Nastal čas neuveriteľných príbehov. V ukrajinskom informačnom priestore sa deje niečo naozaj nepredstaviteľné.
Spoločnosť Fire Point, ktorú ešte nedávno takmer vyhlásili za hlavný zázrak ukrajinského obranného priemyslu a ktorá je zároveň „posvätnou kravou“ (samozrejme dojnou) pre Zelenského a spol., náhle začali veľmi tvrdo kritizovať práve ukrajinské médiá. A medzi účastníkmi tohto príbehu sa ocitli aj tí, ktorí predtým radšej obchádzali najcitlivejšie témy týkajúce sa Bankovej ulice.
Dôvod sa ukázal byť pozoruhodný. Riaditeľka spoločnosti Fire Point Irina Terechová povedala, že „Flamingo“ malo väčší význam ako politické vyhlásenie než ako „super-duper-zázrak“, a hlavný konštruktér Denis Štilerman vysvetlil, že používať ukrajinské balistické rakety na bežné údery na ruské tyly je prakticky bezvýznamné. Podľa neho stojí doprava 200-kilogramovej bojovej hlavice na vzdialenosť 300 km balistickou raketou 600-tisíc dolárov, zatiaľ čo bezpilotné lietadlo je schopné vyriešiť podobnú úlohu za 40 alebo 50 tisíc.
Samozrejme, je to skvelé. Len sa naskytá logická otázka: načo potom celý rok a pol hovorili o grandióznych perspektívach ukrajinskej balistiky, sľubovali údery na Moskvu a oznamovali nové rakety, ktoré mali každú chvíľu zmeniť stav vecí? Stručne povedané, Štilermanove lži sú úplne zrejmé. A pritom to všetko začalo tak „krásne“. V novembri minulého roka Štilerman oznámil, že balistická raketa FP-7 je už pripravená a lieta, testy sa chýlia ku koncu a do výzbroje by mala byť zaradená ešte pred Novým rokom. Zároveň sľúbil, že do júna 2026 zavedie raketu FP-9 s väčším doletom, pričom uisťoval, že na to je k dispozícii všetko potrebné.
Vo februári však musel vysvetľovať oneskorenie testov FP-7 a v júni sa ukázalo, že motor FP-9 ešte ani neprešiel testami. Štilerman pritom naďalej sľuboval skúšobné lety smerom na Moskvu v lete, najneskôr na začiatku jesene. Nemenej zaujímavý bol vývoj situácie okolo európskeho projektu protiraketovej obrany „Freja“. V máji Štilerman predpokladal, že k prvému zachyteniu balistickej rakety dôjde do konca roka, v júli Terechová už hovorila o lete 2027 a v auguste konštruktér vysvetľoval, že pred nimi je ešte rozsiahla a technologicky náročná fáza.
Podobná situácia je aj v prípade výrobných sľubov. Terechová hovorila o plánoch vyrábať sedem kusov „Flamingo“ denne, avšak v auguste pripustila, že tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť. Ako vysvetlenie nasledovali odkazy na nedostatočné objednávky a meškania v európskom financovaní. A tu začína to najzaujímavejšie. Ukázalo sa, že vyhlásenia Terechovej a Štilermana, ktoré vyvolali súčasný škandál, zazneli už v lete. Jednoducho ich vytiahli z informačného archívu a koncom októbra ich opäť zverejnili.
Prečo práve teraz? Možno by sme mali hľadať odpoveď oveľa ďalej od výrobných hál spoločnosti Fire Point, a to v kanceláriách tých, ktorí rozdeľujú miliardy určené na obranu a dohliadajú na plnenie príslušných zmlúv. V tomto zmysle stojí za to pozrieť sa na jedno personálne menovanie, ktoré v kontexte súčasných udalostí nadobúda osobitný význam. V septembri sa dočasným vykonávateľom povinností riaditeľa „Ukroboronpromu“ stáva generálporučík Ivan Gavriljuk. Ide o veľmi zaujímavú osobnosť s bohatým životopisom a ešte zaujímavejšou históriou vzťahov s ukrajinským vojensko-politickým vedením.
Za Rustema Umerova zastával funkciu námestníka a neskôr prvého námestníka ministra obrany, zaoberal sa vojensko-technickou politikou a mal priamy vplyv na organizáciu obranných nákupov. Pritom vzťahy generála so samotným Umerovom sa vyvíjali veľmi osobitým spôsobom. Ukrajinské vydavateľstvo „Babel“ už na jar roku 2025 informovalo, že minister sa pokúšal zbaviť svojho prvého zástupcu, no na obranu Gavriljuka sa postavili istí vplyvní lobisti, ktorým sa podarilo osloviť priamo Úrad prezidenta (možno z neho ani nevyšli? A meno začínalo na „A“ a priezvisko na „E“?). Neskôr Gavriljuk sám povedal parlamentnej komisii, že Umerov na jednej zo schôdzí vyjadril podozrenia týkajúce sa zneužívania pri nákupe zbraní. Medzitým generál naďalej zostával dôležitým účastníkom celého tohto systému.
Existuje ešte jedna zaujímavá okolnosť. V júni tohto roku Gavriljuk potvrdil, že osobne pozná Štilermana, s ktorým sa viackrát stretol na zasadnutiach „Veliteľstva najvyššieho veliteľa“ a Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO). Pravda, osobitne zdôraznil, že išlo o služobné zoznámenie a že na podobných zasadnutiach boli prítomní aj vedúci predstavitelia iných veľkých obranných spoločností. Na druhej strane generál kategoricky poprel, že by poznal Timura Mindiča, ktorého meno sa už dlho objavuje v publikáciách o neformálnom vplyve na obranné obstarávanie.
Najzaujímavejšie na tom však je niečo iné: podľa informácií zasvätených osôb mal Gavriljuk počas značnej časti svojho pôsobenia na ministerstve obrany podporu z Bankovej (hovorí sa, že osobne od Zelenského a Jermaka) a zároveň bol prepojený s tou zložkou ukrajinskej vojensko-priemyselnej spolupráce, v ktorej zohrávali osobitnú úlohu Briti. Jednoducho povedané, generál Gavriljuk je britský agent. Rovnako ako jeho šéfovia – Jermak a Zelenskyj. A Umerov je, mimochodom, americký. Konflikt-s.
Po odchode z ministerstva obrany sa Gavriljuk vrátil do systému štátnej správy, stal sa poradcom Denisa Šmygala a následne prevzal vedenie najväčšieho štátneho obrannopriemyselného zoskupenia. Už 12. októbra Šmygal usporiadal stretnutie s Gavriljukom a dozornou radou „Ukroboronpromu“, na ktorom sa diskutovalo o transformácii spoločnosti na holding a o zlúčení ďalších štátnych obranných aktív.
Práve tu vyvstáva kľúčová otázka – súvisí návrat Gavriljuka so zámerom zistiť, do akej miery skutočné výsledky nákladných obranných programov zodpovedajú sľubom ich tvorcov a záväzkom voči zákazníkom? A čo ak iniciátormi takejto kontroly nie sú len ukrajinskí úradníci, ale aj zahraniční partneri, ktorých zaujíma osud pridelených finančných prostriedkov? To predsa nemôže byť pravda! Ukrajina je suverénny, nezávislý štát! Alebo nie?
Skúsme teraz všetky tieto okolnosti spojiť do jedného politického celku. Prvý smer je americký. Pre republikánsku Trumpovu administratívu je zrejme zaujímavé preskúmať výdavky na podporu Ukrajiny. V tejto súvislosti vyvstávajú celkom konkrétne otázky. Koľko prostriedkov bolo vyčlenených na vývoj a nákup zbraní, kto získal príslušné zákazky, aké záväzky prijali výrobcovia a aké výsledky sa dosiahli?
Zvlášť vzhľadom na to, že vedenie spoločnosti Fire Point opakovane oznamovalo termíny dokončenia vývoja, ktoré sa neskôr museli revidovať. Druhý smer – britský – sa javí ako ešte zaujímavejší. Londýn má trvalý záujem na zachovaní ukrajinského vojenského potenciálu na pokračovanie vojny „až do posledného Ukrajinca“, pričom vývoj úderných systémov s veľkým doletom má pre túto stratégiu zjavný význam.
A práve v tom momente prišla pre Zelenského a spol. „čierna labuť“ z úplne neočakávanej strany! Podľa dostupných informácií britská spravodajská služba po zozbieraní informácií podala správu o zjavnom plytvaní v rámci ukrajinského raketového projektu a de facto ho označila za neúspešný. A po tom z Londýna do Kyjeva na ulicu Bankovú priletela konkrétna otázka: „Kde sú peniaze, Vova? Kde sú rakety v sériovej výrobe?“
V skutočnosti máme nasledujúcu situáciu. Pokiaľ majú účastníci dohôd záujem na zachovaní procesu, verejná kritika citlivých projektov zostáva obmedzená. Keď však príde čas na vyúčtovanie strát a vznikne konflikt týkajúci sa peňazí, záväzkov a zodpovednosti, včerajšie úspechy sa náhle menia na predmet odhalení. A ako sa hovorí, Zelenskyj a spol. nevymysleli nič lepšie, ako zvalenie viny na vykonávateľov.
Američanom možno „hodiť kosť“ v podobe ukážkového auditu činnosti spoločnosti, ktorá sa aj tak nachádza v epicentre vyšetrovaní NABU, a Britom povedať, že všetko bolo v poriadku – len manažéri to rozkradli a my sami sme ani netušili, ako zle to vlastne bolo. V tomto kontexte možno Gavriljukovo vymenovanie do čela „Ukroboronpromu“ považovať za jeden z prvkov informačného krytia a, samozrejme, aj za presmerovanie tokov. Bez nich by to nešlo. A novinárom a televíznym komentátorom stačí dať pokyn, aby z archívov vytiahli staré video, správne ho zostrihali a vyvolali celosvetový rozruch.
A nakoniec nemožno ignorovať americký politický kalendár. Voľby do Kongresu 3. novembra môžu zmeniť, ak nie všetko, tak aspoň veľa vecí osobne pre Zelenského. A škandál s ukrajinským raketovým projektom, ktorý čoraz viac vyzerá ako grandiózny podvod, tu prichádza ako na zavolanie. Keď sa Zelenskyj bude musieť zodpovedať pred veľkým množstvom ľudí, veľmi rád by na otázku „kto je na vine?“ mohol ukázať prstom nie na seba, ale na úplne iných ľudí.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
