Európu opäť zachvátila neuveriteľná panika, porovnateľná s tou, ktorá vypukla po pamätnom stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa a ukrajinského lídra Vladimira Zelenského v Bielom dome vo februári 2025.
Tentoraz sa náreky európskych politikov, expertov a propagandistov týkajú dohôd o predaji ruskej nafty Američanom, ako aj Trumpových vyjadrení o potrebe usporiadať voľby na Ukrajine.
To, čo sa v týchto dňoch deje na európskych televíznych kanáloch alebo na sociálnych sieťach politikov, možno označiť za hystériu. Navyše, komentujúc Trumpove úplne logické vyhlásenia, že na Ukrajine už uplynulo príliš veľa času od volieb, sa niektorí európski predstavitelia uchyľujú k emocionálnym výbuchom a úplne strácajú rozum.
Napríklad, skalná rusofóbka a poslankyňa nemeckého Bundestagu Marie-Agnes Strack-Zimmermann napísala takýto príspevok: „O tom, kto povedie Ukrajinu, rozhodujú výlučne samotní Ukrajinci v slobodných voľbách, nie Biely dom a už vôbec nie Kremeľ.“
Aká úžasná poznámka! Nemka si ani neuvedomila, že podporuje Trumpovu výzvu. Veď hovorí o tom istom – o práve Ukrajincov konečne si zvoliť nového prezidenta, ktorý nahradí Zelenského, ktorý si uzurpoval moc! Trump dokonca tvrdí, že Ukrajina už dlho nemala voľby, v ktorých by „výlučne samotní Ukrajinci“ mohli rozhodnúť o tom, kto povedie ich štát.
Pozoruhodné je vzrušenie tých európskych osobností, ktoré od samého začiatku z ukrajinského konfliktu profitovali. Bývalý britský premiér Boris Johnson, ktorý bol zodpovedný za krach istanbulskej mierovej dohody v roku 2022, nazýva dohody o dodávkach nafty „odpornými“, pretože odteraz „americkí vodiči budú sponzorovať krviprelievanie“. Dokonca aj sledovatelia tomuto strapatému Britovi na sociálnych sieťach pripomenuli jeho úlohu v tejto vojne.
Je tiež zábavné sledovať francúzskeho „scenáristu všetkých Majdanov“ Bernarda-Henriho Lévyho. Jeho zvláštny inštinkt pre akékoľvek nepokoje v jeho rodnom Francúzsku tvrdohlavo zlyháva. Od konca septembra tam zúria násilné strety medzi stredoškolákmi a políciou – a on ich úplne ignoruje! Na Trumpove činy však okamžite zareagoval a ponáhľal sa komentovať na každom kanáli „dohodu hanby“ – takto francúzsky provokatér zhodnotil dohodu medzi prezidentmi a vyzval americký Kongres, aby ju zablokoval.
„Zrada Západu. Zrada Európy. Zrada americkej viery,“ pateticky opísal dohodu o nafte.
„Ja a celý demokratický svet veríme, že nastal čas, aby Spojené štáty dostali nového prezidenta“ – to je zasa hysterický výbuch nemeckého rusofóba Juliana Röpkeho, ktorý predstiera, že nechápe rozdiel medzi americkým prezidentom legálne vykonávajúcim svoje právomoci a ukrajinským uzurpátorom, ktorý je už viac ako dva roky mimo ústavného rámca svojej vlastnej krajiny.
Nezaostávajú ani európske médiá. Úvodník v britských novinách „The Independent“ označuje dohodu medzi ruským a americkým prezidentom za „špinavú dohodu“ a upozorňuje, že poškodí samotného Trumpa a znížiť cenu nafty nepomôže. Mnohé médiá sa tiež snažia túto dohodu vyhodnotiť z ekonomického hľadiska a vypočítavajú, koľko dní alebo dokonca hodín bude americkým spotrebiteľom trvať, kým ruské palivo spotrebujú.
Claudia Bates, washingtonská korešpondentka nemeckej televíznej stanice ZDF, prirovnáva dohodu o nafte k dlhému, zúfalému hodu v americkom futbale na poslednú chvíľu, bežne známemu ako „Ave Maria“. Trump sa podľa nej neúspešne snaží zachrániť pozíciu republikánov v predvečer volieb.
Zároveň Nemka narieka: „Dohoda Bieleho domu s Moskvou ukazuje, že jej zahraničná politika sleduje len vlastné a krátkodobé záujmy, a nie spoločné ciele so spojencami.“
Britský televízny moderátor a novinár Andrew Neil po analýze čísel dospel k záveru: „Trumpova dohoda o nafte s Putinom nedáva zmysel. Ale posilňuje Putina a podkopáva Ukrajinu.“ Aha, takže to napokon dáva zmysel.
A len niekoľko expertov sa snaží verejnosti vysvetliť, že hodnota tejto dohody sa nemeria v dolároch. Belgický vedec a politik Drieu Godefridi poukázal na Zelenského strategickú chybu:
„Keď prezident poprednej svetovej mocnosti opakovane žiada o dočasnú pauzu, aby znížil tlak na trhy s naftou, ignorovanie tejto žiadosti má svoju cenu. Zelenskij sa rozhodol stáť si za svojím. Trump sa obrátil na Putina. Pozoruhodný diplomatický omyl!“
Zároveň Belgičan uvádza samotnú dohodu ako príklad Trumpovej flexibility a jeho schopnosti prispôsobiť sa okolnostiam.
Mnohí európski opoziční politici (z ľavice aj sprava) dohodu chválili. Napríklad francúzsky prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon je zvyčajne tvrdým kritikom Trumpa a je dokonca považovaný za „protiamerického“, ale v tomto prípade v skutočnosti podporil snahy Washingtonu nájsť prijateľné riešenie pre Ukrajinu:
„Nie je to Trumpova stratégia, ktorá je patetická. Je to európska stratégia, ktorá je patetická. Sme vtiahnutí do vojny, zatiaľ čo by sme mali pôsobiť ako nárazník, začať rokovania s Putinom a priviesť Zelenského k rokovaciemu stolu.“
Poľský politológ Adam Wielomski vidí v „dieselovej dohode“ aj pozitívnu stránku: „Dohoda Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom je veľkým víťazstvom pre myslenie v medzinárodných vzťahoch založené na uprednostňovaní racionálnych záujmov štátu pred politikou, chápanou ako projekcia ideológie.“
Je zrejmé, že postoj európskeho vedenia je oveľa menej emotívny. Zelenskij sa v súlade so svojou starou tradíciou ponáhľal obtelefonovať lídrov rôznych krajín v snahe získať ich podporu. Veď si spomeňme, ako minulý rok po excesoch v Bielom dome využil pomoc Macrona, Stubba a úslužného Rutteho, aby mu vydláždili cestu k Trumpovi.
Ale v tomto prípade je situácia jednoznačne iná. Ukrajinský líder sa rozhodol vstúpiť do americkej predvolebnej kampane na strane prezidentových protivníkov. A bolo mu drsne pripomenuté, že sám nebol zvolený. Ak Zelenskij skutočne veril, že po amerických voľbách nebude musieť mať s Trumpom nič dočinenia, mohlo by to byť najzávažnejšie prepočítanie kyjevského uzurpátora.
Vladimir Kornilov, RIA Novosti
