Ako sa modliť? Kľúčom je vytrvalosť –

Phillip Campbell

16. októbra 2026  

Cirkev

Ak majú katolíci rozprávať o svojom duchovnom živote, pomerne často priznávajú, že sú nespokojní s tým, ako sa modlia. Máme často predstavu, že modlitba je niečo ako liek alebo zázračná formulka, ktorou jednak vyriešime veci, ktoré nás ťažia a trápia a tiež získame pocit šťastia, radosti a zažijeme kúsok raja. Sú medzi nami takí, ktorí si prečítali niečo od Jána z Kríža, alebo iného mystika a sú odvtedy poznačení predstavou, čo všetko sa modlitbou dá dosiahnuť a sú následne sklamaní zo skutočnosti, že oni nič také nezažívajú. Málokto povie: „Som spokojný a naplnený svojím modlitebným životom!“ Väčšina ľudí vyjadruje – a oprávnene treba povedať – nespokojnosť s kvalitou svojich modlitieb. Uvádzajú tisíc rôznych vecí – nevedia formulovať svoje myšlienky hladko a sústredene, pevne daná modlitba (ruženec napríklad) sa im zdá monotónna a uspávajúca, spontánna modlitba ich rozptyľuje a kazí koncentráciu, nevedia si nájsť vhodný formát modlitby, plus sa im zdá, že sa modlia stále dookola a výsledok je nulový, nedosahujú o čo prosia.

Tieto prekážky nie sú bezvýznamné pre tých, ktorí s nimi zápasia; pre mnohých je to značný kríž a nevedia čo s tým. Prekážky v modlitbe môžu byť ťažké, pretože modlitba je individuálna záležitosť. Existuje mnoho „metód“ alebo „škôl“ modlitby, každá so svojimi prednosťami. Ľudia môžu prelietavať z metódy na metódu a hľadať niečo, čo sa im zdá viac vyhovujúce, ale bez akéhokoľvek skutočného pokroku. Nakoniec mnohí ľudia zostanú s pocitom, že jednoducho nie sú dobrí v modlitbe – alebo ešte horšie, že modlitba je zbytočné cvičenie, niečo, čomu sa venujú polovičato z pocitu povinnosti, pretože vedia, že by mali, ale prestali očakávať akékoľvek skutočné ovocie z nej. Poznám človeka, ktorý sa s nesmiernym úsilím pokúšal pomodliť jeden ruženec úplne sústredene. Aby mu myšlienky neutekali od Zdravasov, ale aby boli plne zamerané na tajomstvá, na každé jedno slovo. Neviem, či sa mu to už podarilo, ale tipol by som si, že nie. A niesol to veľmi ťažko.

Bude užitočné vrátiť sa k Písmu a pozrieť sa, čo nám Božie zjavenie hovorí o modlitbe. Biblické pokyny o modlitbe sa zdajú frustrujúce, pretože hoci je Biblia plná napomenutí k modlitbe, ale takmer nič nám nehovorí o tom, ako sa modliť. Písmo akoby predpokladalo, že čitateľ nejakú metódu pozná a vie s ňou pracovať a preto Písmo hovorí viac o dôležitosti modlitby než o jej mechanizme.

No nie je to úplne tak a v Písme, predovšetkým Novom zákone, sa dá nájsť návod, ktorý by sme mohli použiť.

Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: „Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.“ A on znútra odpovie: „Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.“ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. (Lk 11,5–10)

„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Mt 7,7–8)

Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Bráň ma pred mojím protivníkom.“ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?“ (Lk 18,1–7)

„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ (Mt 26,41)

„Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“ (Lk 21,36)

„Radujte sa v nádeji, buďte trpezliví v súžení, vytrvajte v modlitbe.“ (Rim 12,12)

„Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“ (Ef 6,18)

„V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“ (Kol 4,2)

„Bez prestania sa modlite.“ (1Sol 5,17)

„Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. Eliáš bol krehký človek ako my a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.“ (Jak 5,13–18)

„Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi… Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 1,14; 2,42)

„Cez deň ťa chválim sedemkrát pre tvoje spravodlivé rozsudky.“ (Ž 119,164)

„Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.“ (Ž 62,8)

Spoločným menovateľom vo všetkých týchto pasážach je pojem „vytrvalosť“. Písmo nám takmer nič nehovorí o tom, ako sa modliť, či pri tom stáť, či kľačať, či hovoriť to alebo tamto, či spontánne alebo opakovať predpísané formulky, či osamote či v skupine s inými. Áno, Pán nám dal znenie modlitby, ktorú odvtedy voláme modlitba Pána, tu a tam Písme hovorí, že sa máme utiahnuť do samoty, alebo robiť to či ono. Nejaké náznaky tam určite nájdeme, no nenachádzame tam vypracovaný modlitebný systém, aký napríklad vidíme u niektorých rehoľných rádov.

Písmo však veľmi často opakuje, nalieha a urguje, aby sme sa modlili často, bez prestania, vytrvalo, aby sme si vybudovali trvalý zvyk modliť sa. Z toho možno usúdiť, že nepravidelnosť a nekonzistentnosť v modlitbe sú väčšie nedostatky ako to, čo hovoríte alebo spôsob, ktorým sa modlíte. Konzistentnosť je podľa niektorých znalcov tým najdôležitejším faktorom modlitebnom živote.

Spoločným menovateľom tých, čo sa sťažujú na nekvalitu svojich modlitieb, je práve nekonzistentnosť. Väčšina z nich sa nemodlí často, pretože im to nedáva veľký význam. Je to ťažké a neprináša to okamžitý úžitok, a my sme z tohto pozemského sveta naučení takéto veci odsúvať. Do náročnej veci sa zvyčajne pustíme len pre úžitok, ktorý to prináša, ale ten úžitok chceme mať čo najskôr.

No logika Evanjelia nie je logikou pozemského sveta, ba je jej opakom. Duchovný svet je miesto, kde je slabosť silou, pokora mocou, utrpenie vyvýšením a prvý je posledný. Milosť je zlato a modlitba je práca, ktorou toto zlato dolujeme. Paralely s pozemským životom v duchovnom svete často nepomáhajú, ba naopak. No sú výnimky. Existuje jedna pozemská analógia, ktorú môžeme urobiť a ktorá nám dáva vhodný rámec na pochopenie duchovného života, a tú nám zanechal svätý Pavol vo svojich listoch: bežecký tréning.

Svätý Pavol rád porovnával kresťanský život s atletikou: Duchovný život je beh, v ktorom musíme bežať, aby sme získali Božiu odmenu (porov. 1Kor 9,24); umŕtvujeme svoje telá, aby sme umŕtvili vášne, rovnako ako olympijskí bežci trénujú seba samých (porov. 1Kor 9,27); ako bežci trénujeme, aby sme získali veniec víťazstva (porov. 2Tim 4,7–8); bežci musia súťažiť podľa pravidiel, rovnako ako veriaci musia nasledovať Božie zákony (porov. 2Tim 2,5); ako bežci zabúdajú na to, čo je za nimi, aby sa dostali k cieľovej čiare, tak aj my musíme nechať minulosť za sebou, aby sme naplnili svoje povolanie v Kristovi (porov. Flp 3,13–14). Pavol siahal po týchto porovnaniach tak často, že sa zdá akoby beh bol jeho obľúbenou disciplínou a následne aj obľúbenou analógiou zbožného života.

Svätý Pavol vedel čo robí, keď sa dovolával atletických obrazov. Nehľadal len živú ilustráciu; ukazoval na niečo štrukturálne v duchovnom živote: Tie isté vlastnosti, ktoré budujú silné telo, budujú aj silnú dušu. Ani na jedno ani na druhé neexistuje nejaký trik. Existuje len rozhodnutie každý deň prísť a pracovať na sebe. Prečo je atletický tréning vhodnou paralelou? Atletický tréning (a každý šport) je jedinečný v tom, že nepríjemnosti a ťažkosti, ktoré prežívame, sú samé o sebe mechanizmom rozvoja. Keď robíte tlaky na lavičke až do zlyhania, že už nedokážete činku zdvihnúť, to napätie pôsobí ako fyziologický stimul, ktorý spôsobuje rast svalov. Keď ste bežec a trénujete, tlačíte svoj kardiovaskulárny systém na hranicu jeho možností a to je mechanizmus, ktorý spôsobuje kardiovaskulárne adaptácie. Pokrok sa získava v boji a zápase a to veľmi štrukturálnym, takmer mechanickým spôsobom. Akýkoľvek druh fyzickej kondície vyžaduje, aby ste prežívali nejakú mieru nepohodlia, pretože ak nie, znamená to, že dostatočne nesnažíte, a nespustíte mechanizmy, ktoré naštartujú biologické adaptácie, ktoré chcete dosiahnuť.

Písmo nám toto porovnanie nepredkladá takými slovami – Pavol nepovie „modlitba je ako tréning“. Ale vzhľadom na to, ako naliehavo siaha po atletických obrazoch pri opise kresťanského života v širšom zmysle, myslím, že toto spojenie je oprávnené. Náš Pán nám hovorí, aby sme vytrvali v modlitbe a Pavol to porovnáva s fyzickou kondíciou. To znamená, že ťažkosti a prekážky v modlitbe treba prijať ako súčasť nášho duchovného pokroku. Keď sa sťažujeme, že naša modlitba nie je odmeňujúca, ale odmietame sa prebiť cez svoje ťažkosti, sme ako vzpierač, ktorý sa sťažuje, že nenaberá svaly, ale zároveň nechce dvíhať činky, keď začnú byť ťažké.

Príliš často, keď sa modlíme, myslíme na nejaký budúci výsledok, či už ide o úmysel, na ktorý sa modlíme, alebo len o vnútorné útechy, ktoré dúfame, že modlitba prinesie. Inými slovami, máme tendenciu myslieť na modlitbu ako na prostriedok k nejakému inému cieľu. Ale cieľom je modlitba sama; veci, ktoré z modlitby dostávame, sú pekné bonusy, ale zmysel modlitby je modlitba – spoločenstvo s Bohom, samé o sebe. Presne preto Písmo tak nalieha, aby sme boli vytrvalí v tomto zvyku. Preto bol svätý Benedikt taký múdry, keď predpísal svoje pravidlo modlitby; vedel, že ak už nič iné, tak konzistentnosť Božského ofícia vykoná svoju prácu na duši, rovnako ako opakované údery kladiva vyformujú rozžeravené železo.

Najlepšia diéta je tá, v ktorej nerobíte prestávky. Najlepší tréningový režim je ten, v ktorom ste konzistentní. Podobne najlepší modlitebný život je jednoducho ten, ktorý je vytrvalý. Konzistentnosť robí zázraky. Predstavte si, žeby ste prestali myslieť na to, ako sa pri modlitbe cítite; prestali by ste myslieť na to, či Boh počuje vaše modlitby; prestali ste sa starať o to, či budú vypočuté, či ste v správnej dispozícii, aký typ modlitby robíte, či sú vaše modlitby dosť úprimné, sústredené a či vôbec máte z toho aktu radosť, či je váš duchovný život v poriadku – jednoducho by ste prestali myslieť na všetky tie nezmysly a iba sa modlili. Že by ste sa chytili modlitby ako človek unášaný na mori, ktorý sa drží kusa naplaveného dreva, nestarajúc sa o to, aké je to drevo drsné alebo škaredé, alebo ako vás bolia ruky z držania, alebo kam ste unášaní, alebo o akékoľvek iné úvahy, lebo kým sa ho držíte, žijete, a žiť je cieľom. Považujte samotné modlenie sa za cieľ. Keď sa modlíte, už ste dorazili do svojho cieľa.

Rozhodnite sa vytrvať v modlitbe. Bez ohľadu na svoje pocity. Obráťte sa k Nemu v modlitbe v tichých chvíľach. V zaneprázdnených chvíľach. V uzobraných chvíľach venovaných modlitbe, v hektických chvíľach venovaných nevyhnutnostiam života. Nemusí to byť veľa; na začiatok stačí krátka strelná modlitba alebo Otče náš, a vytvorte si zvyk. Keď začínate v posilňovni, najdôležitejšie nie je, aké cviky robíte alebo ako dobre ich ovládate; najdôležitejšie je jednoducho to, že prídete. Prídu plody modlitby? Áno, ale prídu o dosť neskôr ako čakáte, tak ako úroda na poli.

Prinúťte sa modliť a váš modlitebný život sa výrazne zlepší. Modlite sa s rozhodnosťou Jakuba, ktorý sa držal anjela a volal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš“ (porov. Gn 32,26). Táto vytrvalosť je kľúč.

„Keď som prišiel do Írska, každý deň som pásol ovce a často som sa cez deň modlil. Stále viac rástla vo mne láska k Bohu a úcta pred Bohom. Rástla viera a môj duch bol pohnutý, takže som sa za cez deň modlil až stokrát a v noci azda rovnako. Dokonca som zostával v lesoch a na vrchoch a vstával som modliť sa pred úsvitom v snehu, ľade a daždi. Nikdy som sa kvôli tomu necítil horšie a nikdy som necítil lenivosť a ako si teraz uvedomujem, duch vo mne vtedy horel.“ ~ Svätý Patrik, Vyznanie

Uverejnené s láskavým súhlasom autora, pre portál Christianitas.sk preložil J. Duháček

PDF (formát pre tlač)