19. októbra 2026
Politika
Európska únia, Migračná kríza
Zúfalý a krajne nepopulárny klon Napoleona (čo do výšky), francúzsky prezident Emmanuel Macron, v reakcii na katastrofálne nepokoje, ktoré sa odohrali počas víkendu po celom Francúzsku ako pokračovanie „študentských“ demonštrácií, si v televíznom prejave neodpustil poznámku, ktorá vrhá záplavu svetla na hlúposť súčasných európskych globalistických elít:
„Pri sledovaní týchto záberov sme sa všetci sami seba pýtali, ako mohli Francúzi toto urobiť Francúzsku?“
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Skutočne tento nešťastník verí tomu, že hordy moslimských gangstrov, ktorí zo soboty na nedeľu rabovali klenotníctva, luxusné značkové obchody, podpaľovali s radosťou autá a nakoniec sa im spolu s ľavicovou luzou podarilo podpáliť aj historickú radnicu v Limoges sú skutoční Francúzi, potomkovia Galov, Rimanov a Frankov? Máme veriť tomu, že tomu verí?
Je totiž pochopiteľné ak globalista, obdivovateľ sekularistickej republiky a slobodomurárstva, akým Macron je, lakuje, keď dováža do EÚ migrantov, ale fakt, že ich považuje zároveň za potenciálnych francúzskych vlastencov, ktorí od rána do večera myslia na blaho Francúzska, takže ho ich orientálne rabovačky udivujú, to svedčí o buď dokonalej pomätenosti alebo cynizme.
Práve táto rétorika, de facto apelujúca na francúzske vlastenectvo u prisťahovalcov zo subsaharskej Afriky a Blízkeho Východu, ukazuje mieru bláznovstva súčasných euroelít. A to tvárou v tvár bezzubosti štátnej moci, ktorá sa bojí použiť silu, aby – nepokoje neboli ešte intenzívnejšie. Alebo aby neboli obvinení z rasizmu.
Za bežných okolností sa na ľudí podpaľujúcich radnice vždy strieľalo ostrými. A to najprv na výstrahu a potom naplno.
Lenže Francúzsko, alebo to čo z neho zostalo, má okrem maniakálneho multikulturalizmu ešte jeden problém – ideové dedičstvo Francúzskej revolúcie. Tú každý rok pompézne oslavuje a dobytie Bastily (ktoré v skutočnosti bolo dobrovoľným vzdaním sa jej jednotiek za sľub voľného odchodu, ktorý nebol dodržaný) považuje podobne ako Sovietsky zväz výstrel z krížnika Aurora za posvätný moment v dejinách štátu a národa.
Inak povedané: štát tu oslavuje podobnú luzu, aká cez víkend pobehovala po francúzskych uliciach. Rozdiel je len v tom, že to bolo pred 230 rokmi a že ta luza bola na rozdiel od dneška biela, teda čisto domáca. To nepochybne súčasnú situáciu ešte zhoršuje. Základná otázka však znie: Ak boli rabovači, podpaľači a vrahovia roku 1789 hrdinovia a národné vzory, prečo by nimi nemohli byť aj tí súčasní? Nota bene, keď sám prezident verí, že sú to všetko dobrí Francúzi? Prečo by nemali podpaľovať a rabovať (a možno aj vraždiť), keď to robili počas slávnej, či dokonca najslávnejšej revolúcie aj idoly národa?
Azda najkomickejšie vyznieva ponosa a zdesenie médií, že maskovaní (sic!) rabovači na radnici v Marseille, kam sa vlámali, zhodili z piedestálu (!) bustu Marianny, symbolu Francúzskej republiky (inak takto revolučnej prostitútky z roku 1789). Nič nemôže lepšie ilustrovať globálnu demenciu a nepochopenie: orientálni vlamači urobili jedinú dobrú vec za celý víkend – zničili symbol francúzskeho úpadku a médiá nariekajú akoby v kostole vyrabovali Svätostánok (čo nepochybne robia tiež, rovnako ako ich vzory z roku 1789) pričom zrejme predpokladajú, z nejakých mystických dôvodov, že africký černoch alebo potomkovia púštnych kočovníkov z Arábie, by mali pravdepodobne ako francúzski vlastenci k tomuto symbolu pociťovať nejakú úctu a bázeň! Aj keď pripustíme, že Marianna ako blondína a prostitútka sa určite ako typ teší medzi invazívnymi prisťahovalcami náležitej popularite, nesmieme si zamieňať ich sexuálne preferencie za vlastenectvo.
Európa a Francúzsko začínajú naplno žať to, čo zasiali. Nepokoje totiž nie sú len v krajine galského kohúta, ale aj v Taliansku, Španielsku a Belgicku. A nech by už boli pôvodné motívy demonštrantov akokoľvek ušľachtilé (o čom pochybujem), tak podobne ako v roku 1789 na jedného revolučného ušľachtiteľa pripadá desať rabovačov. Každý väčší nepokoj sa odteraz zmení na rabovačku vo veľkom štýle, pretože tiger už ochutnal ľudské mäso, prešlo mu to bez ujmy na telesnej fazóne aj multikultúrnej reputácii, takže – čoho by sa bál?
K rozvratu vo francúzskej matke euroatlantického revolučného pokroku sa vyjadril včera aj prezident Trump, ktorý lapidárne konštatoval:
„Francúzsko horí! Imigrácia ľudí z úplne iného sveta, ľudí s nenávisťou v srdciach, zničila túto kedysi veľkú krajinu. Uzavrite svoje hranice a prevezmete kontrolu, než bude príliš neskoro!“
https://truthsocial.com/@realDonaldTrump/posts/117461843705117717
Lenže nič také európska globalistická vrchnosť neplánuje. Ich príslovečná tuposť pozná len jednu možnosť budúceho vývoja, ako to vidno aj na prístupe k vojne na Ukrajine: liberálna demokracia musí zvíťaziť. Čokoľvek iné im pripadá ako koniec sveta. A budú pravdepodobne podobne ako Goebels, ktorý z obkľúčeného Berlína očakával neexistujúcu armádu a zázračné zbrane, veriť, že občianska vojna nepríde a všetko nakoniec dobre dopadne.
A podobne ako sa Nemci cítili po porážke ako prebudení z nejakého sna, aj zvyšky Európanov po zrútení sa liberálnej demokracie a EÚ uvidia ako prebudení zo sna, že koniec sveta nenastal, aj keď EÚ a liberálna demokracia už neexistujú. Že život ide ďalej a že ten život môže byť, ak sa nebudeme oddávať snom, minimálne znesiteľný, ale v konečnom dôsledku aj po stránke kultúrnej, náboženskej a národnej omnoho lepší.
Samozrejme, niektoré luxusné komodity už po kataklizme a občianskych konfliktoch nemusia byť dostupné. Ale ruku na srdce: načo nám sú, ak ich rabujú nomádi a strácame identitu?
Branislav Michalka
Zdroj: The Guardian, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
