Kardinál Cupich oceňuje finančného podporovateľa potratov –

23. októbra 2026

Kardinál Blase Cupich, arcibiskup Chicaga, sa 29. októbra zúčastní na galavečere, počas ktorého arcidiecéza udelí cenu Nostra aetate podnikateľovi Michaelovi J. Sacksovi, prezidentovi a generálnemu riaditeľovi spoločnosti GCM Grosvenor. Sacks pritom venoval 600 000 dolárov na financovanie iniciatív zameraných na uľahčenie prístupu k potratom v americkom štáte Illinois.

Kardinál Blase Cupich, arcibiskup Chicaga, ilustračný obrázok
zdroj: wikimedia commons

Ocenenie bude odovzdané počas každoročného galavečera Seminary Salutes Rerum Novarum, ktorý organizuje Mundeleinský seminár patriaci k Univerzite svätej Márie od Jazera (University of Saint Mary of the Lake). Cieľom podujatia je získavanie finančných prostriedkov na formáciu budúcich kňazov. Slávnostnému ceremoniálu budú predsedať kardinál Cupich a rektor seminára John Kartje. Podujatie sa uskutoční v priestoroch odborovej organizácie IBEW Local 134 v Chicagu.

Podnikateľ, ktorý financuje prístup k potratom

Michael J. Sacks je americký miliardár s významnou kariérou vo finančnom sektore a úzkymi väzbami na Demokratickú stranu. Okrem vedenia spoločnosti GCM Grosvenor sa zapojil do mnohých podnikateľských, politických a filantropických iniciatív v Chicagu.

Denník Crain’s Chicago Business 29. septembra informoval, že Sacks poskytol 600 000 dolárov na posilnenie infraštruktúry umožňujúcej prístup k potratom v štáte Illinois a na kompenzáciu federálnych škrtov vo financovaní tzv. služieb reprodukčného zdravia.

Medzi organizácie, ktoré z podobných iniciatív profitujú, patria Planned Parenthood of Illinois a Chicago Abortion Fund, ktoré sa venujú uľahčovaniu prístupu k potratom. Fond Prairie State Access Fund, vytvorený za účasti nadácie Michael Reese Health Trust, oznámil v marci tohto roka rozdelenie prvého milióna dolárov vo forme grantov.

Napriek týmto skutočnostiam sa Sacks ocitol medzi osobnosťami, ktorým Chicagská arcidiecéza udelí cenu Nostra aetate, a to práve počas podujatia určeného na podporu formácie budúcich kňazov.

Smernice amerických biskupov

Rozhodnutie arcidiecézy je v rozpore s princípmi, ktoré Konferencia katolíckych biskupov USA schválila v roku 2004 v dokumente Katolíci v politickom živote (Catholics in Political Life). Biskupi v ňom stanovili, že „katolícke spoločenstvo a katolícke inštitúcie nesmú vzdávať pocty tým, ktorí svojím konaním odporujú našim základným morálnym princípom“, ani im udeľovať vyznamenania, ktoré by sa mohli interpretovať ako schvaľovanie ich konania.

Katechizmus katolíckej Cirkvi v bode 2271 pripomína, že „už od prvého storočia Cirkev hlásala morálnu zlobu každého vyvolaného potratu“ a že toto učenie „sa nezmenilo. Ostáva nemenné“. Udelenie ceny Sacksovi prichádza približne rok po podobnej kontroverzii spojenej s kardinálom Cupichom. Chicagská arcidiecéza vtedy oznámila zámer vyznamenať demokratického senátora Dicka Durbina za jeho činnosť v prospech prisťahovalcov, napriek jeho dlhoročnej podpore potratov.

Rozhodnutie vyvolalo kritiku viacerých amerických biskupov. Thomas Paprocki, biskup Springfieldu, v ktorého diecéze mal Durbin zakázané pristupovať k svätému prijímaniu, ocenenie verejne spochybnil. Pripojili sa aj arcibiskup Salvatore Cordileone a biskupi James Conley a David Ricken, ktorí Cupicha vyzvali, aby rozhodnutie prehodnotil.

Cupich však vyznamenanie obhajoval s argumentom, že Durbinovo pôsobenie treba hodnotiť aj na základe jeho práce v prospech prisťahovalcov. Kontroverzia zároveň pripomenula dlhoročné politické a osobné väzby medzi oboma mužmi.

Durbin sa napokon ocenenia vzdal. Prípad sa dostal aj do Vatikánu, kde sa novinári na záležitosť pýtali pápeža Leva XIV. Pápež uviedol, že treba prihliadať na celkové pôsobenie politika, pričom ochrana života podľa neho zahŕňa aj otázky trestu smrti a zaobchádzania s prisťahovalcami.

Približne rok po tejto kontroverzii tak Chicagská arcidiecéza opäť plánuje vyznamenať osobnosť spojenú s podporou potratov.

Politické väzby Michaela Sacksa

Sacks patrí k významným podporovateľom Demokratickej strany a dlhoročným spolupracovníkom politického okruhu bývalého prezidenta Baracka Obamu. S nadáciou Obama Foundation je spojený od jej začiatkov. V roku 2012 spolu s manželkou pomohol získať viac ako 200 000 dolárov na Obamovu prezidentskú kampaň. V roku 2024 predsedal Národnému zjazdu Demokratickej strany v Chicagu a v rokoch 2011 až 2019 pôsobil v ekonomickej rade starostu Rahma Emanuela.

Jeho vzťahy s prostredím kardinála Cupicha siahajú prinajmenšom do roku 2016, keď odcestoval do Ríma ako člen chicagskej delegácie na konzistórium, počas ktorého pápež František povýšil Cupicha do kardinálskeho stavu. Desať rokov po tomto stretnutí má Sacks dostať vyznamenanie Chicagskej arcidiecézy počas galavečera venovaného financovaniu kňazskej formácie, napriek svojej finančnej podpore iniciatív uľahčujúcich prístup k potratom.

Pohľad katolíckej tradície

V americkej katolíckej cirkvi sa čoraz viditeľnejšie rozmáha neblahý neduh. Osoby, ktoré verejne podporujú potraty alebo presadzujú ideológiu LGBT v rozpore s katolíckou morálkou, sú v niektorých cirkevných kruhoch stavané na piedestál, oceňované a predstavované ako príklady hodné nasledovania. Akoby už nezáležalo na tom, či ich verejné pôsobenie odporuje základným princípom katolíckej viery. Stačí, že majú dostatok peňazí, politického vplyvu alebo sa angažujú v niektorej spoločensky oceňovanej oblasti. V takom prípade sa zrejme dokáže prižmúriť oko aj nad ich podporou skutkov, ktoré Cirkev vždy označovala za ťažké morálne zlo.

Prípad kardinála Cupicha je o to zarážajúcejší, že nejde o prvé podobné rozhodnutie. Po nevydarenom pokuse vyznamenať senátora Dicka Durbina prichádza ocenenie Michaela Sacksa, ktorý finančne podporil iniciatívy uľahčujúce prístup k potratom. A to všetko na galavečere, ktorého cieľom je získavať prostriedky na formáciu budúcich katolíckych kňazov! Aký príklad sa tým dáva seminaristom? Že morálne zásady platia iba dovtedy, kým sa neobjaví dostatočne vplyvný alebo štedrý dobrodinec? Že ochrana nenarodeného života je síce peknou súčasťou katolíckeho učenia, ale pri udeľovaní cirkevných vyznamenaní ju možno odsunúť nabok?

Katolícka morálka pritom nepozná žiadne výnimky pre miliardárov, politikov či spoločenské celebrity. Úmyselné usmrtenie nenarodeného dieťaťa je ťažkým hriechom a vedomá materiálna podpora organizácií, ktoré potraty umožňujú a propagujú, predstavuje závažný morálny problém. Cirkev má povinnosť volať hriešnikov k obráteniu, nie ich verejne oslavovať spôsobom, ktorý môže vyvolávať dojem, že ich konanie schvaľuje. Kresťanské milosrdenstvo nikdy neznamenalo rezignáciu na pravdu a láska k hriešnikovi nikdy nevyžadovala oslavu jeho hriechu.

Osobitne znepokojujúce je, že podobné rozhodnutia prichádzajú od predstaviteľov cirkevnej hierarchie, ktorí by mali byť prvými ochrancami katolíckeho učenia. Svätý Pavol napomínal kresťanov, aby sa nepripodobňovali tomuto svetu (porov. Rim 12,2). Dnes však niektorí pastieri pôsobia dojmom, akoby sa zo všetkých síl usilovali získať uznanie práve od sveta, ktorého morálne zásady sú na hony vzdialené od Evanjelia. Namiesto jasného rozlišovania medzi dobrom a zlom nastupuje politická vypočítavosť, spoločenská prestíž a ochota relativizovať aj tie najzákladnejšie morálne pravdy.

Kardinál Cupich by si mal pripomenúť, že úlohou biskupa nie je rozdávať vyznamenania vplyvným predstaviteľom politických a finančných elít, ale predovšetkým chrániť zverené duše, brániť vieru a predchádzať verejnému pohoršeniu. Cirkev nie je spoločenský klub, v ktorom sa morálne princípy prispôsobujú veľkosti bankového konta či politickým kontaktom. A katolícky seminár už vôbec nemá byť miestom, kde sa budúci kňazi učia, že kompromis so svetom je prijateľnou cenou za finančnú podporu.

Napokon treba pripomenúť aj Kristove slová: „Beda svetu pre pohoršenie!“ (Mt 18,7). Verejné oceňovanie ľudí, ktorí svojím pôsobením podporujú závažné morálne zlo, môže byť práve takýmto pohoršením. Ak totiž samotní pastieri prestanú jasne rozlišovať medzi pravdou a bludom, medzi ochranou života a podporou jeho ničenia, nemožno sa čudovať, že veriaci strácajú dôveru v ich vedenie. A ešte tragickejšie by bolo, keby si budúci kňazi z podobných podujatí odniesli presvedčenie, že vernosť Kristovi možno obetovať na oltári spoločenskej prestíže a finančného prospechu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný obrátok, zdroj – wikimedia commons