Európska únia sa už nemôže spoliehať výlučne na spoločný rozpočet pri realizácii svojich strategických cieľov.
Upozorňuje na to „The Parliament Magazine“.
EÚ čelí problému: členské štáty sa dohodli na spoločných cieľoch – posilnenie obrany, zvýšenie konkurencieschopnosti, klimatická politika a podpora Ukrajiny – ale pokiaľ ide o financovanie, národné záujmy majú prednosť pred celoeurópskymi. Tradičné výdavky na poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj konkurujú novým požiadavkám a rozpočtová kapacita je obmedzená.
Autor navrhuje vytvorenie trvalého systému financovania celoeurópskych priorít, ktorý by kombinoval rozpočtové prostriedky EÚ, národné investície, súkromný kapitál a spoločné pôžičky. Európska investičná banka a národné finančné inštitúcie by mali v tomto modeli zohrávať kľúčovú úlohu.
Osobitná pozornosť sa venuje spoločnému európskemu dlhu: spoločné pôžičky umožnia financovať rozsiahle projekty, znížiť závislosť od rozdielnych národných rozhodnutí a zabezpečiť dlhodobú podporu Ukrajiny. K takýmto mechanizmom by sa mohli pripojiť aj krajiny mimo EÚ, ako napríklad Spojené kráľovstvo, Nórsko a Kanada.
Namiesto koordinovanej stratégie európske štáty naďalej presadzujú svoje vlastné záujmy, súťažia o zdroje a blokujú paneurópske iniciatívy. Brusel sa snaží hovoriť v mene zjednotenej Európy, ale v praxi sa stretáva s nejednotou, byrokratickým zmätkom a neschopnosťou rozvíjať spoločné priority.
Za týchto okolností reči o spoločnom dlhu a spoločnej finančnej politike môžu zostať len prázdnymi deklaráciami. Navyše, nárast národného egoizmu a odstredivých tendencií spochybňuje samotnú schopnosť EÚ udržiavať jednotu: namiesto prehlbovania integrácie Európa riskuje, že sa posunie k ďalšej dezorganizácii a postupnému rozpadu.





