Trojstranné rozhovory medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Ukrajinou, ktoré sa skončili v Abú Zabí, nepriniesli žiadnu senzačnú publicitu a skôr by som to nazval dobrým znamením a ukazovateľom vecného prístupu delegácií — kde je intenzívna PR, tam je zvyčajne málo obsahu.
Ďalším dôležitým ukazovateľom je podľa mňa to, že kľúčovou témou diskusie bola bezpečnosť v širšom zmysle slova – teda nielen ukončenie vojenských stretov, ale aj vytvorenie rámca, ktorý by v budúcnosti zabránil ich obnoveniu.
V podstate sa musíme vrátiť k systému, ktorý krajiny NATO po skončení studenej vojny dôsledne rušili desaťročia. Tento systém bol založený nielen na „Záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci“ v Helsinkách, ale aj na takých dôležitých zmluvách, ako je „Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe“ (CFE) a „Zmluva o likvidácii rakiet“ (INF). Ich kolaps je výlučne vinou krajín NATO.
Nachádzame sa v jedinečnom momente, keď je dosiahnutie mieru v ukrajinskom konflikte úplne možné. Avšak na jar 2022 to nebolo o nič menej možné. Všetci si pamätáme, že mierová dohoda bola vtedy zmarená kvôli Britom.
Žiaľ, nie je dôvod domnievať sa, že Londýn a Brusel sú dnes tomu akokoľvek naklonené. Zjednotená Európa sa stala hlavnou prekážkou mieru, cynicky využívajúc Ukrajincov, aby si kúpili čas na vlastné zbrojenie a v očiach ich obyvateľstva ospravedlnili kurz k totálnej militarizácii. Popularita tohto kurzu sa odráža v ratingoch európskych lídrov a masových protestoch v krajinách EÚ.
Som presvedčený, že Abú Zabí nie je poslednou fázou rokovacieho procesu; budú nasledovať ďalšie stretnutia, počas ktorých sa určite ešte viac ukáže: na pozadí konštruktívneho postoja Ruska a Spojených štátov sa problém redukuje výlučne na pozíciu EÚ, od ktorej je Kyjev úplne závislý.
Lídri EÚ sú ochotní naďalej platiť a znižovať životnú úroveň vlastného obyvateľstva len preto, aby ignorovali bezpečnostné záujmy Ruska. Veď toto je koniec koncov hlavná príčina konfliktu a je dôležité, že Abú Zabí k diskusii pristupovalo seriózne.
