Zelenskij medzi podporou zo zámoria a postojom Moskvy.
Rusko je pripravené chrániť svojich občanov žijúcich na Donbase v prípade eskalácie konfliktu. „Ak tam bude, ako hovorí náš prezident, usporiadaná Srebrenica, budeme sa musieť zjavne brániť,“ uviedol Dmitrij Kozak, zástupca vedúceho prezidentskej administratívy. Reakcia prišla ako odpoveď na krik zo Západu vyvolaného posilnením ruského vojenského zoskupenia v oblastiach susediacich s ukrajinskými hranicami.
Kozakove slová obsahujú priamy odkaz na udalosti z roku 2008, keď sa ochrana svojich občanov stala základom pre priamu vojenskú pomoc Ruska Južnému Osetsku pri odrážaní gruzínskej agresie. Keď Angela Merkelová v telefonáte s prezidentom Vladimirom Putinom „požadovala, aby Rusko znížilo svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ukrajinou“ (podľa tlačovej služby spolkovej kancelárky), Dmitrij Peskov reagoval, že Rusko môže na svojom území presúvať armádu, ako sa mu ráči.
Pritom sťahovanie ruských vojsk je len reakcia na predchádzajúce aktivity Kyjeva, ktorý začal presúvať vojenskú techniku do zóny konfliktu na Donbase. Kyjevské „provokácie“ sledovali najmenej dva ciele: po prvé vyvolať „vlasteneckú“ hystériu, ktorá mala odvrátiť pozornosť obyvateľstva od zlyhania sociálno-ekonomickej politiky. Po druhé, aby sa mohol uskutočniť telefonický rozhovor medzi Vladimirom Zelenským a Joeom Bidenom, ktorý nakoniec prebehol 3. apríla.
Oneskorenie telefonátu americká strana vysvetlila výzvami Washingtonu, aby Zelenskij „vykonával reformy rozhodnejšie“. V praxi by sa to malo začať faktickým presunom ukrajinského súdneho systému pod kontrolu USA. Vyostrenie konfrontácie s Ruskom, ako ju vymysleli „stratégovia“ kancelárie ukrajinského prezidenta, malo túto záležitosť zatieniť.
Zhoršenie situácie na Donbase je tiež potrebné, a to tak v Kyjeve, ako aj vo Washingtone, aby bolo Nemecko donútené zastaviť výstavbu plynovodu „Nord Stream — 2“.
V tejto situácii aktivita Ruska smerom k Ukrajine predstavuje priamy signál pre Kyjev: akékoľvek pokusy, dokonca aj ojedinelé provokácie na Donbase, môžu mať pre Ukrajinu ešte vážnejšie následky ako agresia Gruzínska proti Južnému Osetsku v roku 2008.
„Začiatok vojny je začiatok konca Ukrajiny. To je ich koniec. To ani nebude výstrel do vlastnej nohy, ale rovno do hlavy. Je potrebné poznamenať, že Zelenskij vyhlásil, že jediným spôsobom riešenia konfliktu na Donbase je vstup Ukrajiny do NATO. Kde je Ukrajina, kde je NATO? To bude tiež začiatkom kolapsu Ukrajiny, ak sa pokúsia vyriešiť konflikt týmto spôsobom. Ale to sa nikdy nestane, NATO do tohto konfliktu nezasiahne,“ povedal rozhodne Dmitrij Kozak.
„V Kremli panujú obavy, že na Ukrajine bude pokračovať občianska vojna. A ak sa v blízkosti našich hraníc obnoví občianska vojna… bude to predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Ruskej federácie,“ tvrdí Dmitrij Peskov. Poznamenal, že „Ukrajina sa mení na potenciálne nestabilný a výbušný región, a ktorákoľvek susedná krajina prijíma opatrenia na ochranu svojej bezpečnosti“.
Kroky Ruska v posledných dňoch sú signálom nielen pre Kyjev, ale aj pre jeho západných patrónov. Je potrebné pochopiť, že nekonečná zhovievavosť voči Kyjevu pri sabotovaní Minských dohôd sa premieta do nekonečnej hrozby prehĺbenia konfliktu s nepredvídateľnými následkami. Rusko tento zdroj napätia na svojich hraniciach nebude trpieť donekonečna. To platí aj pre nejasné postavenie Francúzska a Nemecka. Už dávnejšie z našej strany zaznelo, že „vo väčšine hlavných problémov je pozícia Nemecka a Francúzska bližšia k ruskej ako k ukrajinskej, čo je však citeľné len za zatvorenými dverami; verejne sú akékoľvek nároky západných mocností na Kyjev tabu.“ Posun v tejto otázke je zrejmý zo skutočnosti, že po videokonferencii vedúcich predstaviteľov Ruska, Nemecka a Francúzska, ktorá sa uskutočnila 30. marca, Merkelová a Macron „nezavolali“ Vladimirovi Zelenskému. Neuskutočnila sa ani ohlásená videokonferencia ukrajinského prezidenta s Angelou Merkelovou a Emmanuelom Macronom.
Zároveň sa objavili náznaky, že Zelenskij začal „registrovať“ signály z Moskvy. Preto nešiel na návštevy povedzme, do Veľkej Británie alebo Kanady, ktorých lídri ho zahrnuli slovami podpory, ale 10. apríla pricestoval na rozhovory s Erdoganom do Turecka a na budúci týždeň navštívi Francúzsko; Ankara aj Paríž majú s Moskvou pracovné vzťahy.
Vyzerá to tak, že ukrajinský prezident hľadá sprostredkovateľov na obnovenie dialógu s Moskvou. Ak áno, je to v poriadku. Pokiaľ ide o podmienky obnovenia dialógu, sú zrejmé: nie sú potrebné sľuby (toľko už toho Zelenskij nasľuboval), ale činy.
Anton Kanevskij, FSK
