Slovo o kňazskom celibáte – príčiny jeho zavedenia v Cirkvi a následky jeho zrušenia –

Maciej Łodyga

10. októbra 2026  

Cirkev

„Neženatý muž sa stará o veci Pánove, ako sa páčiť Pánovi. Ženatý muž sa stará o veci svetské, ako sa páčiť svojej žene, a jeho srdce je rozdelené“ (1Kor 7,32–34)

Veľmi dobre vieme, že Ježiš z Nazareta nehovoril priamo o celibáte kňazov a že svätý Peter mal svokru. Vo svojom prvom liste Timotejovi svätý Pavol píše, že biskupi, diakoni a kňazi by mali byť manželmi jednej manželky. Následne sa celibát kňazov najprv objavil v Cirkvi spontánne a dobrovoľne. Avšak pápež Gregor VII., aby obmedzil rôzne negatívne javy spojené s tým, že kňazi majú manželky, konkubíny a deti, začal presadzovať celibát povinne.

Toto potvrdil II. lateránsky koncil v roku 1139, ale rozsiahle prijatie celibátu nebolo ani rýchle, ani jednoduché. Celibát sa stal jedným z princípov, ktoré následne spochybnila tzv. reformácia. Vo svojej brožúre s názvom Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení kresťanského štátu kňaz Martin Luther napísal: „… Rímska stolica, vedená odsúdeniahodnou mysľou, vydala všeobecný dekrét o tejto veci a zakázala všetkým kňazom žiť v manželskom stave. Toto jej vnukol diabol, ako oznamuje svätý Pavol v 1. Tim 4:1, 3: „Prídu učitelia, ktorí prinesú démonické učenia a zakážu ľuďom ženiť sa.“ (Tento citát v skutočnosti hovorí o neskorších časoch, pozn. aut.).

Obe strany videli problémy súvisiace, či s manželstvom alebo s kňazským celibátom. Protestantská strana „povoľovala skrutku“ a otvorene dovolila manželstvá duchovenstva, zatiaľ čo katolícka strana „uťahovala skrutku“ a posilnila princíp celibátu na Tridentskom koncile. Katolícka Cirkev a novovzniknuté protestantské komunity sa rozišli.

V roku 1522 sa bývalý kňaz Huldrych Zwingli oženil s vdovou Annou Reinhardovou. V roku 1525 sa Martin Luther oženil s cisterciánskou mníškou Katharinou von Bora. V roku 1539 sa Ján Kalvín oženil s Idelette de Bure, vdovou po anabaptistickom pastorovi. Henrich VIII. sa oženil šesťkrát, dve manželky dal sám popraviť. Ďalší vývoj protestantskej viery viedol niekde až k polygamii. Joseph Smith, vodca mormónov, a jeho nástupca Brigham Young už mali veľa manželiek.

V našej dobe pokračujú diskusie o platnosti kňazského celibátu. Cirkev by si však mala vždy klásť predovšetkým otázku: Čo chce Ježiš Kristus?

Manželky na farách

Aby sme zistili, či Gregor VII. urobil správne rozhodnutie, predstavme si svet, v ktorom sa rímskokatolícka Cirkev rozhodne zrušiť celibát. Logicky môžeme očakávať, že niektorí kňazi sa rozhodnú oženiť a založiť si rodinu. V Poľsku je takmer tridsaťtisíc kňazov a viac ako desaťtisíc farností. Predpokladajme, že tretina kňazov sa zriekne celibátu – desaťtisíc kňazských manželstiev znamená, že desaťtisíc žien sa presťahuje do farností po celom Poľsku a v priebehu niekoľkých rokov sa narodí dvadsať až tridsaťtisíc detí.

V prvom rade bude Cirkev čeliť otázke využívania fár manželkami a deťmi farárov a vikárov. Fary sú vo všeobecnosti veľké, priestranné budovy, niekedy historické a často sa nachádzajú na rozsiahlych pozemkoch. Ak ich rodiny kňazov začnú využívať bezplatne, mohlo by to medzi farníkmi vyvolať pocit nespravodlivosti. Mnohí začnú porovnávať svoje vlastné možnosti bývania s privilégiami rodiny kňaza, ktorá bude využívať cirkevné budovy, tiež postavené z dobrovoľných a dlhoročných darov farníkov.

Následne bude tiež logické, že fary sa budú musieť rozdeliť na časti určené k výhradnému užívaniu rodinou kňaza a časti pre farské účely. Rodina kňaza bude mať totiž právo na súkromie a bude môcť prijímať hostí, takže na farách budú pobývať aj príbuzní a priatelia jeho manželky. Iné riešenie by vyžadovalo, aby kňaz s rodinou býval mimo fary. Fara by sa potom stala pracoviskom kňaza, kde by bol prítomný v určitých hodinách. Bývanie mimo fary by znamenalo kúpu bytu alebo domu na úver s úmyslom zostať tam doživotne. Prípadné presťahovanie do inej vzdialenej farnosti, by so sebou prinieslo ťažkosti a náklady spojené s predajom nehnuteľnosti a kúpou inej na novom mieste.

Kam idú peniaze veriacich?

Farníkov bude ďalej zaujímať aj to, aká časť príjmov farnosti sa vyčleňuje na podporu rodiny kňaza, najmä ak sa ukáže, že jeho manželka je nezamestnaná alebo kňaz má veľa detí. Cirkev bude čeliť výzve zaviesť transparentnú metódu určovania výšky príjmu, ktorý má kňaz dostávať, a ako implementovať transparentné hospodárenie s farskými financiami, aby sa veriaci nebáli, že kňazi si privlastňujú peniaze pre svoje rodiny.

Životná úroveň kňazovej rodiny sa dostane pod drobnohľad (oblečenie, autá, šperky jeho manželky, platené vzdelávacie aktivity pre deti, rodinné dovolenky). Ako kňazove deti vyrastajú, ich rodičia im budú chcieť finančne pomôcť. Farníci budú tiež skúmať vysokoškolské vzdelanie kňazových detí, investície do bývania a bývanie kňazových dospelých detí vo farskom dome, najmä s ich vlastnými rodinami. Vo farskom dome sa môžu objaviť vnúčatá, nevesty a zaťovia. Postupom času sa ukáže, že tam býva sedem, možno aj desať ľudí a farníci sa budú pýtať, ako sa rozdeľujú účty za energie, kto ich platí a z čích peňazí.

Na zozname svetských súdov

Ak sa kňazi začnú ženiť/vydávať, vynára sa otázka: Mali by mať ich manželstvá aj právne dôsledky podľa svetského práva? Ak sa ich manželstvá začnú registrovať na matričných úradoch, dôjde aj k vlne rozvodov. Nemusí to byť chyba kňaza. Stačí, že kňaz stretne ženu, ktorá sa po niekoľkých rokoch rozhodne, že miluje organistu alebo iného farára a chce sa rozviesť. Ďalšou fázou vývoja necelibátnej Cirkvi bude fenomén, keď sa kňazi budú obracať na súd, aby riešili rozvodové konania, výživné, kontakt s deťmi, otázky týkajúce sa rodičovskej autority a rozdelenia spoločného majetku.

Mnohí veriaci si budú klásť otázku, či dávajú peniaze Cirkvi na výživné, na právnika alebo na vyplatenie bývalej manželky. Ťažkosti môžu nastať aj pri určovaní, čo zo zariadenia fary je spoločným majetkom kňaza a jeho manželky a čo je majetkom farnosti. Zariadenie bude potrebné ohodnotiť, takže faru niekedy navštívia súdni znalci. Alebo možno v niektorých prípadoch manželka kňaza nahlási domáce násilie a fara sa stane predmetom vyšetrovania polície a sociálnych služieb.

Pastieri s hriechom

Čo urobia kňazi, ak po odlúčení od svojich manželiek stretnú iné ženy? Koľkí z nich sa s nimi zapletú a ako bude Cirkev reagovať na vedomé cudzoložstvo? Bude takýchto kňazov automaticky vylučovať z radov duchovných? Mnohí kňazi sa pokúsia začať konanie o vyhlásenie neplatnosti svojich manželstiev (anulácia) a tak sa pred biskupskými súdmi znásobia súdne spory.

A nevznikne tak napokon skupina kňazov, ktorí budú mať deti s viacerými rôznymi ženami? Akým vzorom bude kňaz, ktorý je rozvedený alebo cestuje po okolí, aby navštívil deti? Pohľad na súdneho exekútora, ktorý zabavuje majetok kňaza, ktorý neplatí výživné, tiež nevybuduje prílišnú dôveru v Cirkev. Vývoj duchovenstva sa bude potom valiť a nabaľovať ako snehová guľa, nad ktorou pápež môže úplne stratiť kontrolu.

Stručne povedané, po zrušení celibátu sa kňazi budú musieť postarať o všetky starosti a problémy spojené s ochutnávaním ovocia, ktoré Adamovi podala Eva.

Celibát je liekom

Aby sme teda mohli posúdiť reformy Gregora VII. a cestu, ktorú si zvolila rímskokatolícka Cirkev, musíme pozorovať, ako duchovní uzatvárajú manželstvá, rozvádzajú sa a delia deti a majetok v Pravoslávnej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi a iných východných katolíckych cirkvách. Pripomeňme si, že Gregor VII. inicioval svoje reformy nie preto, aby vytvoril množstvo problémov, ale aby riešil množstvo problémov, ktoré v jeho dobe existovali práve kvôli nedostatku celibátu.

Preto každý, kto chce diskutovať o celibáte, by sa mal najprv vrátiť ku koreňom a preskúmať stav duchovenstva v časoch Gregora VII. – tak, ako situáciu prezentujú pramenné dokumenty z tej doby.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.

PDF (formát pre tlač)