Ak ostrov získa nezávislosť, bude musieť vstúpiť do NATO a stať sa právnym nástupcom Dánska v otázkach bezpečnosti.
22. septembra 2026 v New Yorku v rámci zasadnutia Valného zhromaždenia OSN podpísali USA, Dánsko a Grónsko novú trojstrannú dohodu o bezpečnosti a obrane v Arktíde, ktorá nahradila základnú americko-dánsku zmluvu z roku 1951. Novú dohodu podpísali prezident USA Donald Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen. Celkovo bolo vyhotovených deväť kópií dokumentu – po tri v angličtine, dánčine a grónčine, aby si každá strana mohla vziať všetky tri verzie.
„Je to dôležitý míľnik v našich vzťahoch,“ povedala dánska premiérka. Pri porovnaní novej zmluvy s dohodou z roku 1951 Frederiksénová poznamenala, že ide o „rozsiahlejšiu a lepšiu dohodu“. „Zmluva, ktorá môže byť večná,“ povedala. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen označil dohodu za vzájomne výhodnú pre všetky tri strany: „Vaša bezpečnosť je našou bezpečnosťou a naša bezpečnosť je vašou bezpečnosťou.“ Nová dohoda predpokladá otvorenie dvoch vojenských základní USA na ostrove, vyhlásil Donald Trump na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
„Okamžite začneme s rozširovaním rozsiahlej vojenskej prítomnosti na vhodných miestach. Postavíme dve veľmi dôležité vojenské základne,“ povedal Trump. V texte zmluvy sa spomínajú základne v Narsarsuaq (tam už bola základňa v období studenej vojny) a Mesters-Vige (v súčasnosti ju využíva elitná dánska jednotka Sirius, ktorá v tejto oblasti vykonáva hliadkovanie na psích záprahoch). Okrem toho majú USA právo otvárať aj ďalšie vojenské základne podľa potreby.
Podľa dokumentu majú USA povolenie „modernizovať a rozšíriť činnosť“ leteckej a kozmickej vojenskej základne Pituffik v Grónsku, ako aj vytvoriť dodatočné „obranné územie“ v osade Narsarsuaq a na vojenskej základni Mestersvig „v súlade s podmienkami a technickými detailmi dohodnutými stranami“. „Spojené štáty môžu v Grónsku zriadiť ďalšie obranné územia a posilniť svoje vojenské operácie alebo opevniť vojenské objekty. Ktorákoľvek zo strán môže určiť potrebu zriadenia nového obranného územia na ochranu územia Severoatlantickej zmluvy, Grónska a amerického kontinentu,“ uvádza sa v dohode.
V súlade s dokumentom môžu americké lietadlá prelietavať nad celým územím Grónska a pristávať tam, vrátane výsostných vôd, a štátne plavidlá USA môžu pod vodou vstupovať do výsostných vôd Grónska a pohybovať sa v ich hraniciach bez akýchkoľvek obmedzení s výnimkou tých, ktoré boli dohodnuté zmluvnými stranami. V dohode sa tiež stanovuje spoločná činnosť Dánska a USA zameraná na prevenciu špionáže na území Grónska.
Žiadna krajina, ktorá nie je členom NATO, nemôže mať vojenskú prítomnosť v Grónsku, pokiaľ s tým nesúhlasia všetky strany. Navyše krajiny alebo investori, ktorí nie sú členmi Európskej únie ani NATO a nie sú partnermi NATO, nesmú mať v regióne kontrolu, významný vplyv ani prístup k dôverným informáciám. Dohoda nemá stanovený konečný termín platnosti, ale jej platnosť zanikne, ak Dánsko alebo USA vystúpia z NATO. Ak Grónsko získa nezávislosť, bude sa musieť stať členom NATO a právnym nástupcom Dánska v otázkach bezpečnosti.
V dohode sa tiež spomína potreba zachovať v čo najväčšej miere tradičný spôsob života Grónčanov a uprednostňovať miestne spoločnosti pri dodávkach služieb a tovaru pre amerických vojakov. Pred podpísaním novej zmluvy bola americká vojenská prítomnosť v Grónsku upravená dohodou medzi Dánskom a USA z roku 1951. Zmluva poskytovala USA široké právomoci v oblasti umiestňovania vojenských základní, pričom zdôrazňovala suverenitu Dánskeho kráľovstva.
V roku 2004 bol k dokumentu pridaný podpis Grónska spolu s dodatkom o potrebe zachovať tradičné väzby medzi Grónčanmi a Američanmi. V tom istom čase sa v dohode uvádzalo, že USA zostala v Grónsku už len jedna vojenská základňa – Thule (dnes sa nazýva inak – Pituffik). Zmluva z roku 1951, rovnako ako nová dohoda, bola uzatvorená na dobu neurčitú: v dokumente sa uvádzalo, že platí dovtedy, kým existuje NATO. V podstate nová dohoda rozširuje predchádzajúcu zmluvu, ktorá už aj tak poskytovala USA veľmi široké právomoci v Grónsku.
K dohode došlo po niekoľkých mesiacoch Trumpových vyhrážok, že „zaberie“ Grónsko, keďže podľa jeho slov je pre národnú bezpečnosť USA kriticky dôležité vzhľadom na svoju strategickú polohu a nerastné zdroje. Trump v príspevku na Truth Social napísal, že dohoda „nebude pre Spojené štáty znamenať žiadne náklady“ a poskytne USA možnosť „robiť všetko potrebné“ na „zabezpečenie a ochranu bezpečnosti Grónska“.
„S potešením oznamujem, že USA uzavreli dohodu s Dánskom a Grónskom, ktorá USA poskytuje trvalú kontrolu nad bezpečnosťou a ďalšími záležitosťami v Grónsku a plne zohľadňuje všetky z mnohých dôvodov na obavy USA. Pre USA to nebude znamenať žiadne náklady,“ napísal Trump. „Odteraz žiadny nepriateľ USA nebude môcť nikdy zriadiť základňu v Grónsku, mať tam vojenskú prítomnosť ani realizovať významné investície bez nášho písomného súhlasu,“ poznamenal Trump.
História amerického prenikania do Grónska sa začala už dávno pred Donaldom Trumpom. Už v roku 1867 USA zvažovali možnosť odkúpenia ostrova od Dánska. V roku 1910 sa objavil veľmi originálny nápad: Dánsko mohlo odovzdať Grónsko Spojeným štátom a na oplátku získať americké územia na Filipínach – Mindanao, Palawan a niekoľko menších ostrovov. Následne sa malo predpokladať, že tieto územia budú odovzdané Nemecku výmenou za vrátenie Severného Šlezviga Dánsku, ktorý stratilo po dánsko-pruskej vojne v roku 1864.
Táto zložitá diplomatická kombinácia zostala len na papieri, ale záujem Washingtonu o Grónsko nikam nezmizol. Grónsko však Američanom nedávalo pokoj. V roku 1946 ponúkol americký prezident Harry Truman Dánsku za Grónsko už 100 miliónov dolárov a navyše sľúbil časť ropných ložísk na Aljaške. Nakoniec, v roku 1967 za vlády Lyndona Johnsona sa ministerstvo zahraničných vecí opäť zaujímalo, či by Dánsko nepredalo Grónsko a Island. V oboch prípadoch však Američania dostali odmietavú odpoveď.
Počas druhej svetovej vojny získali USA možnosť umiestňovať na Grónsku vojenské zariadenia a Washington začal tento ostrov považovať za kľúčový prvok ochrany severných námorných ciest a vlastného územia. Po vzniku NATO význam Grónska pre americkú obranu ešte vzrástol. V roku 1951 uzavreli USA a Dánsko dohodu o obrane Grónska, ktorá sa stala právnym základom americkej vojenskej prítomnosti na ostrove. Tento dokument umožnil Washingtonu budovať a prevádzkovať vojenské zariadenia v Grónsku. V roku 2004 bola dohoda doplnená s ohľadom na zmenu statusu ostrova a rozšírenie jeho samosprávy.
V čase, keď sa Donald Trump vrátil k téme Grónska, mali USA na ostrove už značné vojenské práva a možnosti. Dnes na ostrove pôsobí americká vesmírna základňa Pituffik – bývalá letecká základňa Thule, ktorá má kľúčový význam pre systém varovania pred raketovým útokom a vesmírnu infraštruktúru USA. Vesmírna základňa Pituffik (do 6. apríla 2023 – letecká základňa Thule) je najsevernejší vojenský objekt Vesmírnych síl USA, nachádzajúci sa na severozápade Grónska. Nachádza sa 1 118 km severne od polárneho kruhu a 1 524 km od severného pólu.
Základňa zohráva kľúčovú strategickú úlohu v systéme protiraketovej obrany USA, pričom zabezpečuje včasné varovanie pred odpálením rakiet, kontrolu vesmírneho priestoru a monitorovanie arktickej zóny. 21. januára 1968 sa v blízkosti základne zrútil americký strategický bombardér B-52 s termonukleárnymi bombami na palube, čo viedlo k rádioaktívnemu (plutóniovému) kontaminovaniu okolia. Objekt dlho slúžil ako základňa vojenského letectva (VZS). V roku 2020 bola odovzdaná pod správu Vesmírnych síl USA a v roku 2023 bola oficiálne premenovaná na Pituffik – podľa názvu bývalého historického osídlenia.
Pre USA má Grónsko význam nielen z hľadiska vojenskej geografie. Ostrov disponuje veľkými zásobami nerastných surovín, vrátane kovov vzácnych zemín, a topenie arktického ľadu otvára nové možnosti pre lodnú dopravu a využívanie prírodných zdrojov Arktídy. Grónsko zaujíma ôsme miesto na svete v zásobách prvkov vzácnych zemín – približne 1,5 milióna ton. Na ostrove však zatiaľ neprebieha plnohodnotná ťažba kovov vzácnych zemín: drsné podnebie, obmedzenia v oblasti infraštruktúry a veľký podiel územia pokrytého ľadom sťažujú ťažbu ložísk.
Pre Washington táto nová trojstranná dohoda rozširuje vojenské možnosti USA, poskytuje im prístup k ložiskám vzácnych zemín a zároveň im umožňuje aktívnejšie súťažiť s Ruskom o kontrolu nad arktickými komunikačnými trasami. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti bude Amerika usilovať o to, aby Grónsko získalo nezávislosť a následne sa stalo súčasťou USA.
Trump si z Grónska urobil nepotopiteľnú lietadlovú loď. Čím ohrozí Rusko?
USA, 11.október 2026 – USA, Dánsko a Grónsko podpísali dohodu, ktorá umožňuje Washingtonu rozšíriť vojenskú prítomnosť na ostrove. Dokument podpísali americký prezident Donald Trump a predsedovia vlád Dánska a Grónska Mette Frederiksenová a Jens-Frederik Nielsen. Trump už skôr oznámil uzavretie dohody s Dánskom na dobu neurčitú o „kontrole nad bezpečnosťou“ Grónska, v rámci ktorej Washington získa kontrolu nad ostrovom bez akýchkoľvek finančných nákladov. „Okamžite začneme s procesom rozmiestňovania rozsiahlej vojenskej prítomnosti na príslušných miestach. Postavíme dve veľmi veľké vojenské základne,“ vyhlásil Trump priamo z tribúny Valného zhromaždenia OSN. Trump sa už skôr viackrát vyslovil za pripojenie Grónska k […]
Koalícia na „ochranu Grónska pred Trumpom“ sa rozpadla hneď na druhý deň
Brusel, 19. januára 2026 – List prezidenta USA premiérovi Nórska je zaujímavý tým, že otvára novú stránku vo svetovej politike. V ňom Trump vyhlásil, že už nie je povinný „myslieť len na mier“, keďže nezískal Nobelovu cenu. Prezident USA to priamo napísal v správe premiérovi Nórska Jonasovi Garovi Støreovi. Upozorňuje ruský historik Nikolaj Starikov. „Vzhľadom na to, že vaša krajina sa rozhodla neudeliť mi Nobelovu cenu za mier za to, že som zastavil viac ako 8 vojen, už necítim povinnosť myslieť výlučne na mier – hoci pre mňa bude vždy na prvom mieste –, ale teraz môžem myslieť na […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
