Je podvádzanie pri skúške hriechom? –

Jozef Duháček

13. novembra 2026  

Cirkev Spoločnosť

Všetci sme chodili alebo ešte chodíme do školy, a v priebehu života sa zúčastňujeme rozličných súťaží alebo odborných školení, kurzov a kvalifikačných tréningov. V niektorých prípadoch je takáto aktivita sprevádzaná, prípadne ukončovaná skúškou, testom alebo previerkou získaných znalostí a odborností. Za celý život sme prešli rozličnými skúškami, písomkami, maturitou, štátnicami, kurzom na vodičský preukaz, rybársky lístok, zbrojný preukaz, odborné osvedčenia v rozličných oblastiach a rozličnými vedomostnými súťažami a kvízmi.

Snáď každý sa raz pri nejakej takejto skúške dostal do úzkych a vlastnou vinou a zanedbaním prípravy nevedel odpovedať na položené otázky. Alebo vďaka nepriaznivým okolnostiam, stresu a nervozite si nevedel ani za celý svet spomenúť niečo, čo naozaj vedel.

Jedno z riešení, ktoré sa v takejto krízovej situácii často používa, je podvod. Opísať od spolužiaka, z ťaháku, nechať si našepkať, prípadne nejako inak zmanipulovať výsledok. Všetci tušíme, že to asi nebude úplne morálne čisté, no nie každému je zrejmé, ako ťažko/ľahko človek takýmto skutkom hreší. Riaditeľ istej americkej strednej školy zaslal v roku 1941 do časopisu Theologickal studies presne túto otázku, na ktorú mu odpovedal otec John Ford SJ. Zhrnutie jeho odpovede nájdete v nasledujúcich riadkoch. Otec Ford sa opieral o známe príručky morálnej teológie od Sabettiho-Barretta, Noldina-Schmitta, Koningsa, Lehmkuhla, Genicot-Salesmansa či McHugh-Callana.

Aká je morálna vina osoby, ktorá podvádza pri skúške?

Rozdeľme vec na 4 prípady:

A) Bežná priebežná skúška, prostredníctvom ktorej učiteľ kontroluje prácu vykonanú študentom.

B) Súťažná skúška o medailu, odmenu či štipendium.

C) Odborná skúška na získanie oprávnenia vykonávať povolanie právnika, lekára, viesť vozidlo, vykonávať revízie a pod., atď.

D) Opakované podvody typu A).

Aká je povaha tohto hriechu a je to vôbec hriech?

A)

Podvádzať pri bežnej priebežnej skúške je za normálnych okolností ľahký hriech, pričom ide o hriech klamstva. Študent, ktorý odovzdáva nejaké dielo/písomku/prácu akoby bola výsledkom jeho vlastného samostatného úsilia, hoci v skutočnosti to tak vôbec nie je, klame, nie slovami, ale svojimi činmi. Tam, kde nie je v stávke nič iné než učiteľova kontrola študentovho prospechu alebo úrovne znalostí v triede, tento hriech nie je ťažký. Ba je možné si predstaviť aj okolnosti, za ktorých by odovzdanie takejto práce nepredstavovalo nárokovanie si jej autorstva, napríklad na mieste, kde je podvádzanie mimoriadne rozšírené, do istej miery tolerované alebo aspoň prehliadané samotnými školskými autoritami. Vo väčšine prípadov je však takýto podvod hriechom proti obyčajnej poctivosti a je to ekvivalent alebo nejaká forma klamstva.

Je to zároveň aj hriech proti poslušnosti? Opisovanie a podvádzanie pri skúške je očividne v rozpore so školskými pravidlami všade, kde má škola ešte aspoň minimálnu úroveň. Na túto otázku otec Ford nevie dať všeobecnú odpoveď.

V prípade žiakov základných škôl, ktorých učitelia sú vo väčšej alebo menšej miere na mieste rodičov, môžu nariadenia týchto učiteľov a školských autorít často zaväzovať svedomie žiakov rovnakým spôsobom ako príkazy ich rodičov. Ak takéto školské autority a učitelia zamýšľajú zaväzovať svedomie svojich žiakov tým, že zakazujú rôzne druhy podvádzania pri skúškach, je zrejmé, že majú moc tak robiť a že porušenie ich príkazov bude hriechom proti poslušnosti.

Bol by to však iba ľahký hriech. Otec Ford je naklonený názoru, že v prípade mladších žiakov (vo veku základnej školy) bude takýto hriech neposlušnosti pomerne častý. A dokonca aj v prípadoch, keď učitelia nezamýšľajú používať svoju kvázi-rodičovskú autoritu na zaväzovanie svedomia detí, deti budú často páchať subjektívny hriech neposlušnosti, keď porušujú školské pravidlá, najmä pravidlá proti podvádzaniu.

Ako však žiaci rastú a dospievajú, pravdepodobnosť, že majú prísnu povinnosť striktne poslúchať všetky školské pravidlá, sa znižuje. Vysokoškolskí študenti a univerzitní študenti nie sú za normálnych okolností vo svedomí povinní poslúchať úplne všetky školské predpisy. Školské autority samozrejme majú právomoc vytvárať pravidlá záväzné vo svedomí, aspoň pre študentov, ktorí ešte nedosiahli plnoletosť, ale nie vždy je to ich obvyklý zámer.

Disciplinárne predpisy vrátane tých, ktoré sa týkajú podvádzania, majú na školách skôr charakter čisto sankčných zákonov. Ich prestúpením sa nedopúšťajú hriechu, no previňujú sa proti akademickej disciplíne, a ak sa na to príde, sú potrestaní zlými známkami. Preto vo všeobecnosti nie je jasné, či podvádzanie bude zároveň aj hriechom proti poslušnosti a jednotlivé prípady je treba posudzovať individuálne

B)

Ak ide o nejakú skúšku, súťaž o medailu, o finančnú odmenu alebo štipendium je podvádzanie hriechom proti spravodlivosti. Všetci súťažiaci majú podľa prísnej spravodlivosti nárok na to, aby nestratili svoju šancu na víťazstvo, ani aby ich šance neboli umelo znížené podvádzaním jedného zo súťažiacich. Hriech proti spravodlivosti je aj podvádzanie pri skúške, ktorá má rozhodovať o poradí alebo postavení v triede. Napríklad aj vtedy, ak je s poradím spojená určitá česť, a nielen materiálny prospech. Pripraviť niekoho o česť, ktorá mu patrí, tým, že človek podvádza a zaujme jeho miesto, je preto hriechom nespravodlivosti.

Dnes sa to už často nedeje, ale sú prípady, keď sa lepšia časť triedy teší určitým výsadám. Dostať sa do tejto časti podvádzaním a tým vylúčiť z nej niekoho iného je, samozrejme, nespravodlivé voči tejto osobe. Závažnosť týchto hriechov proti spravodlivosti sa posudzuje podľa závažnosti škody, ktorú podvádzajúca osoba spôsobí alebo sa pokúša spôsobiť. Napríklad by bolo ťažkým hriechom proti spravodlivosti podvádzať s cieľom pripraviť niekoho o štipendium alebo možno o medailu, alebo o prvé či druhé miesto v triede, keď takéto umiestnenie predstavuje významnú poctu.

Avšak len mierne zlepšiť svoje postavenie v triede na nepatrný úkor postavenia niekoho iného by nebola závažná vec, napríklad posunúť niekoho z desiateho na dvanáste miesto. V praxi však treba vzhľadom na závažnosť týchto hriechov poznamenať nasledujúce body:

1. Často neexistuje ťažká subjektívna vina, pretože študenti si pri podvádzaní neuvedomujú, že ubližujú alebo sa pokúšajú ubližovať iným, alebo si aspoň neuvedomujú závažnú vinu, ktorá môže byť prítomná v tom, čo robia.

2. Často sa tiež stáva, že aj v prípade, keď sa študent vedome usiluje pripraviť niekoho o to, čo mu patrí, v závažnej veci, podvádzanie nie je úspešné a nedosiahne tento výsledok.

Z toho, že študent podvádza s cieľom získať nespravodlivú výhodu, vôbec nevyplýva, že práve podvádzanie je skutočným dôvodom, prečo túto výhodu získa. Niekedy je podvádzanie len nepatrné a nemá merateľný dopad na výsledky skúšok, alebo prinajmenšom často zostáva neisté, či bolo podvádzanie skutočne účinnou príčinou výsledku. Táto neistota sa zvyšuje v prípade, keď je pravdepodobné, že podvádzali aj ostatní súťažiaci. Keď sa to stane, študent je vinný z vnútorného hriechu proti spravodlivosti, ale nie je vinný z vonkajšieho hriechu; to znamená, že nie je vinný zo spôsobenia vonkajšej škody, a preto nemá povinnosť škodu napraviť.

3. Ak však ide o vonkajší hriech nespravodlivosti, napríklad keď je podvádzanie natoľko rozsiahle, že je zrejmé, že viedlo k nespravodlivému výsledku (a študent to všetko robí úmyselne), potom samozrejme vzniká povinnosť náhrady škody, ktorá je závažná v závažnej veci. Veľmi často ale nebude možné s istotou povedať, že podvádzanie bolo účinne nespravodlivé. No v jasnom prípade by bolo potrebné vrátiť napríklad štipendium alebo medailu.

Môže sa to vykonať aj takým spôsobom, ktorý by chránil povesť podvodníka. Morálni teológovia stanovujú normy na rozhodovanie o tom, kedy nebezpečenstvo poškodenia povesti predstavuje dostatočný dôvod na odloženie náhrady škody a tento konkrétny druh prípadu môže byť veľmi citlivý a zložitý.

C)

V prípade skúšky na získanie profesijnej licencie (právnickej, lekárskej, audítorskej alebo inej) podvádzanie prestavuje hriech klamstva, tak ako pri každej skúške. Zvyčajne nebude zahŕňať hriech neposlušnosti, no môže sa to stať. V každom prípade v praxi treba pripustiť pravdepodobnosť názoru, podľa ktorého občianske zákony tohto druhu (sú to pravidlá, podľa ktorých sa takéto skúšky vykonávajú a takéto licencie udeľujú) sú iba sankčnými zákonmi a nezaväzujú svedomie.

A ak skúšky nie sú súťažné, ako spravidla nie sú, nemyslím si, že samotným podvádzaním dochádza k hriechu proti spravodlivosti. Bolo by však hriešne, a to proti láske k blížnemu aj proti spravodlivosti, keby sa osoba, ktorá nie je riadne kvalifikovaná na výkon práva alebo medicíny, vedenie motorového vozidla, vlaku alebo aj na revízie plynu a elektroinštalácie a podobné profesie, sa pokúsila vykonávať tieto povolania. Tým by totiž vystavila svojich klientov alebo pacientov nebezpečenstvu ujmy.

Preto v prípade, keď je podvádzanie veľmi rozsiahle, napríklad keď kandidát na licenciu nechá absolvovať skúšku za seba niekoho iného, existuje veľké nebezpečenstvo, že osoba s nedostatočnou kvalifikáciou začne vykonávať toto povolanie. Nakoľko podvádzanie tohto druhu obsahuje toto nebezpečenstvo, možno povedať, že je v rozpore s prirodzeným zákonom z hľadiska spravodlivosti a lásky k blížnemu.

No je celkom možné, že ľudia, ktorí podvádzajú v takomto rozsahu, si hovoria, že sa neskôr lepšie pripravia alebo budú vykonávať len tie prípady, ktoré sú v rámci ich schopností a podobne. Preto skutočný problém pre morálneho teológa vzniká až vtedy, keď nekvalifikovaní odborníci skutočne začnú vykonávať svoje povolanie. A to nie je ani tak problém podvádzania pri získavaní licencie, ako skôr problém výkonu povolania.

D)

Nakoniec vzniká otázka, čo sa stane ak sa podvody prvej skupiny – pri bežných triednych a priebežných skúškach – vyskytujú a nahromadia vo veľkom množstve. Otec Ford hovorí, že samotné nahromadenie takýchto hriechov automaticky predstavuje ťažký hriech. Tak ako človek, ktorý je návykovým klamárom, sa tým automaticky nedopúšťa ťažkého hriechu, tak ani študent, ktorý pravidelne podvádza, nie je len z tohto dôvodu vinný z ťažkého hriechu.

Prax podvádzania však takmer nevyhnutne prináša so sebou ďalšie prvky hriešnosti, ktoré zvyčajne nie sú prítomné pri jednotlivých izolovaných prípadoch. Napríklad študent vysokej školy, ktorý pravidelne podvádza, sa vystavuje nebezpečenstvu odhalenia a následnej hanby.

Táto hanba môže byť taká veľká, že zasiahne aj jeho rodinu. Preto sa previňuje proti láske k blížnemu i proti láske k sebe samému. Môže sa dokonca previňovať proti spravodlivosti, ak bez rozmyslu riskuje vylúčenie zo školy s následnou finančnou stratou pre svojich rodičov. A skutočnosť, že pravidelne podvádza, je pravdepodobne znakom toho, že sa pravidelne neučí, že márni svoj čas a že nedosahuje pokrok v štúdiu, ktorý jeho rodičia a škola majú právo od neho očakávať.

A preto, aj keby samotný hriech podvádzania nebol striktne hriechom neposlušnosti, prax podvádzania je takmer určite spojená s hriechmi neposlušnosti. Avšak najzávažnejším aspektom v tejto súvislosti je získavanie dvoch veľmi zlých návykov, ktoré môžu vážne ovplyvniť charakter človeka v neskoršom živote. Napríklad zvyk klamať a nečestne konať a zvyk parazitovať, teda snažiť sa získať niečo zadarmo bez primeraného úsilia. Nie vždy a nie nutne ide o smrteľný hriech, no existujú veľmi dobré dôvody hovoriť dôrazne proti tejto praxi.

Ak sa študentom vysvetľuje nemorálnosť podvádzania, nie je vždy najrozumnejšie používať také výrazy, ktoré by ich, alebo aspoň tých s citlivejším svedomím, viedli k presvedčeniu, že smrteľný hriech v tejto oblasti je v školách a na univerzitách úplne bežný. Otec Ford je presvedčený, že veľká väčšina prípadov takéhoto podvádzania nepredstavuje smrteľný hriech. Je veľmi ťažké pokúšať sa rozlišovať medzi smrteľným a všedným hriechom pri mladých ľuďoch a je zvyčajne lepšie ponechať túto stránku veci na ich spovedníkov v tých zriedkavých individuálnych prípadoch, keď to bude potrebné. Máme dostatok argumentov a motívov, ktoré môžeme použiť pri objasňovaní hriešnosti podvádzania bez toho, aby sme sa uchyľovali k hromženiu smrteľným hriechom. Stačí spomenúť, že smrteľný hriech sa v prípadoch, kde ide o spravodlivosť, môže vyskytnúť, no vo všetkých ostatných prípadoch je treba zdôrazniť nebezpečenstvo habituálnej nečestnosti, klamania a podvádzania.

Myslím, že všeobecná dôvera otca Forda, že tento druh podvádzania je obvykle ľahkým hriechom, je obdivuhodná, no keby otec Ford žil dnes a dostalo sa mu lepšieho poznania dnešných vysokoškolákov, jeho optimizmus by možno utrpel závažné rany.

PDF (formát pre tlač)