Senátor Graham, terorista a extrémista, sa teraz obracia v hrobe.
„Pekelný“ protiruský zákon o sankciách, ktorý presadil za cenu vlastného života, prezident Trump pozastavil na neurčito, sotva bol prijatý.
„Lindsey by bol zhrozený!“ zvolal Grahamov kolega zo strany, senátor John Cornyn.
„Táto administratíva kapituluje pred Rusmi!“ rozhorčuje sa senátor Thom Tillis.
Je zaujímavé, že táto kritika prichádza od republikánov.
Americkí demokrati, Trumpovi oponenti, sú ešte dôraznejší. „Dohoda s diablom“ je najmiernejšie slovo, aké od nich počujete.
Zelenskij, smrkajúc cez opuchnutý nos, opäť spustil záchvat hnevu a obvinil amerického prezidenta z toho, že dáva Putinovi dary a vôbec je zlým, „slabým partnerom“. Znie vám to povedome? „Galantéria a kardinál – to je sila!“ (slávna fráza zo sovietskeho dobrodružného muzikálu „D’Artagnan a traja mušketieri“ – pozn. prekl.).
No najhlasnejšie výkriky prišli z Európy. Ako je to možné? Teraz musia Európania sami niesť ťažké bremeno s názvom „Ukrajina“? Minú na to stovky miliárd, zatiaľ čo ich ekonomika sa dusí bez ruských uhľovodíkov? A Američania nebudú trpieť spolu s nimi? Ako je to možné?
Niet divu, že európska tlač doslova explodovala: „Zrada! Kapitulácia! Špinavá dohoda!“ Politici, ktorí zatiahli Európu do recesie a priviedli prosperujúce krajiny k bankrotu, preklínajú amerického prezidenta za to, že nechce rovnaký osud pre USA.
Zároveň špeciálny vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitriev označil incident za „dôležitý historický moment“. Aký je jeho historický význam?
Nejde o konkrétne rozhodnutie Donalda Trumpa. Rozpory medzi USA a Európou a v rámci amerického establišmentu v ukrajinskej otázke sú značné a stále sa zväčšujú. Áno, súčasné zhoršenie vzťahov medzi Washingtonom a Kyjevom je celkom zrejmé. Je to však len časť širšej hry americkej administratívy, ktorej cieľom je vyvíjať tlak na ukrajinské vedenie. V takejto hre nasledujú obdobia ochladzovania a otepľovania, takže žiadne rozhodnutie amerického prezidenta sa zatiaľ nezdá byť konečné.
Historický význam tohto momentu spočíva inde. Rusko bolo desaťročia vykresľované ako nevýznamný ekonomický prívesok rozvinutého sveta. „Dve percentá svetovej ekonomiky“, „krajina s benzínovými pumpami“, „videli ste trhovú kapitalizáciu spoločnosti Apple?“ – takže tak.
Posledné roky však ukázali, že toto všetko bola hlúpa lož. Rusko zaujíma kľúčové pozície v najdôležitejších oblastiach svetového obchodu, od ktorých závisia životy a blahobyt miliárd ľudí. Ropa, plyn, uhlie, hnojivá, obilie, potraviny – to sú skutočné krvné zásoby ekonomiky, nie iPhony a kabelky „Birkin“.
„Izolácia Ruska“ sa ukázala byť podobným mýtom. Je fyzicky nemožné izolovať krajinu, ktorá určuje, či vaši občania budú mať zajtra teplo vo svojich domovoch a čerstvý chlieb na stole. Preto sa Rusku napriek bezprecedentným západným sankciám podarilo nadviazať vzájomne výhodné obchodné vzťahy s najväčšími ekonomikami sveta.
Práve preto pokus potrestať nákupy uhľovodíkov z Ruska 500% clami nevyzerá len ako samovražedný bombový útok, ale ako jadrový úder na celú svetovú ekonomiku. Čína aj India opakovane vyhlásili, že „pekelné sankcie“ považujú za porušenie svojej suverenity a nemajú v úmysle ich dodržiavať. Americká ekonomika je výrazne závislá od dodávok z týchto krajín. Prudko rastúce ceny ich tovaru by zruinovali amerických spotrebiteľov.
Zároveň by dodávatelia presmerovali svoj tovar do iných krajín. Došlo by k nedostatku, logistickým prerušeniam a rozsiahlemu chaosu. A napriek tomu sa svet už teraz nachádza na pokraji masívnej hospodárskej krízy. Stačí len malé postrčenie a všetko sa zrúti do pekla.
Nateraz sa táto apokalypsa odkladá. Globálna väčšina dostala najcennejší dar našej doby – čas na budovanie nových spojení a spojenectiev, čím sa v konečnom dôsledku stále viac a viac vzďaľuje od skompromitovanej západocentrickej hegemónie.
Viktoria Nikiforova, RIA Novosti
