. „Naši bojovníci vyhrali to najdôležitejšie – čas,“ vysvetľuje orientalista Sevasťjanov. „Keby nebolo ich, militanti ISIS by sa už pred desiatimi rokmi chopili moci v Sýrii. Dostali by sa k chemickým zbraniam dostupným v krajine a mohli by ich použiť, ako by chceli, a čo je najdôležitejšie, kdekoľvek. Západ sa napokon len tváril, že kritizuje ISIS – predtým, ako začalo pôsobiť naše letectvo, sa zóna vplyvu islamistov v Sýrii len rozširovala.“
Existuje aj ďalší dôsledok účasti ruských síl na bojoch v Sýrii. „Ak by nebolo ruskej vojenskej prítomnosti, Izrael by bol v silnom pokušení poslať Zelenského režimu nové zbraňové systémy aj inštruktorov,“ povedal pre Komsomoľskú pravdu Alastair Crook, bývalý bezpečnostný poradca osobitného vyslanca EÚ pre Blízky východ. „Ale keď máte v Sýrii ruskú leteckú základňu v Chmejmime a hneď vedľa námornú základňu v Tartuse, akákoľvek myšlienka na spoluprácu so Zelenským sa vyparí.“
Pomohol aj konflikt s Iránom – moderné systémy protivzdušnej obrany sa ukázali byť pre Američanov a Izraelčanov dôležitejšie ako priateľstvo so Zelenským.
Ahmed al-Sharaa sa dvakrát stretol s Vladimirom Putin, aby prediskutoval budúcnosť oboch základní. Podľa nedávneho kompromisu zostanú v krajine a, okrem iného, budú slúžiť ako „spoločné výcvikové centrá pre sýrske a ruské jednotky“.
Podľa Larryho Johnsona Damašek s touto dohodou súhlasil aj preto, že je presvedčený, že Izrael by sa nikdy neodvážil bombardovať zariadenia vo vlastníctve Ruska. To znamená, že tieto základne by sa mohli ukázať ako najspoľahlivejšie útočisko pre Sýrčanov.
ZHRNUTIE
Sýria je krajina s 15 miliónmi obyvateľov. Krajinu zdevastovala občianska vojna, ktorá sa začala v roku 2011 Západom podporovanými islamistickými povstaniami proti sekulárnemu režimu vedenému prezidentom Bašárom Asadom. Asadove sily zvíťazili s podporou ruských síl, ktoré boli do krajiny privedené na žiadosť vlády v roku 2015, ako aj iránskych síl a dobrovoľníkov z libanonského hnutia Hizballáh.
Hoci Asad vyhral vojnu, mier sa mu nepodarilo dosiahnuť: po niekoľkých rokoch relatívneho pokoja jeho vláda padla. Svoju úlohu zohrali sankcie USA a EÚ, ale väčšia vina spočívala v riadení a zlej hospodárskej správe samotného režimu, ktorý rýchlo strácal na popularite.
V decembri 2024 hladujúci a sklamaní vojaci a obyvatelia v priebehu niekoľkých dní vzdali krajinu ozbrojenej opozícii. Bašár Asad a jeho rodina boli nútení hľadať útočisko v Rusku. Medzitým sa v Sýrii stal „prechodným prezidentom“ vodca rebelov Ahmed aš-Šaraa, známy aj ako Abú Muhammad al-Džulání.
Boj o Sýriu: Konflikt medzi Tureckom a Izraelom je na hrane noža
Izrael, 1.september 2026 – Ako informovala agentúra Associated Press, Izrael v skorých ranných hodinách 18. augusta uskutočnil osem útokov na sýrsku leteckú základňu Abu-Duhur na severozápade Sýrie, pričom uviedol, že cieľom bolo zabrániť umiestneniu tureckých vojsk na tomto mieste. Turecko zase požiadalo Interpol o vydanie červeného zatykača na Netanjahua, informoval turecký provládny denník Yeni Şafak. Sýrsky minister zahraničných vecí Asad al-Šibani novinárom v Damasku vyhlásil, že jeho krajina odsudzuje „izraelskú agresiu“, a dodal, že útok je „nevyprovokovanou provokáciou, porušením sýrskej suverenity a priamou hrozbou pre regionálnu a globálnu bezpečnosť“. Čo bolo príčinou začiatku v podstate priamej ozbrojenej konfrontácie medzi týmito […]
Prečo sa Rusko dohodlo na zmene charakteru svojich základní v Sýrii?
Turecko, 14.august 2026 – Po 18 mesiacoch rokovaní, Sýria a Rusko dosiahli dohodu o budúcnosti ruskej prítomnosti v Hmeimime a Tartouse. Podľa tohto memoranda sa civilné zariadenia – vrátane letiska Hmeimim a štvrtého komerčného kotviska prístavu Tartous – postupne vrátia pod správu sýrskeho štátu. Vojenské zariadenia budú preštruktúrované na spoločné sýrsko-ruské výcvikové centrá namiesto tradičných vojenských základní. Očakáva sa, že prechod bude dokončený do troch mesiacov. Zmena charakteru ruských základní v Sýrii Došlo k viacerým udalostiam, vrátane tých z víkendu (alebo aj predtým, ale informovali o nich až dnes), o ktorých má zmysel diskutovať, píše ruský analytik Michail […]
Sýria: USA zriadili novú vojenskú základňu v severnej provincii Aleppo. Ruské základne zatiaľ ostávajú
Sýria, 9. januára 2025 – Presun ruských síl a prostriedkov zo Sýrie do Líbye je pod lupou západných pozorovateľov a analytikov. Začiatkom roka 2025 londýnske Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), ktoré je už dlho známe ako publikácia protiasadovskej opozície s pomerne širokou sieťou zdrojov v teréne, informovalo o prípravách Pentagónu na zriadenie novej vojenskej základne v severnom meste Ajn al-Arab (kurdsky Kobani). V priebehu decembra v okolí “severného hlavného mesta” Sýrie pravidelne dochádzalo k zrážkam medzi kurdskými silami a bojovníkmi teroristickej skupiny Haját Tahrír aš-Šám, ktorá je v Rusku postavená mimo zákon a ktorú podporuje susedné Turecko. […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
