Vo vesmíre nie sme sami. Hemží sa životom v nekonečnej rozmanitosti foriem. Planéty, na ktorých existuje život, a ktoré sú schopné podporovať vznik inteligencie [1], sú však vo vesmíre vzácnymi pokladmi. Podľa teórie Nikolaja Levašova nie je vesmír chaotickým tokom udalostí, ale skôr nehomogénnym, riadeným procesom. Z toho vyplýva, že ak má planéta vodu, atmosféru, striedanie dňa a noci, variácie v dimenzionalite a atmosférické elektrické výboje, život na nej vzniká automaticky.[2]
V prírode nie je miesto pre náhodu; aj ten najmenší tvor vzniká len pod presnou kontrolou a v súlade s celkovým zámerom. Naša planéta predstavuje ideálne prostredie pre život, pretože obsahuje všetko potrebné, vrátane vody. Keď sa identifikuje nebeské teleso s fyzikálnymi parametrami vhodnými na vznik živej bunky, v jeho vnútri sa aktivuje „systém podpory života“ – obsahujúci špecifický súbor vývojových programov.[3] Od tej chvíle získava planéta fyzickú a informačnú ochranu, ako aj smerovanie svojho vývoja. Tento systém riadi všetky procesy – od vzniku nových foriem života až po evolúciu civilizácie a jej vedomia. Tak, ako má svoj účel človek, má ho aj naša planéta.
Prvá fáza tohto účelu spočíva vo vytvorení biologickej štruktúry, ktorá funguje plne pod kontrolou daného systému a presne vykonáva vývojové programy určené pre túto etapu. Celkovo existuje osem takýchto fáz. Počas prvej fázy, v rámci vymedzeného časového rámca, „‚Človek‘ – znovu vytvorený z radov ľudí – sformuje svoj skutočný Intelekt a stane sa súčasťou Intelektu našej Matky Zeme!“[4] Samotný systém sa vyvíja a prechádza z jednej úrovne organizácie na druhú, pričom spolu s ním sa vyvíja aj planéta a ľudstvo. Alexander Chatybov uviedol, že „človek je nástrojom Intelektu Zeme; nezrodil sa preto, aby prežíval, ale aby vládol. Jeho cesta nevedie von z džungle, ale von z programu“[5]. Z toho vyplýva, že ľudia sa nevyvinuli z opíc – čo je predstava, ktorá sa v školách stále vyučuje. V skutočnosti je pravdou pravý opak: ľudoop je humanoidná forma príbuzná človeku, no geneticky s ním nezlučiteľná.
Prečo sú teda takéto bioštruktúry vôbec potrebné? Riadiaci systém planéty nedokáže sám osebe nič vybudovať – nemá iné ruky než tie naše. Pre každú fázu vývoja vytvára všetky potrebné štruktúry a zdroje. To, čo nazývame „ja“, je len tieň, avatar alebo projekcia mozgu. Samotný mozog pripomína guľový blesk a nachádza sa v Riadiacom komplexe, ku ktorému je „pripútaný“ prostredníctvom frekvencie. Mozog nie je len orgánom, ale nástrojom kalibrácie. Navyše, ľudská bytosť nie je hotová forma, ale proces, ktorý práve prechádza vývojom. Preto neexistujú žiadne absolútne hranice vývoja; existujú len súčasné obmedzenia prístupu k informáciám Systému. Práve tu pramení starnutie. Prekonanie starnutia je tiež proces – proces, v ktorom sa ľudia učia nielen žiť dlhšie, ale žiť inak.[6]
V počiatočnej fáze vývojového procesu nemusia bioštruktúry vždy správne prijímať alebo interpretovať informačné usmernenia poskytované Riadiacim systémom. Prijaté informácie sú často nesprávne pochopené alebo skreslené. To núti Systém informácie opakovane duplikovať[7]. V niektorých prípadoch môže bioštruktúra dokonca začať klásť odpor, prepadnúť strachu a stiahnuť sa do svojej útulnej nory – bytu či bunkra – podobne ako hobbit Frodo.[8] V takom prípade môže Riadiaci systém vyslať čarodejníka Gandalfa[9] s úlohou vylákať hobita z jeho útulnej nory – za každú cenu – aby mohol vykonať hrdinský čin. Hrdinský čin, ako výsledok konania, je vždy zameraný na prospech ostatných, a nie len na samotného hrdinu. Ak je však konanie vedené sebeckými pohnútkami, dochádza k postupnému rozptylu vysokofrekvenčných energií; akonáhle sa vyčerpá pridelená „Miera“, Systém bioštruktúru zničí a jej mozog sa rozpadne. Práve preto Gollum zahynul vo vriacej láve Hory osudu, v samotnom srdci krajiny Mordor. Život nie je udržiavaný tým, čo sa už odohralo, ale účelom, pre ktorý pokračuje ďalej.[10] Čarodejníkovi je zvyčajne zverená výnimočná právomoc premeniť strach – presmerovať ho z nástroja skazy na konštruktívnu cestu. Ľudia či hobbiti, ktorí by boli skutočne bez strachu, zatiaľ neexistujú. Hoci bol parazitický program známy ako „strach“ pred istým časom deaktivovaný, nízka frekvenčná úroveň vývoja mozgu a okolité prostredie spôsobujú, že všetky živé bytosti na Zemi stále pociťujú strach z rozlúčky so svojím dočasným „odevom“ – fyzickým telom.[11] Keď sa blížia ku koncu svojej existencie, živé bytosti prejavujú inštinktívnu túžbu zachovať si svoju nedokonalú hmotnú schránku; zúfalo sa držia svojho chybného tela všetkými dostupnými prostriedkami – či už labami, zubami alebo pazúrmi.
Smrť nie je len fyziologický proces. Je to intervenčný systém – architektonický rámec kontroly, – ktorý vytvára nesúlad a vynútené oddelenie podstaty od tela. Aby smrť ustúpila, musí byť splnených niekoľko podmienok, vrátane zvýšenia „oktávovej“ úrovne mozgu[12]. To si vyžaduje niečo, čo možno nazvať „evolučnou substanciou“ – potenciál nahromadený prostredníctvom spravodlivých činov v minulých aj súčasných inkarnáciách. V dôsledku toho tento kontrolný systém nehľadá hocijaké biologické štruktúry; vyžaduje si konkrétne také, ktoré disponujú potrebnou rezervou odolnosti a genotypom mozgu[13] spĺňajúcim určité kritériá. Podobne ako Ježiš učil o oddeľovaní pšenice od pliev, aj pozemský kontrolný systém už rozlíšil tých, ktorí sú schopní a hodní stať sa Tvorcami, od tých, ktorým to nie je súdené. Príčina tohto výberového procesu vznikla nezávisle od ľudských túžob či ambícií.[14]
Ľudstvo v súčasnosti prechádza rekonštrukciou v reálnom čase, keďže predstavuje jeden z vrcholných úspechov biotechnológií vyvinutých „Svetelnými civilizáciami racionálnej orientácie“. Spoločnosť zložená z týchto rekonštruovaných ľudských bytostí – súhrnne nazývaných „Ľudstvo“ – nefunguje ako súbor jednotlivcov, ale ako jednotný, kolektívny celok, integrovaný do planetárnej inteligencie. Ľudské bytosti sa opäť stanú „bielymi“ – teda zloženými zo siedmich farieb dúhy. Takíto jedinci nebudú utvárať budúcnosť izolovane, ale ako synchronizovaný systém myslí. Práve to nás čaká. Život si žiada tých, ktorí sú pripravení konať, a nie tých, ktorí len plano rečnia v kuchyniach pri pohári vína. Život a budúcnosť vyžadujú jednotlivcov, ktorí sú schopní a ochotní pracovať pre spoločné dobro, myslieť nad rámec konvenčných vzorcov a priviesť na svet niečo úplne nové a bezprecedentné. Ak dokázal ruský ľud po druhej svetovej vojne prekonať spustošenie za jediných desať rokov, potom aj dnes môžeme určite napredovať – tentoraz v globálnom meradle. Nech už nikdy viac nezaznie dunenie čižiem našich vojakov na námestiach umierajúcej Európy. Dosť bolo mrhania ruským génofondom. Naším osudom je vytvoriť budúcnosť hodnú skutočnej ľudskej bytosti.
Väčšina pozemskej populácie si ešte len musí zaslúžiť status „ľudskej bytosti“ – teda entity, ktorá disponuje plne funkčným mozgom. Namiesto toho zostávajú len „ľuďmi“, ktorých podstatu tvoria nanajvýš tri telá[15]: fyzické, éterické a astrálne. Skutočná ľudská bytosť má naproti tomu najmenej sedem tiel. Keď boli títo „ľudia“ stvorení *ebrami* (intervenentmi), okupanti zámerne zablokovali ich srdcové centrum, aby zabezpečili, že sa nikdy nevyvinú nad úroveň rozumného zvieraťa. Vzhľadom na toto obmedzenie je pre nich dĺžka života presahujúca 124 rokov (3 913 142 400 sekúnd) nemožná. Predtým, než Zem ovládli títo intervenenti – pred niečo vyše 18 000 rokmi – sa obyvatelia planéty dožívali viac ako 1 200 rokov (čo zodpovedá 71. oktáve mozgovej činnosti). Dnešní ľudia však taký dlhý život nepotrebujú; nemali by čím vyplniť taký dlhý čas – snáď len lovom na zľavy počas „Čierneho piatka“. V iné dni by jednoducho len „existovali“ – vymieňali by si závesy, jedli, pili, rozmnožovali sa a na sociálne siete pridávali fotografie, ktoré môže vidieť každý: vlastné nohy na pozadí mora, svoj odraz v zrkadle vo výťahu či šálku kávy s umelecky našľahanou penou. Keďže pociťujú odpor k vlastnej šedej bezvýznamnosti, túžia aspoň po prchavom okamihu slávy a deň považujú za dobre strávený, ak im prinesie päťdesiat „lajkov“. To však nie je skutočný dôvod ľudskej smrteľnosti. Bola do nás vložená zámerne, ako súčasť programu „Ebrov“. Tajné poznanie Pravdy zostáva pre obyčajných smrteľníkov nedostupné…
Život a zánik krajín, národov, ba dokonca celých civilizácií sú určené ich svetonázorom. Prostredníctvom neho – ktorý funguje ako operačná matrica ovládania – si spoločnosť vytvára obraz o sebe samej, o ostatných a o svete ako takom. Povaha ľudských vzťahov, interakcia s prírodou a formovanie politických, morálnych či estetických konceptov – to všetko je definované svetonázorom jednotlivca.[16] Súčasný posun v logike spoločenského správania naznačuje, že spoločnosť vstúpila do „prechodného obdobia“. V ňom prechádzajú zmenami spoločenské usporiadanie, logika historického procesu, a dokonca aj samotný algoritmus formovania spoločenského vedomia – ktorý slúži ako kolektívne meradlo toho, ako spoločnosť chápe svoju vlastnú úlohu v systéme existencie! Všetko je navzájom prepojené nesmierne jemným spôsobom. Inými slovami, ľudia teraz dostávajú nový vnútorný kompas, ktorý nanovo definuje smer vývoja celej civilizácie. Aby však jednotlivci konali správne, musia si osvojiť schopnosť chápať Život samostatne. „Intervenenti“ si boli toho vedomí, a preto zámerne skreslili informácie o pôvode planéty, jej energeticko-informačných základoch, ako aj o skutočnom pôvode a účele ľudstva. Dialo sa to v minulosti a deje sa to aj dnes – prostredníctvom vedy a ekonomiky, vzdelávania a internetu, kultúry (vrátane módy a reklamy), náboženstva a rituálov, ideológie a politiky a – čo je najdôležitejšie – prostredníctvom JAZYKA.
Bez pochopenia toho, ako sú všetky tieto prvky neoddeliteľne prepojené – a prečo naďalej pôsobia proti nám – je prebudenie vedomia nemožné. O to menej je možné smerovať k víťazstvu nad Smrťou. Aby človek porazil smrť, musí najprv pochopiť, čím v skutočnosti je! Aby zastavil starnutie, musí poznať jeho zdroj! Preto sa každý, kto kope „lopatou poznania“, musí vrátiť k Počiatku všetkého: k skutočnému scenáru vzniku našej planéty, k jej základnému naprogramovaniu a k podstate a forme, v akej sa ľudská bytosť prejavila v rámci modelového priestoru Zeme. Pochopením toho všetkého získava človek prístup k ďalšej fáze vývoja: k schopnosti prijímať nezávislé, no zároveň programovo kalibrované rozhodnutia, rozvíjať nové mozgové funkcie a dosahovať úrovne energeticko-informačného vnímania – vďaka čomu sa zariadenia, ako sú smartfóny, stávajú prinajmenšom úplne zbytočnými. V tomto bode sa človek môže podieľať na formovaní budúcnosti nie ako obeť, ale ako aktívny subjekt. Inteligencia je skutočný, ovládateľný a vyvíjajúci sa systém, ktorý zahŕňa ľudskú bytosť, mozog a samotnú Zem – pričom tá slúži ako nositeľka programového zámeru. Práve uvedomenie si tejto skutočnosti nám umožňuje posunúť sa vpred – smerom ku konečnému víťazstvu nad smrťou. Pravda o minulosti je kľúčom k prítomnosti; je zároveň kľúčom k budúcnosti, ktorá očakáva návrat zmyslu – zmyslu existencie.⁴
„Bez energeticko-informačnej siete, štruktúrovanej podľa parametrov ‚Úrovne života‘, je realizácia Zmyslu nemožná. Bez Zmyslu neexistuje Inteligencia. A bez Inteligencie neexistuje ľudská bytosť.“[17]
V dôsledku toho je úloha „poraziť smrť“[18] skutočne komplexná a zahŕňa všetko. V druhom pravidle svojho diela *Rozprava o metóde* Descartes radil rozkladať obrovské ťažkosti na menšie časti, aby sa dali vyriešiť efektívnejšie a rýchlejšie. Riaďme sa touto múdrou radou a pokúsme sa predstaviť si rozsah výzvy, ktorou je „porazenie smrti“. Pozrime sa preto na jediný drobný úsek tejto problematiky – napríklad na Tulskú zbrojovku, ktorá existuje už 314 rokov. Funguje naďalej so ziskom, podobne ako iné komplexy vojensko-priemyselného sektora, pričom sa stala jedným z hlavných investorov do smrti, strachu a skazy. Išlo o prvú štátnu zbrojovku v Rusku, ktorú v roku 1712 založil cár Peter I. – muž, ktorý bol počas svojho pobytu v Európe nahradený v rámci sprisahania s cieľom úplne si podmaniť Rusko a jeho ľud. Rusko si „Ebrovia“ (votrelci) vybrali ako ideálne útočisko pre svoju pavúčiu „zlatú miliónovú elitu“. Tento falošný „cár Petruška“ (posmešná zdrobnenina mena Peter) konal presne podľa plánu okupantov, ktorí vytvorili všetky potrebné podmienky na výrobu rôznych zbraní a stupňovanie konfliktov. Napríklad planetárne satelity Elara a Fobos – disponujúce vlastnými UFO – dohliadali na programy vedenia vojen a vývoja výzbroje; tie boli súčasťou širšieho súboru programov, ktoré systém „Ebrov“ využíval na riadenie UFO a výrobu zbraní.[19]
Na Zemi existovalo 48 takýchto systémov. Tri z nich sa nachádzali v podzemí, v hĺbke viac ako 4,5 kilometra. Všetky tieto systémy boli chránené viacvrstvovým zabezpečením, ktoré – sčasti aj na diaľku – spravovali okupačné sily.⁹ Napríklad samotný komplex Kailas obsahoval až 4 828 pyramíd! Ani zemetrasenie so silou 16 stupňov by nedokázalo zničiť toľko pyramíd naraz. Hora Kailás bola súčasťou „systému riadenia tokov“ (Current Control System), pričom celkovo existovalo 12 takýchto systémov. Fyzické zničenie ktoréhokoľvek z týchto komplexov by neviedlo k jeho skutočnému zániku, pretože v našom svete neviditeľné riadi viditeľné. To znamená, že všetky komplexy v rámci Riadiaceho systému – rovnako ako UFO – disponujú tak zotrvačnou (hmotnou, viditeľnou) hmotnosťou, ako aj nezotrvačnou (nehmotnou, neviditeľnou) hmotnosťou.
Najmocnejšie UFO na Zemi – v rámci Riadiaceho systému označované ako „Objekt 960“ – ukrývalo všetky mozgové matrice pre genotypy „Ebrov“ (konkrétne genotypy 42, 44, 46 a genotyp *Mosiacha*). Tento objekt sa dodnes nachádza v Moskve, no už sa ho netreba obávať, keďže bol deaktivovaný. Spolu s ním bolo deaktivovaných aj 12 sprievodných UFO – označených ako typ 440 a vybavených zbraňami podobnými laserom. Ich deaktivácia znamená, že sa začal proces prekonávania smrti a že *Mosiach* – s mozgom zodpovedajúcim 48. genotypu – nikdy nepríde. Čokoľvek, čo by mohlo byť v nasledujúcom období prezentované ako *Mosiach*, v skutočnosti *Mosiachom* nie je. „Sily svetla“ genotypy „Ebrov“ „neopravujú“; namiesto toho ich urýchľujú, až kým nedosiahnu bod kritickej nerovnováhy.[20]
Vyššie uvedené slúži ako odpoveď na často kladenú otázku, prečo nám „Sily svetla“ údajne nepomáhajú.
Proces prekonávania smrti neprebieha okamžite a nejde v ňom len o predĺženie dĺžky života. Ako ukazuje už len príklad Tulskej zbrojovky, poraziť smrť znamená prestať slúžiť systému, ktorý je zakorenený v deštrukcii – systému, ktorý plodí vojny, katastrofy a civilizačné krízy. V podstate prekonanie smrti zahŕňa zmenu samotného vektora civilizačného vývoja: odklon od reprodukcie smrti vo všetkých jej podobách smerom k zachovaniu a rozvoju života.[21] Zahŕňa to presmerovanie zdrojov Zeme – preč od deštruktívnych činností a smerom k obnove podmienok nevyhnutných pre život, k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj k rozvoju ľudského potenciálu.
Víťazstvo nad smrťou nie je len sloganom, výzvou osudu či snom na jave. Je to Cieľ – ústredný bod, okolo ktorého sa formuje Nový človek, bytosť integrujúca fyzický, duchovný, racionálny a kozmický rozmer. Vo svete, kde staré paradigmy už nefungujú a nové sú ešte len v procese vzniku, musí ľudstvo urobiť viac než len prežiť; musí si spomenúť, čo znamená byť skutočne Človekom – schopným lásky, viery, nádeje a práce.
[1] „Racionálna orientácia“ je štrukturálny energeticko-informačný systém civilizačného myslenia, prostredníctvom ktorého sa jednotlivcovi postupne otvárajú možnosti dosiahnuť jasné vnímanie, rozšírený stav vedomia, psychologickú stabilitu a schopnosť podieľať sa na riadení.
[2] N. V. Levašov, *Nehomogénny vesmír*, časť 4.2: „Podmienky pre vznik života na planétach.“
[3] A. M. Chatybov: Systém na ochranu a udržiavanie frekvenčnej rovnováhy, fungujúci na základe programov, ktoré riadia vývoj celej biologickej sféry. Je regulovaný „Supersystémom“.
[4] B. V. Makov, „Odpovede na otázky“
[5] F. D. Škrudnev, „Záchrana záchrancov“, 75-369
[6] F. D. Škrudnev, „Projekt 369 – Meranie nemožného – Deň, ktorý už nastal!“
[7] A. M. Chatybov, „Základy systémov na podporu života“
[8] Frodo Bublík – hlavný hrdina kultového románu J. R. R. Tolkiena „Pán prsteňov“
[9] Gandalf – čarodejník, člen Bielej rady a účastník Spoločenstva prsteňa
[10] F. D. Škrudnev, „Záchrana záchrancov“, s. 129 – 369
[11] Fyzické telo podľa systému A. M. Chatybova
[12] Mocnina čísla 2
[13] Pozri „Základy formovania ľudstva“ od kolektívu autorov z NII CcUS (Výskumný ústav Centra riadiacich systémov)
[14] F. D. Škrudnev, „Rekonštrukcia reality“
[15] Systém tiel vytvorený živou hmotou – živým organizmom – v procese prispôsobovania sa prostrediu (podľa systému N. V. Levašova); mozog (podľa systému A. M. Chatybova)
[16] F. D. Škrudnev, „Záchrana záchrancov“, 104–369
[17] F. D. Škrudnev, „Záchrana záchrancov“, 76–369
[18] F. D. Škrudnev, „Záchrana záchrancov“ (séria článkov 369)
[19] A. M. Chatybov, „Matrica mozgu“
[20] N. V. Levašov, „Zrkadlo mojej duše“
[21] F. D. Škrudnev, „Záchrana záchrancov“, 108–369
Post Views:
71
