Ľudovít Štúr vo svojej knihe "Slovanstvo a svet budúcnosti", ktorú napísal v rokoch l852 – 53 vyslovil svoj názor, že slovanské národy by v budúcnosti mali žiť v jednom ekonomickom celku s Rusmi, čoby mohlo znamenať, žeby mali rovnaký systém štátnej ekonomiky a žili by vo vlastných štátnych útvaroch /štátoch/, a to v zhode s ostatnými Slovanmi súčasnej Európy podľa svojich zvykov a zákonov, pričom v ekonomike i s rovnakým colným systémom. Ľ. Štúr už vtedy v tých spomenutých rokoch v Nemecku, keď v meste Halle pri svojich štúdiách sa utvrdil v presvedčení o istých odlišnostiach a špecifikách i charakterových rysoch oboch stredoeurópskych národov – Slovanov i Germánov; keďže medzi nami zistil veľké rozdiely. Vtedy si Ľ. Štúr ako jazykovedec uvedomil dosť podstatné odlišnosti germánskych Nemcov od Slovanov; keď nás ako slovanské národy, ktoré v Európe vtedy žili v susedstve s Nemcami, oni ponímali, že sme jeden veľký národ – i keď všetci sme žili v istých štátnych celkoch ako napríklad my Slováci spolu s Maďarmi v Uhorsku; a pritom sme ako Slováci rozprávali po slovensky, i keď úklady proti nám boli veľké, že nepoužívame jazyk maďarský!
No natoľko sme si ale vážili svoju materinskú reč – slovenčinu, že sme sa nedali zlomiť a maďarčine sme nepodľahli a odmietali sme ju ako pre Slovákov neprijateľný jazyk. No a vtedy z tohto obdobia, to zn. z rozhrania 18. a 19. storočia nemecký filozof G. W. F. Hegel o nás napísal: „Okrem toho nachádzame vo východnej Európe aj veľký slovanský národ, ktorého sídla sa rozprestierajú na západe pozdĺž Labe po Dunaj.
Medzi nimi sa potom usadili Maďari…" /Filozofia dejín, Bratislava 1957 str. 348./ Tu vidíme, že Slovanov Nemci vtedy na rozhraní 18. a 19. storočia ponímali ako jeden národ a tak nás aj oslovovali!
