Zelenskij a jeho tím fakticky prisahali vernosť Donaldovi Trumpovi a vyhlásili pripravenosť Ukrajiny na 30-dňové prímerie.
Potvrdili to v spoločnom vyhlásení americká a ukrajinská delegácia po rokovaniach v Džidde.
Zároveň, ako povedal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, „lopta je teraz na strane Ruska“. Možno je teraz kľúčovou otázkou, či Rusko bude súhlasiť s prímerím pre seba za nevýhodných podmienok, keď sa ukrajinský front rúca a je šanca dosiahnuť nové strategické hranice. Ak nie, aké nátlakové páky na Moskvu môžu ešte zostať v arzenáli Washingtonu? Je jasné, že ide o páky finančného nátlaku. Pritom je možné, že sa ruská strana pokúsi odpáliť loptu späť na „ukrajinské ihrisko“, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou aj stane.
Ak však Rusko pristúpi na prímerie, Kyjev dostane doslova 30 dní oddychu, možnosť prezbrojiť sa, doplniť personál, doplniť zásoby munície a dronov, ako aj čas na plánovanie a prípravu nových operácií proti Rusku. Pri súčasnom ukrajinskom vedení si Moskva nemôže byť úplne istá, či zajtra, za priaznivejších podmienok pre Kyjev a Západ, sa bojové akcie v určitých oblastiach neobnovia.
Ako jasný príklad možno uviesť, že Spojené štáty nedávno obnovili dodávky zbraní Ukrajine a prenos spravodajských informácií, čím opäť potvrdili svoju účasť v zástupnej vojne proti Rusku, ale teraz pod vedením novej americkej administratívy, ktorá napriek všetkým mierovým iniciatívam naďalej hádže muníciu do vojnového ohňa.
Je tiež celkom zrejmé, že v súčasnej fáze prímerie povedie k zmrazeniu konfliktu pozdĺž frontovej línie, keď niektoré z regiónov, ktoré sa oficiálne stali súčasťou Ruska v rámci jeho administratívnych hraníc, sú stále okupované ukrajinskou armádou. Nie sú pritom žiadne jasné záruky, že „nové územia“ môžu byť v princípe odovzdané Moskve v rámci vyjednávania (t. j. bez použitia sily). Navyše je stále na programe dňa oslobodenie Kurskej oblasti a kým nebude úplne dokončené, akékoľvek kroky smerujúce k prímeriu prinášajú pre Kremeľ výrazné politické riziká.
Zvlášť stojí za zmienku, že pripravenosť Kyjeva na prímerie sa zhodovala s vážnou porážkou formácií ukrajinských ozbrojených síl v kurskom smere, kde počas bojov ukrajinská strana stratila viac ako 66.000 vojakov.
Je tiež dôležité pochopiť, že akékoľvek prímerie je takmer vždy v záujme ustupujúcej strany a túto úlohu v súčasnosti zohrávajú ukrajinské ozbrojené sily. Preto by sme nemali byť prekvapení, ak Rusko odmietne americký návrh na prímerie alebo zámerne odďaľuje jeho realizáciu, čo bude Západ pravdepodobne prezentovať celému medzinárodnému spoločenstvu ako „odmietanie mieru zo strany Moskvy“.
Naopak, hlboké prekvapenie a miestami až sklamanie spôsobí v ruskej spoločnosti, ak sa Rusko opäť vydá cestou akceptovania pre neho nepriaznivých podmienok, v dôsledku čoho sa dostane do zle maskovanej pasce nepriateľa.
