Francúzsko: Progresívci požadujú legalizáciu genetického výberu embryí. Sme na ceste k umelému pestovaniu „lepších“ ľudí? –

6. novembra 2026  

Spoločnosť
  Eugenika, Eutanázia, Kríza spoločnosti, Potraty

Vo francúzskom Národnom zhromaždení bol predložený návrh zákona, ktorý by umožnil genetický skríning umelo oplodnených embryí pred ich implantáciou. Iniciatíva vyvolala kritiku pre riziko eugenickej selekcie ľudských embryí.

Predstaviteľka francúzskych ekologických politikov Marine Tondelierová na sociálnych sieťach priznala, že v Belgicku podstúpila predimplantačné genetické testovanie aneuploidií (PGT-A), ktoré je vo Francúzsku zakázané. Svoj príbeh zverejnila na podporu návrhu zákona, ktorý má toto vyšetrenie legalizovať.

Iniciatívu ostro kritizoval Michel Janva na katolíckom portáli Le Salon Beige. Podľa neho ide o výber ľudských bytostí v embryonálnom štádiu podľa chromozómových kritérií. „Tomu sa hovorí eugenika,“ konštatuje.

Tri roky liečby a cesta do Belgicka

Tondelierová opísala tri roky svojej neúspešnej liečby neplodnosti, niekoľko spontánnych potratov a množstvo lekárskych vyšetrení, ktoré neodhalili príčinu problémov. Podľa jej lekárky vykonané vyšetrenia pokrývali iba 20 % možných príčin neúspešnej implantácie embrya, zatiaľ čo zvyšných 80 % mohlo súvisieť so samotnými embryami.

Rozhodla sa preto vycestovať do Belgicka, kde podstúpila genetické vyšetrenie päťdňových embryí. PGT-A umožňuje odhaliť chromozómové abnormality ešte pred ich implantáciou. Jeho zástancovia tvrdia, že tak možno znížiť riziko spontánneho potratu a zabrániť prenosu embryí neschopných ďalšieho vývoja.

Z piatich analyzovaných embryí vykazovali tri chromozómové abnormality: dve mali jeden chromozóm navyše a jedno malo o jeden chromozóm menej. Celý zákrok vrátane oplodnenia in vitro ju podľa vlastných slov stál najmenej 10 000 eur, pričom náklady neboli preplatené.

Paradoxne, po rozhodnutí prerušiť liečbu na jeden rok Tondelierová už o niekoľko týždňov prirodzene otehotnela, a to na Štedrý deň. „Tajomstvá života…,“ poznamenala mierne cynicky a blasfemicky.

Napriek tomu chce presadzovať zmenu francúzskej legislatívy. „Odmietam, aby PGT-A zostalo vyhradené informovanej menšine, ktorá má naň finančné prostriedky. Všetky ženy, všetky páry musia mať k nemu prístup,“ vyhlásila.

Viac ako 320 000 zmrazených embryí

Michel Janva pripomína, že k 31. decembru 2023 sa vo Francúzsku nachádzalo 320 459 zmrazených embryí patriacich 105 905 párom. Kritizuje skutočnosť, že zatiaľ čo politici presadzujú ďalšie možnosti genetickej selekcie, neexistuje návrh zákona na záchranu embryí, ktoré môžu byť po ukončení takzvaného „rodičovského projektu“ poskytnuté na výskum alebo zničené.

Podľa Janvu sa PGT-A neobmedzuje iba na identifikáciu embryí neschopných ďalšieho vývoja. Umožňuje vyradiť aj životaschopné embryá, napríklad tie, ktoré nesú trizómiu, a zabrániť ich implantácii.

Obhajcovia tejto metódy tvrdia, že nejde o novú formu selekcie, ale iba o presunutie genetického vyšetrenia do skoršej fázy reprodukčného procesu. Janva však upozorňuje na morálny dôsledok takejto argumentácie: ak by sa po prenatálnom vyšetrení aj tak pristúpilo k potratu, embryo sa jednoducho neimplantuje.

S odvolaním sa na organizáciu Alliance Vita zároveň pripomína, že v niektorých krajinách, napríklad v USA, sa predimplantačná diagnostika využíva aj na výber pohlavia či určitých geneticky podmienených vlastností dieťaťa. Okolo týchto služieb už vznikol komerčný trh.

Cesta k „dokonalému dieťaťu“

Vo Francúzsku je predimplantačná diagnostika v súčasnosti povolená iba pri mimoriadne závažných dedičných ochoreniach, ktoré sú v čase stanovenia diagnózy nevyliečiteľné. Janva však varuje pred postupným rozširovaním jej využitia: najprv na závažné ochorenia, potom na menej závažné zdravotné problémy a napokon aj na genetické predispozície.

Takýto vývoj podľa neho podporuje predstavu „dokonalého dieťaťa“, ktorého vlastnosti možno vyberať ešte pred narodením. Ľudské embryá sa tak čoraz viac dostávajú pod kontrolu biotechnológií a komerčných záujmov.

Autor upozorňuje aj na obmedzenia samotného PGT-A. Vyšetrenie nie je neomylné a môže priniesť falošne pozitívne či falošne negatívne výsledky. Osobitným problémom sú mozaikové embryá, ktorých bunky môžu vykazovať odlišné genetické výsledky.

Janva preto považuje navrhovanú legalizáciu za ďalší krok smerom k technologickej eugenike. V konečnom dôsledku podľa neho nejde iba o možnosti modernej medicíny, ale predovšetkým o otázku, či má byť ľudský život prijímaný ako dar, alebo posudzovaný podľa genetických kritérií a predstáv o jeho žiaducich vlastnostiach.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka Cirkev vždy učila, že ľudský život je posvätný od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Hodnota človeka nezávisí od jeho zdravotného stavu, genetickej výbavy, telesných schopností ani od predstáv rodičov o tom, aké dieťa by sa im malo narodiť. Encyklika Jána Pavla II. Evangelium vitae (1995), ako aj inštrukcie Donum vitae (1987) a Dignitas personae (2008), jednoznačne odmietajú také reprodukčné postupy, pri ktorých sa ľudské embryá stávajú predmetom selekcie, experimentovania alebo likvidácie. Ľudské embryo nie je biologickým materiálom, s ktorým možno ľubovoľne nakladať, ale ľudským životom, ktorému patrí úcta a ochrana.

Moderná medicína má nepochybne právo a povinnosť pomáhať chorým, predchádzať utrpeniu a liečiť ochorenia. Medzi liečbou človeka a jeho odstránením preto, že nezodpovedá určitým genetickým kritériám, však existuje zásadný morálny rozdiel. Práve tu sa ukazuje nebezpečenstvo eugenického myslenia, ktoré postupne rozdeľuje ľudské životy na žiaduce a nežiaduce. Najprv sa vyraďujú embryá s najzávažnejšími chromozómovými abnormalitami, neskôr môžu prísť na rad menej závažné odchýlky či obyčajné genetické predispozície. Ak spoločnosť prijme zásadu, že niektorí ľudia sa nemajú narodiť pre svoje genetické vlastnosti, otvára tým cestu k selekcii ľudských bytostí podľa kritérií, ktoré určujú iní.

Osobitne znepokojujúca je skutočnosť, že vo Francúzsku zostávajú státisíce ľudských embryí zmrazené v reprodukčných zariadeniach, zatiaľ čo sa politická diskusia sústreďuje na rozširovanie možností ich genetického výberu. Z pohľadu katolíckej morálky ide o tragický dôsledok oddelenia ľudského plodenia od manželského aktu a jeho podriadenia laboratórnym postupom. Túžba manželov po dieťati je prirodzená a pochopiteľná, no ani táto túžba nemôže ospravedlniť vytváranie ľudských embryí, z ktorých niektoré budú vybrané na implantáciu a ostatné zostanú zmrazené alebo budú zničené.

Katolícka tradícia preto pripomína jednoduchú, ale zásadnú pravdu: dieťa nie je výrobkom, ktorý si rodičia objednávajú podľa požadovaných vlastností, ale darom, ktorý prijímajú. Spoločnosť, ktorá chce byť skutočne ľudská, by nemala hľadať cesty k výrobe geneticky dokonalejších potomkov, ale predovšetkým k ochrane najslabších a najbezbrannejších ľudských bytostí. A medzi nimi majú svoje miesto aj nenarodené deti, ktorých život nemožno podmieňovať výsledkom genetického vyšetrenia. Technický pokrok totiž ešte automaticky neznamená pokrok mravný. Dejiny už viackrát ukázali, kam môže viesť presvedčenie, že človek má právo rozhodovať o hodnote života druhého človeka.

V tejto súvislosti nemožno obísť ani temné historické dedičstvo nacistickej eugeniky, ktorá pod zámienkou zdokonaľovania ľudstva rozdeľovala ľudí na biologicky žiaducich a nežiaducich. Jej dôsledkami boli nútené sterilizácie, diskriminácia zdravotne postihnutých a napokon aj nacistické programy likvidácie ľudí označených za menejcenných.

Samozrejme, dnešné reprodukčné technológie nemožno jednoducho stotožňovať s nacistickými zločinmi, no základná morálna otázka zostáva znepokojujúco podobná: Kto a na základe akého práva rozhoduje, ktorý ľudský život je hodný pokračovania a ktorý nie? Ak dnes pripustíme selekciu embryí podľa závažných genetických odchýlok, kde bude hranica zajtra? Pri menej závažných ochoreniach, telesných nedokonalostiach či nežiaducich dedičných vlastnostiach? A kto zaručí, že sa z možnosti genetického výberu postupne nestane spoločenská povinnosť rodiť iba „zdravé“ deti?

Eugenika totiž nemusí prichádzať v uniforme a s donucovacím aparátom štátu. Môže prísť aj v bielom plášti, s úsmevom, vedeckou terminológiou a prísľubom lepšej budúcnosti. Skutočná civilizácia sa však nepozná podľa toho, ako dokonale dokáže vyberať ľudí, ktorí sa smú narodiť, ale podľa toho, ako dôsledne dokáže chrániť aj tých najslabších, chorých a bezbranných.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)