Za komunistov som žil prvú tretinu môjho života. Prázdne mesto, zavrete hranice. Rady pred obchodmi. Stalo sa v rade na čokoľvek, pretože nič nebolo dostať. Vo výrobkoch bolo toľko ečiek, benzenu a podobných sraciek, ale boli neškodné, lebo nikto nepísal na obal zloženie. V radoch sa stalo tak, že keď ste nejaký videli, postavili ste sa doň, bez toho aby ste vedeli, čo tam vôbec majú. Niektoré veci sa občas predávali v obmedzenom množstve.
Keď ste boli obyčajný človek, niektoré druhy mäsa ste ani nevideli, dlávili sme sa len mastnými flaksňami. V obchodoch bolo asi stokrát menej tovaru, rifle alebo mansestraky sa kupovali od spriaznených predavačov priamo zo skladu.
Ľudia chodili tak hnusne a bezfarebne oblečení, že to vyzeralo akoby ich obliekala Humana. Ženy boli neupravené, vtedajšie styridsiatnicky vyzerali ako dnešné 60 tky. Ak si pozriete v dnesnej paródii na verejnoprávnu televiziu # donekonečna opakovane socialistické šouky, všimnite si ľudí v publiku. Podniky zatvárali o 22.00 v Žiline bola najdlhšie otvorená kultová vináreň Na bráne, do 23.00 ale dostať sa tam večer bola frajerina.
Nevedeli sme si predstaviť život v slobodnom zahraničí, aj blbá Burda sa kupovala načierno. Na burzy platni chodili policajti, hudba bola kontraband! Raz dvakrát do roka sme boli na pohrebe, niekto z našich kamarátov spáchal samovraždu. Pohreby monitorovali policajti.
Nemali sme žiadnu nádej a to bol ten hlavný rozdiel. My dnes už vieme, že Fica treba poraziť raz a navždy, russkych kolaborantov zahnať do kanálov, očistiť školstvo, aby už nikdy nespadalo pod primitivov falšujúcich dejiny, vysvetlit narodu, že oslobodenie a obsadenie sú dva rozlične pojmy a že Russko je hnusná diktatúra, ktorá doteraz vykynožila a pozatvárala milióny vlastných ale aj cudzích občanov, pobijeme sa s korupciou, zbavíme kultúru nevzdelanych barbarov a znovu si pripomenieme, akú cenu má tá neviditeľná krásna ingrediencia, bez ktorej život nemá zmyse – Slobodu.
