Tento príspevok mi bol poslaný Rómskym Ohlasom, a po jeho prečítaní som dospel k poznaniu, že v tých jeho riadkoch som poznal výnimočného človeka, ktorý ako jedinec má pre mňa väčšiu hodnotu, či po stránke občianskej, ľudskej, morálnej, o jeho statočnosti, kde telo a duša sú v jednej rovine, ako tá drvivá väčšina zbabelej občianskej čeľade, z ktorej vzišli takí gauneri a hajzli, smradľavý ľudský odpad zločincov a zlodejov, tupohlavých hoviad a kráv, čo sedeli a sedia v ponovembrových vládach a parlamentoch. S pánom Kapušom som nadviazal kontakt a spolupráca bude nad mieru užitočná.
Vladimír Pavlík
Juraj Kapuš
Raj na Zemi
Keď ležíte uviazaný o posteľ a nemôžete sa hýbať ani brániť, napiť sa, ani najesť, jediné, čo si prajete je dostať sa odtiaľ čo najskôr. Veď už ani psy nesmú byť na reťaziach, a človeka stále viažu?
Trápilo by Vás vtedy, čo hovoria politici v predvolebných diskusiách, alebo ktorý kandidát oznamuje kandidatúru na prezidenta SR? Jediné, po čom túžite je, aby vás, práve vás zachytil pohľad utekajúcej sestričky po chodbe okolo vašej izby, aby si za tú pol sekundu všimla, ako veľmi trpíte. A nedostanete ju, ani tú pol sekundu.
Iba tma, ticho a stonanie ostatných, ktorí vzdychajú a vydychujú. Nikto teraz nedonúti mladého lekára, aby si prečítal to, čo mu vaša rodina už týždne hovorí- je neskoro.
Neurobí to politik, ani strana, ani prezident. Nikto ho nedonúti, aby sa vzdelal. Nikto ho neskontroluje, či to vie. A keď to nevie, nemôže to prikázať sestričke, aby to urobila. Preto nemáte ani tú pol sekundu jej pozornosti, keď uteká po chodbe. Raj na Zemi mal vyzerať inak.
Miliardy premrhané všetkými politickými stranami za dekády existencie Slovenskej republiky a Peklo, hotové peklo, ktoré musí človek prežívať sám na smrteľnej posteli umučený. Žiadny raj na Zemi. Koľko nás vtedy ležalo, a v ten moment bolo uviazaných o postele? Lebo, že vraj by sme si ublížili, to pre naše dobro, hovoria písmená chorobopisu. Ale všetci vieme, že za to môže každý jeden občan, ktorý chodí voliť. Volíte volov, tí robia kraviny, a občan kape v hnoji. Ten, ktorý to celé financoval, občan, kape v hnoji!
Každého čaká taká istá smrť, už to majú nacvičené. Tí „šťastnejší“ skončia v autonehode za pár sekúnd skôr ako zomrú v hnoji zdravotníctva. Tí najšťastnejší v ilúzii smrti v spánku v obklopení svojej rodiny na posteli, ako vo filme, plus grátis, bez bolestí. Realita však bude horšia ako tá najtemnejšia nočná mora. Sviečky zhasnú, nikto nie je nesmrteľný.
Kedy ste sa naposledy prešli po chodbe nemocnice a videli pacientov s nosom do plafónu, pootvorené ústa, akoby spali? Tí chudáci majú tak pár dní, a nie je tam nikto. Čas beží.
Potom ako mi odišiel svokor, teda skoro svokor, ale pre mňa svokor, sa veci zmenili. Nie som už Jurko, ani Juraj, ani Kapuš, stal som sa bojovník, nemám meno, na ňom už nezáleží. Už záleží len na cieli, ktorý chcem dosiahnuť.
Viedli sme dlhé diskusie, čo sa mohlo urobiť lepšie, kde sa mohli veci urobiť inak, zabrániť takejto rodinnej tragédii, avšak, z akéhokoľvek uhla sa na to pozriem, viem, že jediné, čo to mohlo zmeniť som len ja sám, keď teraz pre budúcnosť ostatných budem svoj čas venovať agende ohľadom dvoch tém, a to je Hypoglykémia a vitamín B12 a možno pridám aj sepsu.
Chyby v zdravotníctve sa budú robiť stále. Aj vy môžete byť ďalšia obeť zdravotníctva. Ale je mojou morálnou povinnosťou využiť platformu, ktorú som roky budoval, tie desiatkytisíc fanúšikov, aby som šíril informácie, ktoré môžu niekomu zachrániť život
.
Nie nemôžem byť pri každej posteli pacienta, ktorý nemá pri sebe extra pozorného zdravotníka. To sa fyzicky nedá. Ale môžem vytvoriť nazvime to kampaň, ktorá informácie bude šíriť dostatočne zreteľne tak, aby rezonovali v mozgových bunkách každého zdravotníka ako varovanie, aby sa takéto veci už nikdy nestali. Tak, ako keď malé dieťa vie, že oheň páli, a jeho mozog si to zapamätá do konca života, chcem aby si každý pamätal, ako zachrániť diabetika v hypoglykémii, ako liečiť stavy nedostatku vitamínu B12, aby nedošlo k tragédiám ako odhaliť sepsu včas. Myslel som si, že keď za to už bola odovzdaná Nobelova cena, že sú veci automatické, ale nie, realita je úplne iná.
Ak ste sa tešili, že idem do politiky, musím Vás sklamať. Nie nekandidujem. Nemám záujem o ten chliev. Je to ako hádzať perly do blata.
Som občiansky aktivista, občan, od ktorého vychádza štátna moc a nemienim ju nikomu odovzdať. Žiadnemu politikovi. Nechávam si moc sám pre seba, a budem ju vykonávať priamo. Urobíte to isté? Alebo hodíte svoj volebný hlas do urny a zbavíte sa štátnej moci, ktorú ste mali v rukách?
Moc odovzdáte politikom?
Povedal som vám priatelia, toto je väčšie ako my. Keď si ľudia nechajú štátnu moc, vyhrali všetci, pretože to konečne pochopili. To je skutočná vláda ľudí. Len tak je možná zmena. Len tak uvidíte zdravie v zdravotníctve. A nie lobistické toky cez politické lobby.
Všetci, ktorí ste volili v 2020, ste spokojní ako to celé dopadlo? Cítite tú spoločenskú zodpovednosť, čo ste stvorili? Obludu, monštrum, a výsledok vašej voľby máme doma v urne. Chudák svokor. Pretože zdravotníctvo kľaklo na úplne dno, a každá zbytočná smrť, je na vrub voličom, ktorí svojprávne odovzdali svoju štátnu moc do rúk bande, ktorá zničila Slovensko.
Lenže tá banda je jeden klub, rozdelený na mnoho strán, len sa to strieda, akože v demokratických voľbách. Satan sa smeje. Peklo na Zemi. To je to, čo vždy voliči stvoria.
Raj na Zemi by bol, keby ste si moc nechali vo vlastných rukách a odolali tomu hadovi v Rajskej záhrade, a k tej volebnej urne ste nešli. To je len pokušenie a lákadlo, a do Pekla bola vždy široká cesta.
Chcete so mnou bojovať o to, aby tu bol Raj na Zemi?
Ak áno, zostaňte, ak nie, prosím aby ste si vymazali moje číslo, pretože ak opäť neodoláte Satanovi a zláka vás k urne a vy stratíte svoj hlas na niekoľko rokov, a len bezmocne sa budete prizerať na skazu, ktorú politici prinesú, a ja by som opäť zbytočne prišiel o niekoho v tých mučiarňach… Ako vás vtedy môžem volať priateľ?
