AKÉ VEĽKÉ JELITO JE ĽUBOMÍR DAŇKO?
Obvinený Ľubomír Daňko, elitný pracovník spolku konšpirátorov s krycím označením Zastavme korupciu, vyplakáva v médiách. Pomedzi vzlyky trúsi také perly ducha ako napríklad, že pokútny spis 80 bol nevyhnutný, pretože „logicky sme potrebovali utajiť, kto vypovedá“.
Neviem, za čo bral 25 rokov služobný plat príslušník Policajného zboru Daňko, keď dodnes nepochopil, že na neformálne, teda procesne nezáväzné diskusie s potenciálnymi svedkami nie sú vyšetrovatelia, ale operatívni pracovníci kriminálnej polície. V štandardnom režime operatívny pracovník vyťaží záujmovú osobu, spíše o tom záznam, posunie to vyšetrovateľovi a ak uzná, že by dotyčného alebo dotyčnú bolo vhodné vypočuť, uskutoční sa procesný výsluch.
Dôraz je potrebné klásť na to, že vyšetrovateľ musí posúdiť záznam operatívneho pracovníka kritickým okom. Ak majú ním spracované informácie nedostatky, tak vyšetrovateľ vydá kriminalistovi pokyn, aby poznatky doplnil, prípadne potenciálneho svedka takpovediac „doťažil“. Úlohou vyšetrovateľa je zaoberať sa len informáciami, ktoré majú procesnú a dôkaznú váhu, nie zožrať každé seno, čo mu kydne na stôl operatíva.
Podstatné je, že zápisnica o výpovedi svedka sa zakladá do spisu založeného v súvislosti s konkrétnym trestným konaním. Napríklad na takom skutkovom základe, že osoba s postavením verejného činiteľa svojím konaním, respektíve nedostatkom konania ignorovala zákonnom uloženú povinnosť a tým mohla spôsobiť škodu na majetku štátu, a preto je podozrivá zo spáchania trestného činu zanedbania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Presne, ako boli svojho času obvinení najbližší spolupracovníci Matvičovho Himmlera Lipšica, istí Milan Krajniak a Marcel Klimek. (O tomto prípade viac v pripravovanej knihe o Lipšicovi.)
Takýto spis ma samostatnú spisovú značku a buď je v jeho rámci zatiaľ začaté trestné stíhanie len vo veci, alebo je už obvinená konkrétna osoba. Ak je začaté stíhanie len vo veci a až neskôr je obvinená konkrétna osoba, výsluch svedka sa musí zopakovať a obhajoba má príležitosť poukazovať na prípadné rozpory medzi prvou a druhou výpoveďou. Ak je však výpoveď založená do nejakého pokútneho spisu-šalátu, nikto – dokonca ani prokurátor – nedokáže skontrolovať, čo si to tam vyšetrovateľ so svedkom šmrdlali.
Toto všetko by mal Ľubomír Daňko vedieť. Ak to vie, ale napriek tomu trúsi tieto faciny ako koza bobky, spolieha sa na to, že ľudia si po nociach nečítajú Trestný poriadok. Sú však aj takí, čo si v ňom listujú. A ak tieto skutočnosti pánko Daňko nevie, tak je ešte väčšie jelito, ako sme sa opovažovali dúfať.
Ľubomír Daňko bol šéfom NAKA. S takýmto vzťahom k trestnému právu procesnému nemal riadiť ani križovatku. Lenže režim šialenca z Trnavy a jeho Himmlera Lipšica potreboval na výkonných pozíciách represívneho aparátu štátu jelitá v stave chronickej právnej kómy.
Mimochodom, Ľubomír Daňko pred mnohými rokmi v záchvate rovnakej právnej indispozície umožnil utiecť z lopaty spravodlivosti dnes už odsúdenému bossovi takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi v kauze lyžiarskeho strediska pri Ružomberku. Aj tomuto príbehu venujem viac v pripravovanej knihe o Matovičovom Himmlerovi Lipšicovi.
Dovtedy dávam do pľacu anketovú otázku: Aké veľké jelito je Ľubomír Daňko?
