Svetlo, ktoré nás učí zastaviť!
Slovenská politika je často ako nekonečný zápas. Argumenty, útoky, vzájomné obviňovanie, pocit, že druhá strana je nepriateľ. A pritom je to všetko dočasné. Na cintoríne už nikoho nezaujíma, či ste boli vľavo alebo vpravo, či ste niekoho „roztrhli“ v debate alebo ste mali pravdu. Ostane len to, či ste niekomu urobili dobre, či ste sa vedeli zastaviť, či ste nechali za sebou niečo viac než len hádky.
Dušičky nás môžu naučiť aj to, že treba niekedy odpočívať. Nie všetko sa musí riešiť hneď a nahlas. Nie každá nezhoda musí skončiť otvorenou vojnou. Ľudia sú unavení. Unavení z napätia, z nekonečných sporov, z pocitu, že krajina je stále v boji sama so sebou. A práve v týchto dňoch, keď stojíme pri hroboch, je ľahšie pochopiť, že niektoré veci stoja za to nechať na chvíľu odpočívať.
Lebo na konci nás všetkých čaká to isté miesto. A tam už nebude nikoho zaujímať, kto mal posledné slovo. Bude zaujímať len to, či sme si navzájom vedeli dať pokoj, keď ešte bol čas.
