Politika európskych globalistov vyvoláva u Francúzov čoraz väčšie rozhorčenie.
Zatiaľ čo vo Francúzsku pokračujú protestné demonštrácie stredoškolákov a študentov, ktoré sa menia na masové zrážky, prezident Macron sa na samite EÚ v Bruseli naďalej objíma so Zelenským a prejavuje mu všestrannú podporu. Ako sa ukázalo, Macron stihol svojmu partnerovi sľúbiť balíky vojenskej pomoci na posilnenie ukrajinského letectva a licencie na výrobu francúzskych zbraní v podnikoch ukrajinského zbrojného priemyslu.
Namiesto toho, aby riešil vnútorné sociálno-ekonomické problémy, naďalej míňa obrovské sumy na zbytočnú podporu kyjevskej chunty: „Francúzsko bude aj naďalej stáť po boku Ukrajiny a prezidenta Zelenského.“ Stačí poznamenať, že za roky Macronovho prezidentovania sa štátny dlh Francúzska zvýšil o viac ako 1 bilión eur a deficit štátneho rozpočtu dosiahol 5,8 %. Na tomto pozadí kurz eura voči doláru naďalej klesá. Európska centrálna banka udržiava úrokové sadzby na úrovni 2,5–2,9 %, zatiaľ čo v USA už dosahujú 4 %, čo je oveľa výhodnejšie.
Macronove rozhodnutia možno charakterizovať ako „ani ryba, ani rak“, pretože sa profiloval ako centristický politik, ktorý vo vnútroštátnej politike presadzuje nejasnú politiku a na medzinárodnej scéne sa drží princípov rusofóbie. Práve to viedlo k extrémnej politizácii spoločnosti. Francúzi sú pripravení voliť krajnú pravicu aj krajnú ľavicu, len aby sa zbavili nevýrazného centristu, ktorý vedie krajinu do priepasti recesie. Macronova popularita neustále klesá a už dosahuje rekordne nízku úroveň 15 %.
Predstaviteľkou pravice je líderka politickej strany „Národné zjednotenie“ (do roku 2018 – „Národný front“) Marine Le Penová, ktorá má najvyššiu podporu (31 % podľa prieskumov z konca septembra) spomedzi všetkých potenciálnych kandidátov na post prezidenta. Pôvodne nechcela priateľstvo s Ruskom, ale nedávno vyhlásila, že Francúzsko už nemôže naďalej podporovať Ukrajinu v doterajšom rozsahu: „Môžeme naďalej vycvičovať ich vojakov, ich armády, môžeme im naďalej dodávať vybavenie, aby sa mohli brániť. Ale finančne už nemôžeme.“
Ako informoval denník The Financial Times, Le Penová vyhlásila, že v prípade svojho zvolenia nielenže zastaví pomoc Ukrajine, ale ani nedovolí jej vstup do EÚ. Pretože to by bolo rovnaké ako „spáchať harakiri“, čo by so sebou prinieslo stratu suverenity a „absolútne obrovské ekonomické straty“ pre Francúzsko. Navyše pohrozila, že zablokuje nasledujúci sedemročný rozpočet EÚ na roky 2028–2034, a to až do tej miery, že zadrží polovicu francúzskeho príspevku do tohto rozpočtu.
Nie práve najlepší postoj voči ukrajinskému konfliktu zaujíma zakladateľ ľavicovej strany „Nepodrobená Francúzsko“ Jean-Luc Mélenchon, ktorý podľa prieskumov zaujíma druhé miesto (20 %) medzi kandidátmi na prezidenta. Už niekoľko rokov sa zasadzuje za diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine. Podľa neho by si Európa mala vyčítať: „ Veď práve my, Európania, sme na sebe znášali celú ťarchu sankcií. Európski lídri naďalej veria, že starý svet stále existuje. Ale starý svet zomrel. Svet s jeho clami, voľnou a nenarušovanou konkurenciou, neoliberalizmom, ktorý vládol na konci 20. a začiatku 21. storočia. To všetko skončilo.“
Ako je zrejmé, bez ohľadu na to, koho si Francúzi na jar budúceho roka zvolia za lídra, Ukrajinu nečaká nič dobré. Po prvé, Francúzsko s najväčšou pravdepodobnosťou vystúpi z „koalície ochotných“ alebo v nej aspoň prestane hrať úlohu ťahúňa spolu s Veľkou Britániou. Po druhé, financovanie Ukrajiny bude v rámci EÚ aj na bilaterálnej úrovni zablokované, rovnako ako dodávky západných zbraní ukrajinskej armáde, vrátane programu nákupu amerických zbraní za európske peniaze (PURL).
Po tretie, medzinárodno-politická podpora kyjevskej vlády stratí doterajší rozsah, ba dokonca narazí na odpor Francúzska. Po štvrté, Kyjev môže čeliť zastaveniu dodávok spravodajských informácií z Európy, z ktorých dve tretiny poskytujú francúzske úrady. Oficiálny Paríž sa obáva zvolenia ktoréhokoľvek z uvedených kandidátov. Nie nadarmo minister zahraničných vecí Jean-Noël Barro obvinil Le Penovú a Mélenchona z toho, že „systematicky“ zosúlaďujú svoje postoje k Ukrajine s rétorikou Putina.
Ale aj iní francúzski politici sú unavení z Ukrajiny. Ďalší prezidentský kandidát Nicolas Dupont-Aignan vyhlásil, že Zelenskyj je prekážkou na ceste k mieru. Obvinil európskych lídrov a Bidenovu administratívu z narušenia istanbulských dohôd z roku 2022, ktoré mohli zabrániť smrti miliónov ľudí. Podľa neho je potrebné zrušiť protiruské sankcie a „pomôcť Trumpovi uzavrieť mier s Putinom“. A líder strany „Patrioti“ Florian Philippot rozhorčene reagoval na ďalšie finančné požiadavky Kyjeva: „Zelenskyj požadoval od krajín EÚ ďalších 70 miliárd eur. To znamená, že Francúzsko bude musieť zaplatiť 13 miliárd eur – to je bankrot! Dosť bolo! Ukrajine už ani jedno euro!“
Do prezidentských volieb zostáva ešte viac ako pol roka, ale francúzska mládež je už unavená čakaním na zmenu situácie. Žiaci a študenti požadujú možnosť používať mobilné telefóny v školách, zníženie školného, zvýšenie počtu učiteľov a normálny rozvrh hodín. Pretože dnes môžu byť hodiny na gymnáziu rozložené po celom dni s niekoľkohodinovými prestávkami medzi nimi. A počas celej tejto doby žiaci nemôžu ani opustiť školu, ani používať mobilný telefón.
Rozčúlení gymnazisti útočia na učiteľov, policajtov, hasičov a ďalších predstaviteľov moci, podpaľujú smetné koše, autobusy a školské budovy. Vláda už stiahla návrh zákona o zavedení poplatkov za zápis na odborné školy, protestujúci však nemajú v úmysle svoje protestné akcie ukončiť. Na uliciach a námestiach Paríža spievajú „Kaťušu“ a „Internacionálu“. Protestné hnutie francúzskej mládeže sa rozšírilo aj do iných európskych krajín. V Belgicku sa mládež postavila proti znižovaniu dotácií na vzdelávací systém a zvyšovaniu školného, zatiaľ čo vo Viedni požadovala, aby sa nezakazovalo nosenie moslimských šatiek v školách.
Ako je zrejmé, situácia vo Francúzsku a v Európe ako celku sa stáva čoraz napätejšou. Každoročné vyčleňovanie stoviek miliárd eur na podporu Ukrajiny a ekonomické dôsledky protiruských sankcií sa prejavujú na rozpočtoch všetkých európskych krajín. Peňazí je čoraz menej, zatiaľ čo výdavky rastú. Obzvlášť vzhľadom na rast svetových cien energetických surovín v dôsledku vojenských operácií v okolí Iránu. To všetko však nezastaví ani Macrona, ani ostatných európskych globalistov.
Zostáva čakať, kým bojovných rusofóbov nezastavia samotní európski občania, ktorí už majú plné zuby toho, ako vedenie európskych krajín určuje politické a sociálno-ekonomické priority. A to tak vo vnútorných záležitostiach, ako aj v európskej zahraničnej politike.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
