18. novembra 2026
Počas spiatočného letu z Limy do Ríma sa Lev XIV. vyhol definitívnemu odmietnutiu možnosti kňazskej vysviacky ženatých mužov, hoci dal najavo, že v súčasnosti nejde o aktuálnu otázku. „Zatiaľ to stačí,“ odpovedal. Zdôraznil, že jeho prioritou je jednota Cirkvi.

zdroj: Heute.at
Lev XIV. teda nezavrel dvere možnosti kňazskej vysviacky ženatých mužov, ale dal najavo, že nepatrí medzi jeho bezprostredné plány. Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii na palube lietadla, ktorým sa vracal z Limy do Ríma po skončení svojej apoštolskej cesty do Uruguaja, Argentíny a Peru.
Otázku položil Gerry O’Connell z časopisu America Magazine. Novinár pripomenul, že v Pucallpe samotný pápež upozornil na to, že tamojší amazonský vikariát, ktorý je „väčší ako mnohé krajiny“, má iba 25 kňazov. Pripomenul tiež, že Amazonská synoda schválila návrh na vysviacku viri probati (osvedčených mužov) a že František v exhortácii Querida Amazonia na túto otázku neodpovedal ani kladne, ani záporne. Spýtal sa, či táto otázka zostáva otvorená aj počas jeho pontifikátu.
Pápež začal svojimi misionárskymi skúsenosťami. Keď prišiel do Peru, vysvetlil, že medzi augustiniánmi bolo pätnásť až dvadsať Američanov a dvaja Peruánci. Dnes na severe krajiny zostal sotva nejaký Američan, ale pôsobí tam 35 Peruáncov. „Duch pôsobí mnohými spôsobmi,“ vyhlásil, a to aj tam, kde podpora povolaní a formácia prinášajú ovocie. Pripustil, že v Amazónii bola otázka povolaní „zložitejšia“ a že zo siedmich peruánskych apoštolských vikariátov majú niektoré oveľa menej povolaní než ostatné.
Pokiaľ ide o vysviacku ženatých mužov, Lev XIV. povedal, že ide o „jedno z navrhovaných riešení“, ale „nie je to to jediné“. Dodal, že „v niektorých častiach Cirkvi to môže vyvolať rozdelenie, pretože nie všetci túto myšlienku prijímajú“. Následne sa odvolal na to, čo označil za jednu zo svojich priorít: „podporovať predovšetkým jednotu a spoločenstvo“. Navrhol vo veci svätenie ženatých ďalej načúvať Duchu Svätému, s tým, že nielen on, ale všetci majú načúvať:
„Aby sme mohli presadiť myšlienku, ktorú Duch Svätý môže naďalej vnukávať –, ale nielen mne, nie je to pápež, kto mení doktrínu Cirkvi – musíme všetci načúvať. Biskupi musia načúvať. Je možné, že sa niektoré veci v budúcnosti zmenia,“ uviedol.
Dvakrát „zatiaľ“
Tento výraz sa v odpovedi objavuje dvakrát. Prvýkrát bezprostredne po pripustení možných budúcich zmien: „Ale zatiaľ si myslím, že dôležitou súčasťou mojej služby v Cirkvi je uzdravovať a zjednocovať ľudí.“ Druhýkrát pri uzatváraní tejto otázky: „Myslím si, že zatiaľ to stačí, pretože otázka ženatých mužov medzi duchovenstvom je zložitá.“
Lev XIV. porovnal svoj prístup s tým, čo predtým povedal o politickej polarizácii v Cirkvi v niektorých krajinách: najprv sa stretnúť, potom uvažovať o prioritách a až následne hľadať spôsob ako pokračovať. „Veľmi dobre viem, že mnohí ľudia s týmto prístupom nesúhlasia. To však neprekáža,“ dodal.
Spomenul tiež, že „sú aj takí, ktorí predkladajú iné návrhy“, no neuviedol, o aké návrhy ide. Na záver konštatoval, že všetky tieto otázky „si vyžiadajú čas a budeme postupovať podľa toho, ako nás bude viesť Pán“.
Táto odpoveď nie je formálnym odmietnutím. Pápež kladie možnú vysviacku ženatých mužov až za otázku cirkevnej jednoty a podľa vlastných slov ju ponecháva na neskôr.
Pohľad katolíckej tradície
Vyjadrenia pápeža Leva XIV. naznačujú, že otázka kňazskej vysviacky ženatých mužov môže byť skôr otázkou času. Dvere zostávajú otvorené, iba sa zatiaľ neprechádza cez prah. Zdá sa, že veriaci si majú na túto predstavu postupne zvykať, aby to, čo dnes vyvoláva rozpaky a odpor, mohlo byť zajtra prijaté ako nevyhnutnosť a pozajtra dokonca ako prirodzený prejav pastoračnej starostlivosti. Najprv z núdze a potreby, neskôr možno aj s presvedčením a zo srdca.
Katolícka Cirkev samozrejme pozná aj tradíciu ženatých kňazov vo východných katolíckych cirkvách. To však nijako neznižuje význam stáročnej disciplíny latinskej Cirkvi. Celibát nie je iba praktickým organizačným opatrením, ktoré možno podľa potreby nahradiť iným modelom. Je viditeľným znamením úplného zasvätenia sa Kristovi a Cirkvi, výrazom duchovného otcovstva a osobitným svedectvom o nadprirodzenom poslaní kňazstva. Jeho postupné oslabovanie by preto nebolo iba administratívnou zmenou, ale významným zásahom do duchovnej identity latinského kňazstva.
A tu sa nevyhnutne vynára ďalšia otázka. Ak sa nedostatok kňazských povolaní stane dostatočným dôvodom na opustenie stáročnej disciplíny, aké ďalšie požiadavky sa časom objavia v mene pastoračnej nevyhnutnosti? Nebude nasledovať obnovený tlak na kňazskú vysviacku žien? Pravdaže, medzi týmito otázkami existuje zásadný teologický rozdiel. Zatiaľ čo celibát je cirkevnou disciplínou, katolícka Cirkev učí, že nemá právomoc udeľovať kňazskú vysviacku ženám, ako to potvrdil svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Ordinatio sacerdotalis z roku 1994. To však ešte neznamená, že by sa v atmosfére neustálych synodálnych reforiem nemohli objaviť hlasy požadujúce aj tento ďalší krok.
Z pohľadu katolíckej tradície je navyše otázne, či sa kríza kňazských povolaní skutočne vyrieši uvoľňovaním požiadaviek na kňazský život. Nebolo by rozumnejšie najprv sa zamyslieť nad príčinami tejto krízy, nad stavom katolíckej výchovy, seminárnej formácie, liturgického života a samotného chápania kňazského povolania? Cirkev predsa nepotrebuje iba väčší počet vysvätených mužov. Potrebuje predovšetkým svätých kňazov, pripravených obetovať svoj život Kristovi a spáse nesmrteľných duší.
A napokon si dovolím aj osobnú poznámku. Ak sa skutočne počíta s tým, že si veriaci postupne zvyknú, že čas otupí výhrady, opakované diskusie pripravia pôdu a z niekdajšej výnimky sa napokon stane bežná prax, tak len pripomínam, že nie všetky ovečky v stáde sú hebké, voňavé a ochotné poslušne nasledovať každý nový pastoračný trend, ktorý sa prípadne zrodí v atmosfére synodálneho, modernistického a progresívneho rozkokošenia.

zdroj: youtube.com
V cirkevnom stáde sa totiž nachádzajú aj staré barany, ktoré poznajú hodnotu zdedenej tradície a nemienia ju vymieňať za čoraz zvláštnejšie modernistické a progresívne predstavy o budúcnosti Cirkvi. A ja, ako jeden z týchto starých baranov, sa dobrovoľne a s dostatočným predstihom priznávam, že na prípadné zavedenie ženatých kňazov ako bežnej praxe v latinskej Cirkvi si jednoducho zvykať nebudem.
Ženatých kňazov ako prípadný nový štandard latinskej Cirkvi v budúcnosti určite neprijmem za svoj ideál, ani keby sa z neho časom stala všeobecne oslavovaná pastoračná samozrejmosť. Rešpektujem legitímnu východnú katolícku tradíciu, ale som presvedčený, že latinská Cirkev by si mala svoje stáročné dedičstvo celibátu chrániť, nie hľadať spôsob, ako sa ho postupne vzdať.
Branislav Krasnovský
Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Heute.at
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!






