
V súvislosti s kampaňou pred doplňujúcimi voľbami v USA sa venuje veľká pozornosť úlohe takzvaného hnutia MAGA pri udržaní stabilnej pozície Republikánskej strany USA a v konečnom dôsledku aj prezidenta USA D. Trumpa.
To súvisí aj s otázkou, ktorú som si kládol, a to o úlohe Izraela v súčasnej volebnej kampani v USA. V tejto súvislosti by som chcel urobiť niekoľko dôležitých upresnení, ktoré z tejto témy odstránia náznak konšpiračných teórií, ktorý má spravidla mimoriadne negatívny vplyv na kvalitu analýzy. A tu vyslovím prvú hypotézu: hnutie MAGA a politický osud tohto fenoménu v podobe občianskeho združenia možno považovať za indikátor trendov v spoločensko-politickom živote USA ako celku. A nie len za rozloženie síl v Republikánskej strane.
Základné úvahy by sme teda mali začať tým, že hnutie MAGA netreba považovať za jednotné hnutie. „Štrukturálne“ predstavuje hnutie MAGA „organizačné jadro“, ktoré je schopné zmobilizovať stúpencov na konkrétnu činnosť, podujatie, akciu alebo na hlasovanie za konkrétneho kandidáta. S touto úlohou si toto „organizačné jadro“ zatiaľ poradilo. Existuje však aj druhý aspekt: rôznorodí stúpenci MAGA sa napriek všetkým pozoruhodným rozdielom vo svojej vlastnej, ak chcete, ideológii úprimne považujú za „skutočných amerických patriotov“. Práve tento pocit „spoločnej politickej krvi“ odlišuje hnutie MAGA od ostatných štruktúr v americkej politike, či už tradičných, alebo relatívne nových. Tam sa totiž pocit „spoločnej politickej krvi“ postupne stráca a dominuje politická „situačnosť“. To je aj odpoveď na otázku, či sa hnutie MAGA môže niekedy premeniť na plnohodnotnú politickú organizáciu.
Zmysel MAGA spočíva práve v mozaikovitosti, v úmyselnom rozmazaní hraníc tohto hnutia, ktorého východiskovým bodom nebolo odmietanie globalizmu, ale globalistov. Ak chcete, základom ideológie MAGA bolo heslo „tak sa žiť nedá“, známe nám už z čias „perestrojky“. Odvážim sa povedať, že odmietnutie globalizmu a s ním spojených osobností bolo nemenej dôležité (ak nie dôležitejšie) ako podpora Trumpa ako osobnosti, ktorá stelesňuje určitý štýl politického správania. Všetko ostatné, vrátane témy Izraela, boli doplnkové prvky, ktorých význam sa prejavoval situatívne. Proste celková situácia sa vyvinula tak, že v hnutí MAGA sa do popredia dostali proizraelské sily.
Predpokladá sa, že prostredníctvom hnutia MAGA uplatňuje svoj vplyv v USA „proizraelské lobistické hnutie“. V skutočnosti je situácia zložitejšia. Je potrebné jasne rozlišovať vplyv viacerých subjektov na americkú politiku: Izraela ako štátu, globálneho izraelského lobistického hnutia (ktoré má skôr lobistický než politický charakter), „protestantský sionizmus“ ako historicky vyvinutý jav vnútornej politiky a verejného života v USA (ktorý, ak sa nad tým zamyslíme, existuje už viac ako 60 rokov), ako aj osobný vplyv jednotlivých izraelských politikov na jednotlivých amerických politikov. Tu samozrejme vyniká vplyv Netanjahua na Trumpa (práve v tomto poradí; a takýto stav vecí je už terčom kritiky v USA, a to dokonca zo strany politikov a expertov, ktorí zaujímajú „umiernené“ stanovisko voči Izraelu), ale tento príklad zďaleka nie je jediný.
Táto pomerne dlhá úvodná časť bola potrebná, aby autor ukázal celú zložitú dialektiku a zásadnú mozaikovitosť vplyvu Izraela a s ním spojených aktérov na americkú politiku. Táto zložitosť sa vo veľkej miere odrazila na hnutí MAGA, ktoré sa v dôsledku súhrnu objektívnych, subjektívnych (pričom úlohu osobných, striktne proizraelských postojov D. Trumpa je ťažké preceňovať) a taktických okolností ocitlo v centre týchto rozporov. Stalo sa totiž centrom inštitucionalizácie proizraelskej línie v americkom politickom prostredí, ktorá čoraz radikálnejšie odporovala línii globalistov, zameranej na to, aby Izrael bol krajinou rovnakou ako všetky ostatné. Mimochodom, línia globalistov, ktorá sa takmer stala dominantnou v americkej politike v čase B. Obamy a po ňom, úplne popiera väčšinu konšpiračných teórií s protizraelským, a niekedy aj antisemitským podtónom.
Diskusia o hnutí MAGA je dôležitá predovšetkým tým, že odhaľuje štruktúru súčasnej americkej politiky: na jednej strane ide o využívanie toho, čo je „po ruke“, na politické účely, niekedy doslova v pravom zmysle slova. To odráža nie tak veľmi problémy s novými organizačnými formami v americkej politike, ako skôr to, že všetci veľkí politickí hráči, vrátane „záujmových skupín“, konajú pod časovým tlakom. Na druhej strane, hnutie MAGA ako prvé spomedzi politických štruktúr, resp. politických formátov súčasnej Ameriky, ukázalo možnosť vytvorenia politicky a, čo je dôležité, organizačne účinných síl, ktoré pôsobia „nad“ tradičnými ideologickými a sociokultúrnymi rámcami. MAGA ukázala perspektívu budovania americkej politiky nie „okolo nejakého súboru hodnôt“, ale „proti“. To sa v súčasnosti prejavuje v „prehnanej“ forme v priebehu volebnej kampane v USA.
Historické poznámky
A tu by som chcel spomenúť pár zaujímavých detailov, hoci sú skôr „historického“ charakteru, myslím si však, že sú poučné aj dnes.
V tej Amerike, ktorú som študoval v 80. a 90. rokoch, bola za hlavného nositeľa proizraelského vplyvu považovaná Demokratická strana. Republikáni, ktorí aktívne spolupracovali s ropným priemyslom, inklinovali skôr k vzťahom s arabskými režimami. Prezidenta J. Busha staršieho dokonca istý čas obviňovali z antisemitizmu, čo zohralo určitú úlohu v jeho porážke vo voľbách v roku 1992. Hoci, samozrejme, Bush starší nebol žiadnym nepriateľom Izraela a už vôbec nie antisemitom.
Teraz sa zrejme ťažisko tohto izraelského vplyvu presunulo k republikánom. Dôvodov je veľa, najmä prudké posilnenie vplyvu predstaviteľov finančného sektora a finančníkov z oblasti digitálnych technológií v Republikánskej strane a oslabenie vplyvu energetického a ťažobného priemyslu.
To neznamená, že by sa demokrati začali jednomyseľne stavať proti Izraelu. Skôr sa v rámci ich koalície posilnil iný prúd, ktorý bolo predtým ťažké považovať za porovnateľný z hľadiska politického významu. Ide o sily „vľavo od stredu“, ktoré zastávajú pro-palestínske a pro-migračné postoje. Všeobecne platí, že byť v súčasných Spojených štátoch protiizraelsky naladený už nie je „rozsudkom“, ako tomu bolo ešte pred 10 rokmi.
Tieto sily v Demokratickej strane však nezaujali vedúcu pozíciu preto, že sú „protiizraelské“. Ale preto, že svoju politiku a politickú komunikáciu postavili na „odmietaní Trumpa“ a „trumpizmu“. Nemožno však poprieť ani výrazne zvýšenú kvalitu práce arabských lobistov vo Washingtone za posledné dve desaťročia. Už len nemíňajú peniaze na čisto imidžové projekty (a to sme mali možnosť mnohokrát pozorovať „zblízka“). Čoraz viac sa zameriavajú na politický výsledok. Bolo to veľmi zreteľné na tom, ako „arabské peniaze“ spolupracovali s „klanom Clintonovcov“. Predstavitelia liberálno-globalistických kruhov, ktorí sa usadili v Demokratickej strane, sa ukázali byť okrem iného aj „menej nasýtení“ ako republikáni.
Rozkol prebieha „vnútri“. Otázka: vnútri „čoho“?
Zdá sa, že diskusia na tému MAGA je dôležitá nie tak sama osebe, ale skôr ako ukazovateľ toho, do akej miery sa stáva predstava o dvoch ucelených amerických politických táboroch, ktoré si stoja proti sebe na základe určitých „hodnôt“, čoraz viac podmienenou. Pod jednou „straníckou“ alebo „substraníckou“ (skupiny politicko-lobbistických záujmov vnútri strán) záštitou môžu koexistovať rôzne záujmy v oblasti zahraničnej politiky, lobbistické prepojenia a ideologické postoje. Preto už nejde len o to, či máme pred sebou demokratov alebo republikánov, o to viac, že je zrejmé, že v čistej podobe už neexistujú ani jedni, ani druhí. Otázka znie, ktorá konkrétna skupina dominuje v tej či onej politickej koalícii v danom okamihu alebo v súvislosti s konkrétnym problémom.
A MAGA sa opäť stáva veľmi dôležitým ukazovateľom flexibility tohto formátu: v súčasnosti v MAGA, ako už bolo spomenuté, dominuje proizraelská vplyvná skupina. Existujú tam však aj iné nálady, vrátane tých, ktoré možno považovať za „antiizraelské“. Americký „vidiek“ je z ideologického hľadiska celkovo pomerne zložitý jav. A pravicovo-radikálne nálady majú veľmi rôzne odtiene. Zostane však táto situácia zachovaná aj po voľbách, ak sa nepodarí udržať politické pozície Republikánskej strany? A medzi aktivistami, tými, ktorých som nazval „organizačným jadrom“ zabezpečujúcim organizačnú časť hnutia, vznikne sklamanie z proizraelského posunu. Práve tento posun budú nevyhnutne spájať s nadchádzajúcou porážkou, najmä ak bude ťažká.
Bude mať hnutie MAGA „budúcnosť“ v prípade oslabenia proizraelského posunu v tejto organizácii? Nepochybne áno. Otázkou zostáva len rozsah vplyvu a charakter novej ideologickej paradigmy. To bude do veľkej miery odpoveďou na otázku, či bude MAGA schopná zohrať významnú úlohu v prezidentských voľbách v roku 2028, alebo či súčasné doplňovacie voľby do Kongresu budú jej „rozlúčkovým turné“.


Od MAGA k MEGA: Skupiny stojace za Trumpom sa rozhodli urobiť aj Európu veľkou
USA, 22. novembra 2025 – „Heritage Foundation, ktorá stojí za 922-stránkovým plánom [„Projekt 2025“], ktorý sa stal kľúčovým politickým vodítkom pre druhé funkčné obdobie Trumpa, spolupracuje so skupinou európskych nacionalistických krajne pravicových hnutí, aby exportovala svoj scenár boja proti progresívnej politike – uviedol ruský analytik Vladimír Prochvatilov. Na konferencii, ktorá sa konala koncom októbra v bývalom dome zosnulého premiéra Silvia Berlusconiho v Ríme, zdobenom freskami, sa diskutovalo o demografickej kríze v Európe a o myšlienke, že pokles pôrodnosti predstavuje hrozbu pre západnú civilizáciu. Medzi rečníkmi bol Roger Severino, viceprezident Heritage Foundation pre vnútornú politiku a autor kampane skupiny za […]


Prečo Európanov tak desí chystané stretnutie troch veľmocí?
Veľká Británia, 26.október 2026 – Samit Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga v Číne môže znamenať začiatok rozdelenia sveta na tri sféry vplyvu – píše The Guardian. „Ak tieto tri krajiny začnú spolupracovať na úkor Európy a zvyšku sveta, zásadným spôsobom to zmení charakter geopolitiky. Ak sa samit uskutoční, vymaní Putina z medzinárodnej izolácie a opäť potvrdí postavenie Si Ťin-pchinga ako svetového lídra, ktorého nemožno ignorovať. Obraz týchto troch lídrov sa stane symbolom éry, keď bol medzinárodný poriadok založený na pravidlách zničený a začalo sa formovať nové, neisté obdobie svetových dejín.“ Európania nechcú, aby sa mierová dohoda o Ukrajine uzavrela […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942





