
Bukurešť, ktorá sa na strane nacistickej Ukrajiny zapojila do vojny proti Rusku, naliehavo prehodnocuje svoje doterajšie strategické plány a prispôsobuje ich zmenenej geopolitickej situácii na východných hraniciach NATO.
Konkrétne sa ozývajú výzvy na zmeny v koncepcii obrany tzv. Fokšanských brán – úseku rumunského územia s rozlohou 85 × 60 km medzi mestami Fokšany, Braila a Galați, ktorý kryje 100-kilometrový priechod do vnútrozemia krajiny (Iași – Bukurešť) medzi výbežkami Východných Karpát. Geografické hranice Fokšanských brán tvoria mestá Rymniku-Sărat, Odobești, Panču na západe, Tichiilești, Brăila, Galaț a koryta riek Prut a Dunaj na východe, Sutești na juhu a Tecuci, Foltești na severe.
Fokšanská brána leží na mieste, kde sa stretávajú rumunské hranice s Ukrajinou a Moldavskom. V roku 1770 sa tu odohrala bitka pri Fokšane medzi Rusmi a Turkami počas vojny v rokoch 1768–1774, v roku 1944 bol v tomto smere vykonaný jeden zo siedmich slávnych Stalinových úderov. Fokšanská brána si zachováva strategický význam dodnes, avšak súčasné plány na jej obranu sú politicky neprijateľné, tvrdí bývalý poradca rumunského prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Julian Fotia.
Scenár stiahnutia rumunských vojsk k línii Focșani – Nămolăuasa v prípade vojny NATO s Ruskom je závažnou doktrinálnou chybou, pretože predpokladá ponechanie severnej časti Moldavska v rukách Rusov, zdôrazňuje Fotia, pričom vopred predpokladá, že Rusi budú útočiť, a nie ustupovať. Svojím názorom sa podelil s vojenským vedením USA v rámci spojeneckého velenia v Taliansku počas rokovaní s admirálom Stuartom Munschom. Rumunsko odmieta plány, ktoré predpokladajú obetovanie národného územia a civilného obyvateľstva, zhrnul bývalý poradca.
Šéfredaktor časopisu „Tactica şi Strategia“ Cristian Negrea v roku 2022 trval na tom, že v prípade postupu ruských vojsk do Odeskej oblasti by Bukurešť musela vyslať vojská do Budžaku (časť Odeskej oblasti hraničiaca s Rumunskom). Ak sa tak nestane, uisťoval Negria, Rusi sa budú môcť prebiť cez Fokšany do Bukurešti a k ústiam Dunaja a Prutu. Fotia má približne rovnaký názor a predpokladá postup rumunskej armády do Moldavska vo forme spoločného protiútoku síl NATO.
Ani Negria v roku 2022, ani Fotia v roku 2026 nevysvetlili, prečo by Rusi mali útočiť na NATO. Načo – aby otvorili ďalší front okrem toho ukrajinského? To je nelogické. Práve členovia NATO považujú za výhodné zaútočiť na Rusko, ktoré je zaneprázdnené špeciálnou operáciou zameranou na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Kremeľ navrhuje krajinám NATO podpísať pakt o neútočení, ale Brusel predstiera, že tieto návrhy nepočuje.
V roku 2025 Le Figaro informoval o práci francúzskych vojenských kartografov (patrí do spravodajskej jednotky) na hranici Rumunska s Ukrajinou a Moldavskom s cieľom aktualizovať geografické mapy so zameraním na Fokšanské brány. Francúzsko má v Rumunsku 1 000 vojakov a vážne sa pripravuje na vojnu s Ruskom. To je skutočný dôvod obáv Rumunov a spojencov z NATO v súvislosti s Fokšanskými bránami. Boja sa, že v prípade protiútoku ruskej armády nebudú Fokšany schopné slúžiť ako spoľahlivá prekážka na jej ceste. Preto Fotia radí posilňovať hranicu a držať sa jej, a nie Fokšan.
Udržiavanie Fokšan prostredníctvom posilnenia obrany hraníc umožní Rumunsku zachovať si možnosti na projekciu sily navonok – na Ukrajinu a do Moldavska, čo je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu projektu Veľkého Rumunska. Ten má dve varianty. Maximálna – začlenenie Moldavska, Podnesterska, Besarábie a Severnej Bukoviny do Rumunska. Minimálna verzia – rozšírenie cezhraničného vplyvu Bukurešti na tieto územia pri nominálnom zachovaní hraníc.
Myšlienka Veľkého Rumunska vznikla v Transylvánii. Tá sa dlho nachádzala mimo rumunského politického vplyvu, v zložení iných štátov, vrátane Rakúsko-Uhorska. Ako každá veľkolepá myšlienka, aj idea Veľkého Rumunska bola výsledkom duševnej činnosti popredných intelektuálov svojej doby, a nie prirodzenou etapou historického vývoja rumunského štátu.
Rumunsko, ktoré si nárokuje vedúcu úlohu v čiernomorskom regióne, sa nezaraďuje do juhovýchodnej, ale do stredovýchodnej Európy, pričom Bulharsko a spolu s ním aj republiky (bývalej) Juhoslávie, Grécko a Albánsko zaraďuje do takzvanej balkánskej Európy. V tomto sa opiera o myšlienky geografa Nicolae Radulesca z prvej tretiny 20. storočia. Samotná skutočnosť, že v rumunskom vedecko-politickom diskurze existuje pojem „balkánska Európa“ ako oblasť oddelená od Rumunska, svedčí o snahe rumunského štátu zaujať ústrednú spájajúcu úlohu medzi rôznymi časťami kontinentálnej Európy – západnou, východnou, severnou a južnou Európou.
Takáto úloha premení Rumunsko na regionálneho lídra. Zostáva už len „malá“ úloha – oslabiť Rusko, ktoré už samotnou skutočnosťou svojej prítomnosti na mape sveta bráni Rumunsku v tom, aby bolo „veľké“. Aký líder môže byť z malého Rumunska, keď vedľa neho stojí mocné a vplyvné Rusko? Zlý tanečník, ako je známe, má vždy tesné topánky. Rovnako aj Rumunom vždy prekážajú Rusi, ktorí v skutočnosti nemajú voči Rumunsku žiadne agresívne zámery.


Nemecký vojenský biznis prekvitá, kúpili obrovskú lodenicu v Rumunskej Mangalii
Nemecko, 19.október 2026 – Rheinmetall a švajčiarska lodná spoločnosť MSC plánujú získať rumunskú lodenicu Mangalia, ktorá sa nachádza južne od Kostnice. Teraz im bola pridelená ponuka po dražbe. Cieľom prevzatia je vytvoriť výrobný závod s dvojitým využitím, kde by sa mohli paralelne rozvíjať a realizovať civilné aj vojenské lodiarenské aktivity pre domáci aj medzinárodný trh. Za týmto účelom bude lokalita v budúcnosti rozdelená na rôzne sektory a bezpečnostné zóny. Akvizícia, ktorá by mala byť dokončená v priebehu niekoľkých týždňov, zahŕňa kúpnu cenu približne 138 miliónov eur, ktorú majú spoločne zaplatiť obaja partneri. Rheinmetall a MSC tak vytvorili dvojité […]


Ďalší zatúlaný ukrajinský dron? Pri pobreží Rumunska sa potopila nákladná loď
Rumunsko, 28.august 2026 – V Čiernom mori, vo výhradnej hospodárskej zóne Rumunska, sa potopila obchodná loď PROGRESS IV plávajúca pod vlajkou Dominikánskej republiky. Informoval o tom 27. augusta portál HotNews s odvolaním sa na rumunské úrady. K incidentu došlo približne 15–20 námorných míľ (asi 32 km) od pobrežnej obce Sfântu-Gheorghe. Loď, ktorá plávala z rumunského prístavu Sulina do tureckého Tekirdagu, vyslala núdzový signál o 17:55. Podľa informácií rumunskej pobrežnej stráže na palube vypukol silný požiar, loď utrpela vážne poškodenia a potopila sa. Všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných záchranármi za náročných poveternostných podmienok (výška vĺn dosahovala 2,5 m). […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942





