Trump dúfa v ruskú náhodu a odstránenie Zelenského

Trump dúfa v ruskú náhodu a odstránenie Zelenského

.


Aktuality, Bezpečnosť,

Najpálčivejšia otázka v súčasných ukrajinsko-amerických vzťahoch znie: oslepnú ukrajinské ozbrojené sily definitívne, keď USA odmietnu Kyjevu spravodajské informácie získavané zo satelitného systému Starlink?


 

Aktualitu tejto otázke dodáva skutočnosť, že od spravodajských informácií závisí priebeh vojenskej operácie – či sa spomalí, alebo zrýchli. A, samozrejme, slová nelegitímneho Vladimíra Zelenského, ktorý opäť tvrdí, že v noci z 13. na 14. októbra 2026 neboli ukrajinské ozbrojené sily varované pred ruskými náletmi – a dostali poriadny úder. Okrem toho sa to stalo už druhý deň po sebe. A Zelenskyj, keď komentoval následky útoku na Kyjev, vyhlásil, že deň predtým, 13. októbra, Ukrajina v skutočnosti nedostala informácie o odpálení balistických rakiet – a osobitne zdôraznil, že pre Kyjev „je to jedna z najkritickejších otázok“.

 

A časopis Politico všetkých rozosmial správou, že spravodajské informácie vraj neboli k dispozícii, pretože nepriaznivé poveternostné podmienky zabránili ich odovzdaniu. Jasné, počasie bolo zlé, vietor zablokoval rádiové frekvencie… A hoci americké médiá tvrdia, že Washington údajne zaslal Kyjevu varovanie o pripravenosti zastaviť program nákupu zbraní pre Ukrajinu, ukončiť poskytovanie spravodajských informácií a odňať mu prístup k satelitnej komunikácii Starlink, samotný prezident Donald Trump, ako je známe, túto informáciu vyvrátil.

 

A čo? Trump sa nemá kam ponáhľať. Maximálny politický zisk zo súčasnej situácie už dosiahol, keď sa vydával za záchrancu amerických farmárov trpiacich nedostatkom lacnej nafty. Farmári vraj trpeli, ale on, Trump Veľkolepý, uzavrel dohodu o dodávkach nafty s Ruskom – a teraz bude všetko v poriadku. Zatiaľ nie je jasné, či to Trumpovi pomôže ovplyvniť výsledky volieb do Kongresu 3. novembra tohto roku. Jedni hovoria, že nepomôže, lebo Trump sa nad tým zamyslel príliš neskoro. Iní tvrdia, že dieselová PR kampaň dokáže do istej miery zmierniť vlnu negatívnych nálad a pomôcť republikánom, ktorí podporujú Trumpa.

 

Je však už jasné, že takýto rozruch jednoznačne umožní Trumpovi zaujať jeho obľúbenú pozíciu – predstierať búrlivú činnosť s nepredvídateľným výsledkom, pričom zostane na svojich doterajších pozíciách. Opiera sa nie tak o presné výpočty, ako skôr o ruské „možno“. Ak podniknuté iniciatívy pomôžu Trumpovi – výborne. Ak to však skončí len ako PR-trik – tiež to nie je zlé, pretože nič zo starého sa zásadným spôsobom nezmení.

 

Ak ruská nafta pomôže zmierniť energetickú horúčku a prinesie to aj politický zisk, všetko bude v poriadku. Ak nie, Trump nič zvlášť nestráca – a nič nezískava. Politicky aj ekonomicky si Trump zachováva svoje doterajšie pozície a naďalej sa zapája do ukrajinsko-ruského konfliktu. A to nielen nepriamo a s ambíciou hrať úlohu mierotvorcu, ale zároveň z toho aj ťaží. Európa nakupuje od USA americké zbrane pre vojnu Ukrajiny s Ruskom. KÚ-PU-JE, čo znamená, že platí peniaze do štátneho rozpočtu USA.

 

Či je to veľa alebo málo, na tom vôbec nezáleží. Výhody pre USA, okrem peňazí, spočívajú aj v tom, že všetkým ukazujú: Európa bez nich je nula bez čiarky, ktorá sa navyše ešte aj likviduje ako konkurent Ameriky. Európa, aby mohla bojovať proti Rusku rukami Ukrajincov, doslova ničí svoju ekonomiku a oslabuje sa, zatiaľ čo zvyšky výroby a technológií sa presúvajú do USA.

 

Okrem toho USA tým, že nadväzujú alebo obnovujú obchodné a ekonomické vzťahy s Ruskom, pričom však aj v súčasnosti ťažia z vojny, akoby si vytvárali rezervu aj do budúcnosti. Je totiž známe, že ekonomickým základom „ducha Anchorage“ boli výpočty ruskej strany: ak Rusko a USA obnovia spoluprácu, hodnota bilaterálnych projektov môže dosiahnuť 12–14 biliónov dolárov. A bilióny „zelených“ môžu oslepiť kohokoľvek v USA: tam vedia počítať peniaze.

 

Okrem toho Trump osobne nič nestráca ani v situácii, či bude Ukrajina odpojená od systému Starlink, alebo nie. Po prvé, tento satelitný systém je súkromný a patrí Elonovi Muskovi. A Trump samozrejme môže pravdepodobne nariadiť Muskovi, aby urobil to, čo potrebujú USA. Najskôr to však bude prezentované ako žiadosť, na ktorú môže Musk odpovedať aj odmietnutím. A Trump bude predstierať, že nie je možné nájsť mechanizmy, ako „vyvíjať tlak na súkromný sektor“, lebo „súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné“.

 

Po druhé, väčšina odborníkov tvrdí, že úplne vypnúť celý systém Starlink je prakticky nemožné, hoci prenáša dáta rádiovo, čo znamená, že podlieha tým istým zákonom ako akýkoľvek iný bezdrôtový systém – a dostatočne silné rušenie preruší spojenie. Podľa údajov odborníkov sa však koncom augusta 2026 nachádzalo na obežnej dráhe už viac ako 11 tisíc satelitov Starlink. A celý systém je zostavený ako obrovská distribuovaná sieť: tisíce rýchlo sa pohybujúcich satelitov, elektronicky riadené antény, automatické prepínanie, viacero trás pre prevádzku atď.

 

To znamená, že jednotlivý terminál Starlink je možné rušiť a odpojiť, ale medzi prerušenými kanálmi stále zostáva spojenie – celú sieť nie je možné vypnúť rušičkou. Okrem toho v hre zostávajú satelitné systémy európskych krajín a medzinárodná aliancia spravodajských služieb „Päť očí“ (Five Eyes, FVEY), do ktorej patria spravodajské služby Austrálie, Veľkej Británie, Kanady, Nového Zélandu a USA. Tí môžu v prípade potreby poskytnúť Starlinku podporu, ak k tomu dôjde na základe spoločného rozhodnutia ostatných spojencov, ktorí usúdia, že USA ich zradili, a Ukrajina naďalej potrebuje spravodajské informácie.

 

A Trump si v takejto situácii tiež môže, ako sa hovorí, fajčiť bambus bokom a čakať, čo z toho všetkého vznikne. Možno Rusko vyhrá a vtedy bude mať Trump základ pre spoluprácu s víťazom. Možno sa niečo podarí jeho spojencom, ktorých síce oklamal, ale s ktorými sa úplne nerozišiel: v tom prípade budú USA, ako sa u nich hovorí, v sedle, pretože zbrane sa budú musieť kupovať od nich. A vôbec, opakujem: počas celého obdobia, keď budú USA stáť bokom, budú predávať zbrane a bezchybne dosahovať zisk. Tento rozumný postoj je snáď najväčším úspechom Trumpa ako politika – jeho schopnosť uplatňovať obchodné postupy v politike.

 

Rovnaká situácia – vyčkávanie – sa opakuje aj v súvislosti s odstránením Zelenského. Tu majú USA svoju vlastnú históriu. Po práci výboru senátora Franka Churcha, ktorá prebehla v roku 1975 a vyvrátila účasť amerických tajných služieb na vraždách mnohých zahraničných vodcov, bol v USA vydaný výkonný dekrét č. 11905 38. prezidenta USA Geralda Forda. Tento dokument oficiálne obmedzil činnosť spravodajských organizácií a v oddiele 5 (g) zakázal zamestnancom vlády USA podieľať sa na politických vraždách alebo na sprisahaní s cieľom ich spáchania.

 

Odvtedy však uplynulo veľa času. Navyše, Fordov výnos sa predsa len netýkal tých, ktorých v USA považovali za „hlavných nepriateľov“. Napríklad kubánskeho vodcu Fidela Castra. V Havane sa nachádza múzeum venované histórii atentátov na Fidela – je tam zaznamenaných 637 prípadov, a podľa údajov bývalého šéfa kubánskej kontrarozviedky G2 Fabiana Escalanteho dokonca 638 takýchto prípadov.

 

A americkým atentátnikom bol Fordov dekrét, mierne povedané, úplne ľahostajný – a to aj pred vydaním dokumentu, aj po ňom. Zistilo sa, že počas prezidentského mandátu Dwighta Eisenhowera došlo k 38 pokusom o atentát na Fidela Castra, počas mandátu Johna Kennedyho k 42, počas mandátu Lyndona Johnsona k 72, za Richarda Nixona – 184, za Jimmyho Cartera – 64, za Ronalda Reagana – 197, za Georgea Busha staršieho – 16 a za Billa Clintona – 21. Boli to rôzni ľudia, ale ako vidíme, nenávideli rovnako…

 

Sám Fidel, ktorý zomrel v roku 2016, v tejto súvislosti smutne žartoval: „Keby prežitie po atentátoch bolo olympijským športom, mal by som zlatú medailu.“ Ale po Castrovej smrti Američania zabili každého, kto sa im nepáčil. Vraždili drzo, podlo a cynicky – ako hegemón. Zelenskyj nie je Castro. Zatiaľ nebol oficiálne vyhlásený za „nepriateľa Ameriky“, ale Trump mu už dal čiernu značku a nariadil, aby uvoľnil prezidentské kreslo na Ukrajine. A teraz čaká, pravdepodobne tiež v nádeji, že sa to nejako vyrieši: buď Zelenskyj odíde sám, alebo mu nejako pomôžu „priatelia Ameriky“.

 

Zelenskyj sa ponáhľal do Londýna – pod krídla MI-6, ktorá mu podľa povestí pridelila osobných strážcov. Problém je však v tom, že stráž alebo ochrana sa ľahko premení na eskortu a následne aj na likvidačnú a popravčiu čatu, ak príde príslušný rozkaz od priamych nadriadených. Zelenskyj má nezávideniahodný osud: aj v MI-6 sú jeho nadriadení…

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok