O dobrých skutkoch –

8. novembra 2026  

Cirkev

„Kto chce milovať život a vedie dni dobré, nech sa odchýli od zlého a nech robí dobré.“
(porov. 1Pt 3,10–11)

Svätá Cirkev zaiste s tým mravným úmyslom vzala do katechizmu rozličné druhy hriechov, aby nás od každého spôsobu hriechu odvrátila a tak aby nás k dobrým skutkom, odporujúcim hriechu, povzbudila. Preto po spočítaní hriechov dá katechizmus tú otázku: „Či je dobrému kresťanovi dosť len hriechu sa chrániť?“ Na to však odpovedá: „Dobrému kresťanovi nie je dosť len hriechu sa chrániť, ale má i čím viac dobrého konať.“ (Jáger, kat. 271.). Ba sv. Jakub apoštol rozhodne tvrdí: „Kto vie dobré činiť a nečiní, hriech má.“ (porov. Jak 4,17)

Teda katechizmus a zároveň i Sv. Písmo nás učia, že dobré skutky sú potrebné, i to nám v krátkosti v známosť dávajú, že spomedzi mnohých, hlavne ktorý dobrý skutok má z nás každý jeden konať. Kým o tom obšírnejšie prehovorím, pozorne počúvajte!

Jadro dnešnej kázne najlepšie zapamätáte si z jedného príkladu.

Istý otec priniesol zo záhrady štyri jablká, podelil ich svojim štyrom chlapcom. Deti zaradovali sa jablkám, bolo im to niečo nové, lebo tohoročné jablká ešte neokúsili. Večer potom pýtal sa ich, čo urobili s tými jablkami.

„Ja som ho zjedol“, odvetil najstarší. „Ja som ho predal“, hovoril ďalší. „I ja som ho zjedol, povedal tretí, ale zrnká z neho som zasadil.“ Otec ani jednému nie nepovedal, len kývol hlavou. „Nuž a ty“, pýta sa najmladšieho, „ani mi nepovieš, čo si urobil s jablkom?“ – Ja som ho nezjedol, ale som ho zaniesol do susedov chorému chlapcovi. Nechcel ho ani prijať, ale ja som mu ho položil na posteľ a utiekol som.“ Vtedy otec objal svojho chlapca: „Ostatní to tak vykonali, ako to ľudia zvykli robiť, ty ale, môj milý synček, tak si učinil, ako má kresťan-katolík činiť.“

Viďte, drahí kresťania, tak aj Pán Boh len vtedy bude nás milovať a nás svojimi malými synmi menovať, ak sa nielen hriechov chrániť, ale aj dobré skutky usilovne konať budeme. Keď niekto má sluhu, nielen to žiada od neho, aby nekradol, neklial, neodvrával, zvady nerobil, či nie aj to požaduje od neho, aby si prácu svoju usilovne konal? Či nie je dosť zle, keď niekto zanedbá robotu, ktorá bola jeho povinnosťou? Práve tak, keď kresťan nerobí síce zlé, ale pri tom nekoná ani dobré, tým sa nehodným učinil Kráľovstva nebeského, podľa slov Krista Pána: „Každý strom, ktorý nenesie dobré ovocia, bude vyťatý a na oheň hodený“ (porov. Mt 7,18)

Bohatý hodovník uvrhnutý bol do Pekla. Ozaj, prečo? Veď Evanjelium nespomína ani len jedinký jeho hriech, len to hovorí o ňom: „bohatý bol, šarlátom sa odieval a skvele hodoval“. Veď pre toto ešte ani jeden neupadol do zatratenia. Teda prečo bol zatratený tento bohatý hodovník? Lebo zavrel svoje srdce, nechal hladovať biedneho Lazára, preto sa teraz trápi v pekelnom ohni.

Keď tento nekresťan zatratený bol, že nepreukázal milosrdenstvo núdznemu svojmu spolublížnemu, o koľko prísnejšie jednať bude Kristus Pán s nemilosrdnými kresťanmi, ktorých svojím božským slovom učil, svojím svätým príkladom povzbudzoval, svojím príkladom zaviazal: „Buďte milosrdní, ako i váš Otec je milosrdný.“ (porov. Lk 6,36)

O Makariovi, opátovi, čítame, že keď raz cestoval, našiel na zemi ľudskú hlavu, posotil ju palicou a hlava začala hovoriť. „Kto si ty?“ pýta sa Makarius. – „Ja som pohanský kňaz.“ – „Ako sa máš na druhom svete?“ – „Som zatratený.“ – „Či sú aj kresťania zatratení?“ – „Sú, mnohí, a ich viac mučia ako pohanov, lebo oni lepšie poznali zákony Božie a viac milosti obdržali.“ – N. N., zapamätajme si tento príklad, kým mame čas, konajme čím viac dobrého, vediac, že bez dobrých skutkov ani viera nás nespasí. Viera bez lásky je vierou diabla: aj diabli veria, aj diabli vyznávali Kristu Pánu: „Ty si Syn Boží“, ale či zato budú kraľovať s Kristom? Na žiaden pád, lebo nemajú lásku. Každý dobrý strom dobré ovocie, každý dobrý kresťan dobré skutky prináša.

Vy, drahí kresťania, pýtate sa snáď s mladíkom v Evanjeliu: „Čo dobré mám konať, aby som obsiahol život večný?“ Poviem vám príklady, lepšie porozumiete.

Keď sa strecha pokazí, zavoláme tesára, ten má strechu opraviť a nie podlahu izby. Keď som si nohu dokaličil, nie ruku si obviažem, ale nohu. Podobne ten dobrý skutok máme konať, ktorý duša naša najviac potrebuje. Pohliadnite na Zacheja: bol mýtnikom, mnoho klamal a kradol, neskôr keď sa obrátil, každému dal náhradu, komukoľvek ukrivdil, on teda musel cvičiť sa v nahrádzaní, mal udeľovať almužnu.

Maria Magdaléna nemravný život viedla, po svojom obrátení aké dobré skutky konala? Rozbila alabastrovú nádobu a voňavú masť, ktorou sa predtým krášlila, vyliala na nohy Ježiša. Predtým jej oči mnohých mužov zvábili, po jej obrátení horké slzy ronili. Predtým pýšila sa svojimi krásnymi vlasmi, teraz Ježišove nohy utierala nimi.

Alebo pozrite na sv. Pavla apoštola: predtým prenasledoval Cirkev Kristovu, po svojom obrátení rozširoval ju, rád by bol býval, keby bol mal sto životov a keby ich všetky obetovať mohol za Ježiša.

Z týchto príkladov môžete sa naučiť, že každý v prvom rade má také dobré skutky konať, ktoré odporujú jeho starodávnym hriechom, nimi môže napraviť jeho staré chyby: pyšný nech cvičí sa v poníženosti, to má byť jeho hlavnou povinnosťou aj pri modlitbe; skúpy nech je štedrý, tak skôr zadosťučiní za svoje lakomstvo, ako keby sa najprísnejšie postil; smilník nech sa chráni každej chlipnej bezočivosti, tým viac si pomôže, ako keby putoval na každý odpust; opilec nech sa domáha triezvosti, lebo bez toho nehodne pristupuje k stolu Pána.

Slovom: v prvom rade máme konať tie dobré skutky, ktoré odporujú našim hriešnym náchylnostiam, našim hriešnym zvykom, ostatné ponecháva Pán Boh na nás, aby sme: to dobré konali, čo nám položenie naše, možnosť naša pripúšťa. Potreba nášho spolublížneho a milosrdenstvo nášho srdca vždy nám vnukne, že kedy a aké dobré skutky máme vykonať.

Rehoľník augustinián, Peter z Ravenny, ležal na smrteľnej posteli. Na konci pýtal si rybu. Rehoľný brat mu ju priniesol, ale práve vtedy ktosi zvonil na bráne. Počul to aj chorý, preto oslovil brata: „Iď, synu a pozri, kto to zvonil.“ – „Prv si zajedzte, otče, potom pôjdem pozrieť.“ Avšak chorý sa neupokojil, brat musel vyjsť. Onedlho sa vrátil a povedal, že pred bránou pocestný stojí a pýta jesť. – „Zanes mu túto rybu.“ Brat zaniesol, ale už nikoho nenašiel pri bráne. Vrátil sa k chorému, ale ani ten už nepotreboval rybu, otca Petra našiel mŕtveho: s Pánom Ježišom, ktorý na seba vzal podobu úbohého pocestného, odletela jeho duša do Kráľovstva nebeského.

N. N., nasledujte príklad spravodlivých, vtedy budete dokonalí kresťania. Lenže dosť krehkosti nachádzame aj v tom najlepšom človeku z nás, ten jeden človek, Bohočlovek, Ježiš Kristus je, ktorý v konaní dobrých skutkov páru nemá: jeho nasledujte. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)