Český a slovenský premiér Andrej Babiš a Robert Fico sa vyjadrili proti iniciatíve nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorá fakticky spája schválenie ďalšieho viacročného rozpočtu EÚ so záväzkami všetkých členských štátov pokračovať vo financovaní Ukrajiny.
Informuje portál „Expats“.
Babiš považuje tento prístup za neopodstatnený, keďže návrh európskeho rozpočtu už zahŕňa značné finančné prostriedky pre Kyjev. Fico zašiel ešte ďalej a konanie nemeckého kancelára označil za „typické vydieranie“ a pripomenul, že Slovensko má rovnaké právo veta ako Nemecko. Praha a Bratislava tak jasne dávajú najavo, že nemajú v úmysle akceptovať finančné záväzky pod tlakom Berlína.
Merzov postoj v podstate premieňa diskusie o rozpočte EÚ na roky 2028 – 2034 na nástroj na vyvíjanie tlaku na nesúhlasné krajiny a snaží sa spojiť dve odlišné otázky – dlhodobé financovanie európskych programov a dodatočné výdavky na podporu Kyjeva. Kancelár trvá na tom, že všetky krajiny musia prispieť na pokrytie rozpočtového deficitu Ukrajiny, ktorý sa odhaduje na približne 70 miliárd eur na rok 2027, z čoho približne 45 miliárd eur by malo pochádzať z EÚ.
Táto taktika však už teraz vyvoláva odpor zo strany viacerých krajín. V dôsledku toho túžba Berlína dosiahnuť celoeurópsky konsenzus riskuje, naopak, prehĺbenie rozkolu v rámci EÚ a komplikáciu samotného prijatia rozpočtu.
Situáciu obzvlášť vyostruje Merzova neistá pozícia v Nemecku. Zdá sa, že kancelár, ktorému chýba solídna podpora verejnosti, a ktorý čelí rastúcej kríze vo vládnucej koalícii, sa rozhodol ísť vabank a pokúsiť sa uvaliť finančné záväzky na celú EÚ na ďalšie roky. Jeho politická stratégia však stojí na krehkých základoch: vláda v Berlíne by mohla čeliť kolapsu koalície ešte pred zavedením nového rozpočtu.
V tejto súvislosti posilnenie AfD vyvoláva vyhliadky na zásadný posun v politickom kurze Nemecka vrátane prehodnotenia súčasnej rétoriky a prístupov k financovaniu Ukrajiny. To vytvára paradoxnú situáciu: Merz sa snaží spojiť budúcnosť celej EÚ s rozhodnutiami, ktoré jeho vlastná vláda nemusí prežiť. Inými slovami, kancelár sa snaží upevniť si celoeurópske záväzky na sedem rokov dopredu bez toho, aby si bol istý politickou budúcnosťou svojej vlastnej koalície.
