16. novembra 2026

Cirkev
Cirkevná kríza, Modernizmus
Michael Heinrich Weninger, ktorého za kňaza vysvätil kardinál Schönborn, žiada Vatikán, aby rozlišoval medzi údajne regulárnymi a neregulárnymi slobodomurárskymi lóžami. Dikastérium pre náuku viery však v roku 2023 opätovne potvrdilo, že členstvo v slobodomurárskych lóžach je pre katolíkov zakázané.

Weninger, bývalý diplomat a autor doktorandskej práce obhajujúcej zmierenie medzi katolíckou Cirkvou a slobodomurárstvom, tak vyzval Rím, aby prehodnotil svoje stanovisko k slobodomurárskym organizáciám.
Na konferencii v nemeckom Lübecku, o ktorej informoval portál katholisch.de na základe správy portálu Aussicht.online, Weninger odhadol, že približne 1,4 milióna katolíkov na celom svete patrí do „skutočných“, čiže oficiálnych slobodomurárskych lóží. Podľa jeho názoru títo katolíci však nie sú exkomunikovaní.
Rakúsky duchovný úplne drzo a v rozpore s náukou Cirkvi tvrdí, že medzi katolíckou vierou a členstvom v „regulárnej“ slobodomurárskej lóži neexistuje zásadný rozpor. Za regulárne považuje tie lóže, ktoré od svojich členov vyžadujú vieru v bližšie neurčeného Boha – Veľkého staviteľa vesmíru a deklaratívne zakazujú politickú činnosť vo svojich radoch.
Podľa Weningera Vatikán dostatočne nerozlišuje medzi týmito nábožensky orientovanými lóžami a organizáciami, ktoré otvorene vystupujú proti Cirkvi. „Za slobodomurára sa môže vyhlásiť každý blázon,“ povedal Weninger, s čím by sa dalo len súhlasiť, avšak následne dodal: „Slobodomurár je v podstate dobrý človek, ktorý na sebe pracuje, aby sa stal ešte lepším.“ Podľa jeho presvedčenia katolícky kňaz v zásade nemôže mať proti takémuto človeku námietky. Čo učí a učila Cirkev, to ho zrejme nezaujíma.
Weningerovo chápanie dejín slobodomurárstva a stanovisko Vatikánu
Weninger sa vo svojej prednáške venoval aj dejinám moderného slobodomurárstva, ktorého vznik spája so sviatkom svätého Jána v roku 1717. Vtedy bola v Londýne založená organizácia, ktorú označil za materskú lóžu všetkých skutočných slobodomurárskych lóží na svete. Tvrdil tiež, že na vypracovaní jej konštitúcie sa podieľali teológovia. O tom, že to boli radikálne protestantskí a katolicizmu nepriateľskí teológovia, pravdepodobne cudne pomlčal.
Podľa jeho výkladu sa vzťahy medzi katolíckou Cirkvou a slobodomurárstvom výrazne zhoršili v 19. storočí v súvislosti s osvietenstvom, Francúzskou revolúciou a zjednotením Talianska. Weninger zároveň vyhlásil, že v minulosti patrilo do slobodomurárskych lóží množstvo duchovných vrátane biskupov a kardinálov. To je však len dôkaz o zhubnej infiltrácii, nie o zlučiteľnosti Cirkvi s lóžami.
Weningerove názory sú v rozpore s oficiálnym stanoviskom Svätej stolice, ktoré bolo opätovne potvrdené v novembri 2023 a jeho pôvod sa datuje od 18. storočia. Dikastérium pre náuku viery v roku 2023 odpovedalo na otázku filipínskeho biskupa diecézy Dumaguete Julita Cortesa. Odpoveď podpísal kardinál Víctor Manuel Fernández a schválil ju pápež František. Dikastérium jednoznačne potvrdilo, že aktívne členstvo katolíka v slobodomurárskej lóži je zakázané, pretože slobodomurárske učenie je nezlučiteľné s katolíckou náukou. Katolíci, ktorí vedome a dobrovoľne vstúpia do slobodomurárskych organizácií, podliehajú ustanoveniam deklarácie z roku 1983. Túto deklaráciu podpísal kardinál Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, a schválil ju pápež svätý Ján Pavol II. Dokument výslovne stanovuje, že veriaci, ktorí vstúpia do slobodomurárskych združení, sa nachádzajú v stave ťažkého hriechu a nesmú pristupovať k svätému prijímaniu.
Rozdiel medzi Kódexom kánonického práva z rokov 1917 a 1983
Weningerova argumentácia využíva určitú právnu nuansu, ktorá evidentne vznikla vďaka tzv. „duchu koncilu“. Zatiaľ čo Kódex kánonického práva z roku 1917 výslovne odsudzoval slobodomurárstvo a jeho členov trestal exkomunikáciou. Nový Kódex kánonického práva z roku 1983 však už slobodomurárstvo výslovne nespomína.
Práve preto Kongregácia pre náuku viery pod vedením kardinála Ratzingera vydala v roku 1983 osobitnú deklaráciu, ktorá vysvetľovala, že vypustenie výslovnej zmienky o slobodomurárstve z nového kódexu nijako nemení negatívne stanovisko katolíckej Cirkvi. Rovnaký postoj potvrdilo Dikastérium pre náuku viery aj v roku 2023, pričom nerozlišovalo medzi regulárnymi a neregulárnymi slobodomurárskymi lóžami.
Kňaz vysvätený kardinálom Schönbornom
Michael Heinrich Weninger, ktorý ovdovel v roku 2011, prijal kňazskú vysviacku z rúk kardinála Christopha Schönborna, dnes emeritného viedenského arcibiskupa.
Jeho doktorandská práca venovaná možnosti zmierenia medzi katolíckou Cirkvou a regulárnym slobodomurárstvom bola publikovaná v roku 2019 na Pápežskej univerzite Gregoriana. Weninger tieto svoje názory verejne prezentoval už viackrát. V júni 2025 napríklad vystúpil v kňazskej sutane na pôde Veľkej národnej lóže Francúzska v Paríži, kde obhajoval zlučiteľnosť katolíckej viery a slobodomurárstva.
Táto otázka vyvoláva pozornosť aj v Španielsku. Vyšlo totiž najavo, že v júni 2017 sa v kláštore Poblet počas troch dní stretávali členovia Najvyššej rady 33. stupňa slobodomurárstva. V tom čase bol opátom kláštora Octavi Vilà, ktorý sa neskôr stal arcibiskupom Barcelony. Zatiaľ čo Weninger tvrdí, že približne 1,4 milióna katolíkov patrí do slobodomurárskych lóží a nie sú exkomunikovaní, Rím pripomína, že členstvo v slobodomurárstve predstavuje ťažký hriech.
Pohľad katolíckej tradície
Katolícka Cirkev už celé stáročia jednoznačne odmieta slobodomurárstvo, pretože jeho základné filozofické a náboženské princípy sú nezlučiteľné s katolíckou vierou. Slobodomurárstvo vychádza z náboženského relativizmu a naturalizmu, ktoré sú v rozpore s katolíckym učením o jedinečnosti Krista a jeho Cirkvi. Pápeži Klement XII., Benedikt XIV., Pius IX. či Lev XIII. opakovane odsudzovali členstvo katolíkov v slobodomurárskych organizáciách. Osobitne významná je encyklika Leva XIII. Humanum genus z roku 1884, ktorá podrobne vysvetľuje nezlučiteľnosť slobodomurárskeho svetonázoru s katolíckou náukou.
Argumentácia rakúskeho kňaza Michaela Heinricha Weningera, podľa ktorej treba rozlišovať medzi dobrými a zlými slobodomurárskymi lóžami, nemení podstatu problému. Katolícka Cirkev neposudzuje slobodomurárstvo iba podľa toho, či konkrétna lóža vystupuje proti Cirkvi alebo či jej členovia vykonávajú charitatívnu činnosť. Rozhodujúce sú náboženské a filozofické princípy slobodomurárstva. Ani osobná slušnosť jednotlivých slobodomurárov, ani ich presvedčenie o existencii Boha automaticky neodstraňujú rozpor medzi slobodomurárskym učením a katolíckou vierou. Katolík nemôže vyznávať Krista ako jedinú cestu, pravdu a život a súčasne prijímať náboženský relativizmus, ktorý toto tvrdenie stavia na úroveň ostatných náboženských predstáv.
Z pohľadu katolíckej tradície preto nie je potrebné hľadať nové kompromisy, ale pripomínať platné učenie Cirkvi. Ani vypustenie výslovnej zmienky o slobodomurárstve z Kódexu kánonického práva v roku 1983 neznamenalo zmenu doktrinálneho stanoviska. Potvrdila to deklarácia kardinála Ratzingera z roku 1983 i stanovisko Dikastéria pre náuku viery z roku 2023. Členstvo v slobodomurárskych lóžach zostáva pre katolíkov zakázané a veriaci, ktorí do slobodomurárskych organizácií vstúpia, sa podľa cirkevného učenia nachádzajú v stave ťažkého hriechu a nesmú pristupovať k svätému prijímaniu. Cirkev teda nepotrebuje prispôsobovať svoju náuku slobodomurárstvu, ale verne zachovávať a vysvetľovať pravdy viery, ktoré jej boli zverené.
Branislav Krasnovský
Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!





