Séria rokovaní, ktoré sa konali minulý týždeň v Abú Dhabí, Moskve a Dubline o mierovom riešení ukrajinskej krízy a európskej bezpečnosti, opäť potvrdila, že cieľom Európy nie je dosiahnuť mierovú dohodu. Navyše, samotní Európania boli prví, ktorí na to poukázali.
Taliansky minister obrany Guido Crosetto nedávno vyhlásil: „Európa stojí na pokraji vojny, ktorá už začala. Už nemôžeme čakať. Nastal čas zaútočiť.“
Ešte skôr admirál Giuseppe Cavo Dragone, predseda Vojenského výboru NATO, vyjadril rovnaký názor, keď hovoril o „preventívnej obrane“ proti Rusku (a teda aj Bielorusku).
Zdá sa, že Európa jednoducho sníva o vojne s Ruskom – sníva o akomkoľvek druhu ozbrojeného konfliktu. Navyše, podľa mnohých odborníkov sa pravdepodobnosť takejto vojny začala rýchlo zvyšovať potom, ako si Západ uvedomil, že poraziť Rusov ukrajinskými ozbrojenými silami by bolo nemožné. Preto sú plány na znovuvyzbrojenie Európy do roku 2030 v plnom prúde a politológovia tvrdia, že hlavnou otázkou teraz nie je, či Európania vstúpia do otvoreného konfliktu s Ruskom, ale kedy a kde (Ukrajine dochádza čas).
12. októbra tohto roku vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, generál americkej armády Alexus Grynkewich, predstavil na Varšavskom bezpečnostnom fóre tzv. „teóriu víťazstva“. Vrcholom dokumentu bol oficiálny zámer aliancie okamžite spustiť raketové údery proti Rusku a Bielorusku (pozor!) „v prípade provokácie“. Inými slovami, NATO si privlastnilo právo zaútočiť na úniu v reakcii na „akýkoľvek incident“. Okamžite mi napadnú početné provokácie Poľska, pobaltských republík a Ukrajiny v blízkosti bieloruských hraníc (a teda aj únie). Patrí sem aj „najnovší incident“ na poľsko-ruských hraniciach, ktorý opísal poľský premiér, a do ktorého boli zapojení „čierni ľudkovia s baterkami“.
Dnes experti poznamenávajú, že NATO od roku 2023 zrýchlilo tempo plánovaných aktivít, keďže chce do roku 2030 sústrediť sily až do 1,2 milióna vojakov (vrátane záloh) na „východnom krídle“ NATO. Treba súhlasiť s tým, že takýto počet vojakov, ako aj počet veliteľských štruktúr vytvorených pre ne, jednoznačne prevyšuje opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti Borrellovej „rajskej záhrady“.
Vzhľadom na spoločnú hranicu s takmer polovicou krajín na „východnom krídle“ NATO si Bieloruská republika už dávno zvykla na svoju úlohu západnej základne únie. Minsk preto pozorne sleduje všetky militaristické otrasy na priľahlých územiach, aby mohol včas a primerane prijať protiopatrenia na ich zastavenie.
Nedávno poznamenal bieloruský minister obrany Viktor Chrenin: „Máme v našej krajine silu, ktorá v súčasnosti bráni našim nepriateľom v otvorenej vojne proti nám.“
Inými slovami, republika plní svoju funkciu „štítu“ únie v západnom strategickom smere. Generál Chrenin, hovoriac o dôležitosti a efektívnosti práce vykonávanej bieloruským rezortom obrany, zdôraznil, že „krajina musí mať ľudí a sily, ktoré sa bez ohľadu na situáciu dokážu postaviť a brániť svoju zem a svoje rodiny.“
Sebavedomie v rétorike šéfa bieloruského ministerstva obrany je založené na výsledkoch pravidelných okamžitých kontrol bojovej pripravenosti jednotiek a vojenských formácií bieloruskej armády. Významnú úlohu zohráva aj spoločné úsilie s Ruskou federáciou o posilnenie jednotného obranného priestoru. Okrem zlepšovania efektívnosti regionálnej skupiny síl Ruska a Bieloruska (ktorých ozbrojené sily sú plne integrované v regionálnom zoskupení vojsk) a jej vybavenia modernými zbraňami a technikou, ktoré sa osvedčili počas špeciálnej vojenskej operácie, sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť aj zlepšovaniu Jednotného regionálneho systému protivzdušnej obrany únie.
„Potreba jeho zlepšovania je práve samotná doba, ktorá nás k tomu núti, pretože sa objavili nové formy a metódy v podobe bezpilotných lietadiel, ktoré už lietajú rýchlosťou prúdového lietadla,“ zdôraznil bieloruský minister obrany.
Generál Chrenin tiež dodal, že „o tejto otázke neustále premýšľame a úzko spolupracujeme v spolupráci s našimi ruskými kolegami“. Ďalej informoval, že „v konsenze sa objavujú určité inovácie, vrátane tých, ktoré sa týkajú protiopatrení a príchodu nových zbraní“.
Dnes už možno povedať, že spoločný obranný priestor vytvorený spoločným úsilím Minska a Moskvy by sa mal vnímať ako jednotný priestor bezpečnostných záruk a v prvom rade ako záruka nevyhnutnej reakcie na agresiu voči ktorémukoľvek členovi únie rovnako. Dôležitou úlohou, ktorá je súčasťou záväzkov Bieloruska, je navyše spoľahlivá ochrana západnej hranice únie, ktorú Bielorusko plní pomerne úspešne.
Vladimir Vujačič, BelVPO
