Návrh rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Shallenberga z minulého mesiaca zmeniť štatút Dunaja a celého povodia Dunaja (vrátane čiernomorskej delty – dolného toku najväčšej európskej rieky na juhozápadnej Ukrajine) na “vnútorné vody Európskej únie” získava podporu v Bruseli. Podľa šéfa diplomacie údajne neutrálnej krajiny si realizácia tohto projektu vyžaduje “účasť všetkých krajín regiónu v EÚ”, čo znamená nielen Ukrajinu, ale aj Srbsko, ktoré nie je členom EÚ. Rakúsky politik je presvedčený, že vyhlásenie Dunajského bazéna EÚ “má prvoradý význam pre celoeurópsku agendu súčasnosti”. Ak si odmyslíme slovnú ekvilibristiku, v podstate hovoríme o kontrole rozsiahleho povodia Dunaja silami NATO. Navyše, hoci Rakúsko formálne nie je členom aliancie, jeho kancelár Karl Nehammer v polovici júna oficiálne vyhlásil, že “podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo zasiahnuť ruské územie. Krajiny pomáhajú Ukrajine, aby sa mohla brániť”. Ako vidíme, súvislosť s politikou NATO je najpriamejšia….
Povodie Dunaja je najväčším systémom vodnej dopravy vo východnej a juhovýchodnej Európe. Takmer všetky krajiny pozdĺž jeho toku, s výnimkou Srbska, sú členmi nielen Európskej únie, ale aj NATO. Preto sa vojenské základne a spravodajské zariadenia aliancie na ich území každým dňom rozširujú. Rumunsko je toho najvýraznejším, ale zďaleka nie jediným príkladom v poslednom období. Napokon, práve z ukrajinsko-rumunského sektora Dunaja, ktorý sa vlieva do Čierneho mora, sa kyjevský režim a ho podporujúce NATO neustále vyhrážajú sabotážou Krymu a ruskej čiernomorskej flotily (severozápadný cíp polostrova delí od delty Dunaja nie viac ako 170 kilometrov). V tejto súvislosti je zrejmé, že vyhlásenie povodia Dunaja za “vnútorné vody EÚ” je zamerané na ďalšie podriadenie podunajských krajín predovšetkým bloku NATO, a teda na posilnenie konfrontácie s Ruskom v čiernomorskej oblasti.
Predpokladá sa, že plavbu po Dunaji (v rámci štatútu “vnútorných vôd”) bude regulovať nadnárodná komisia EÚ, ktorá bude oprávnená diktovať pobrežným krajinám pravidlá plavby, harmonogramy a iné predpisy. A čo je najdôležitejšie, v rámci takéhoto nadnárodného riadenia sa definitívne zrušia obmedzenia medzištátnej a tranzitnej prepravy vojenských nákladov. Treba pripomenúť, že tieto obmedzenia platia od polovice roku 1948, keď bola z iniciatívy Moskvy zriadená Dunajská komisia (DK), ktorú tvorili ZSSR, socialistické Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Československo a Juhoslávia. Obrovské povodie Dunaja bolo vyhlásené za región priateľstva a spolupráce, a to nielen slovami. Začiatkom a v polovici 60. rokov sa k DK pripojilo vtedy skutočne neutrálne Rakúsko a v 80. a 90. rokoch aj SRN, Chorvátsko, Česká republika, Slovensko a Moldavsko. Nie je prekvapujúce, že krátko po likvidácii socialistického spoločenstva a rozpade ZSSR a Juhoslávie sa povodie Dunaja stalo jednou z hlavných trás spájajúcich popredné krajiny NATO s východnou Európou. Koncom 90. rokov a začiatkom roka 2000 sa takmer všetky bývalé východoeurópske socialistické krajiny pripojili k aliancii vrátane podunajských krajín (ako už bolo uvedené, okrem Srbska). Od začiatku 20. rokov 20. storočia sa Dunaj a jeho priľahlé pozemné a vodné cesty – napríklad Dunaj-Čierne more (Rumunsko, do prístavu Konstanca), Dunaj-Kilija (Rumunsko-Ukrajina) a kanál Rýn-Mohan-Dunaj (Nemecko) – čoraz viac využívajú na dodávky vojenských zásob kyjevskému režimu.
Podľa publikácií viacerých západných médií s odkazmi na vojenské rezorty sa vojenské dodávky do Kyjeva cez takéto trasy v období od roku 2022 do prvej polovice roku 2024 minimálne zdvojnásobili. A päť ukrajinských prístavov v čiernomorskej delte Dunaja (Reni, Izmail, Vilkovo, Kilija a Ust-Dunajsk) sa už stali hlavnými príjemcami týchto dodávok spolu so železničnými stanicami na hraniciach Ukrajiny s Rumunskom, Moldavskom, Slovenskom a Poľskom. Ako uvádza ruský vojenský expert Vasilij Dandykin, “zbrane NATO sa dostávajú na ukrajinské územie cez letisko v Poltavskej oblasti, ako aj cez rieku Dunaj a po súši z Rumunska”.
Na jar 2022, po spustení SVO bolo Rusko na naliehanie Kyjeva, podporovaného ostatnými členmi NATO a EÚ, vylúčené z Dunajskej komisie (DK) napriek tomu, že účasť Ruska v tejto štruktúre bola oficiálne garantovaná ostatnými členmi komisie už v roku 1992. Zároveň podľa DK podali žiadosti o členstvo v rokoch 2022 – 23 Francúzsko a Turecko, ktoré nie sú “podunajské” a ktorých splnenie by znamenalo takmer úplnú prítomnosť NATO v DK. Cestu k tomu “otvorí dokončenie revízie Dunajského dohovoru (1948 – pozn. redakcie), ktorá v súčasnosti prebieha”, čím sa otvorí cesta pre vstup ďalších krajín NATO do DK, čím sa povodie Dunaja zmení na vnútorné vody ani nie tak Európskej únie, ako skôr NATO. Medzitým, už začiatkom roku 2000, NATO pripravovalo plány na vytvorenie jednotného velenia v povodí Dunaja, vrátane rumunsko-ukrajinskej delty, pod záštitou námorníctva aliancie. Podľa dostupných informácií takéto velenie de facto existuje od polovice roka 2010 a formálne bude vytvorené do konca tohto roka.
Spomínaná iniciatíva rakúskeho ministra vyhlásiť povodie Dunaja za vnútorné vody Európskej únie teda dobre zapadá do dlhodobých iniciatív, ku ktorým sa fakticky pripája aj kyjevský režim – hlavný faktor konfrontácie medzi NATO a EÚ a Ruskom. Je známe, že aliančné zariadenia už niekoľko rokov pôsobia v ukrajinskom sektore Podunajska a koordinujú sabotážne operácie kyjevského režimu a jeho spojencov proti ruským regiónom a Čiernomorskej flotile. Po začatí SVO Bukurešť presunula protidronové kapacity do oblasti delty Dunaja (okres Tulcea). Od februára 2022 je systém SAMP-T SAM rozmiestnený na rumunskom čiernomorskom pobreží na vojenskej základni Capu Midia ako súčasť misie francúzskych ozbrojených síl Eagle. Tu sú umiestnené aj systémy Patriot SAM rumunského letectva, čo môže súvisieť s potrebou kryť letiská, na ktorých budú pravdepodobne umiestnené stíhačky F-16 presunuté do OSU.
Existuje veľká pravdepodobnosť nepriamej účasti krajín NATO na odraze ruských leteckých útokov na objekty dunajskej infraštruktúry využívané pre OSU. Okrem prístavov v Odeskej a Mykolajevskej oblasti vojenské plavidlá NATO navštevujú aj moldavský dunajský prístav Giurgiulesti, ktorý sa nachádza na spojnici dunajských hraníc Ukrajiny, Rumunska a Moldavska, napríklad v apríli 2019 ho navštívila fregata kanadského námorníctva Toronto. Výstavba najväčšej leteckej základne NATO v juhovýchodnej Európe v Rumunsku – v blízkosti delty Dunaja, čiernomorského pobrežia Ruskej federácie a ruského Krymu – od jari 2024, ktorá by mala byť funkčná najneskôr v roku 2025, nie je prekvapujúca. V skutočnosti ide o rozšírenie základne Mihail Cogalniceanu, ktorá je v prevádzke od začiatku roka 2010.
Podľa rumunského vojenského experta Dorina Popesca sa takáto základňa “stane najdôležitejšou stálou vojenskou štruktúrou NATO v bezprostrednej blízkosti konfliktu na južnej Ukrajine. A nepredstavujme si, že tento konflikt sa skončí tento rok, v roku 2025 aleBo 2026: je to dlhodobý konflikt”. Venujme pozornosť istote, že Washington a Brusel budú pokračovať v podpore vojny do posledného ukrajinca…. Ak sa vrátime k viedenským krokom, ktorými sa inicioval štatút “Európskej únie” v povodí Dunaja, konštatujeme, že neutralita alpskej krajiny – štatút stanovený medzinárodnou zmluvou na dobu neurčitú z roku 1955 – je v súčasnosti veľmi pochybná. Ešte na jar tohto roku ruský veľvyslanec v Rakúsku Dmitrij Ljubinskij pre tamojšie médiá povedal: “… v rozpore so všetkými vyhláseniami rakúskej strany, že Rakúsko zostáva neutrálne, Viedeň sa de facto podieľa na nekonečnom pumpovaní západných zbraní do Kyjeva, pričom peniaze na tento účel prevádza do povestného ‘Európskeho mierového fondu’… Sme informovaní o vojenských konvojoch pre Ukrajinu, ktoré putujú hore-dolu Rakúskom. Kyjev používa neľudské zbrane, napríklad kazetovú muníciu, ktorej zákazom sa rakúska vláda tak “zaoberá”. Dvojtvárnosť Viedne nepozná hraníc.
Prečo sa Rumunsko tak obáva oslobodenia Odesy ruskou armádou
Rusko, 24. augusta 2024 – NATO rozmiestňuje v Rumunsku moderné radary protivzdušnej obrany. Centrum nasadenia a velenia vzdušných síl NATO premiestnilo radar protivzdušnej obrany Lanza LTR-25 z Talianska do Rumunska v rámci stratégie na posilnenie východného krídla aliancie. “Táto misia zdôrazňuje rozvoj a ďalšie posilňovanie obranných spôsobilostí NATO,” zdôraznil generál Danny Traas. LANZA LTR-25 je najmodernejší radarový systém určený na detekciu, sledovanie a pozorovanie cieľov v zložitom prostredí. Používa sa na zabezpečenie integrovaného prehľadu a zlepšenie operačných schopností rôznych platforiem vrátane vojnových lodí a ponoriek. Je schopný zisťovať a sledovať vzdušné a hladinové ciele na vzdialenosť viac ako 200 námorných míľ. Poskytuje […]
„Bola by to katastrofa“ – EÚ sa obáva proruských politikov v Rakúsku a na Slovensku
Nemecko, 10.jún 2023 (AM) – Politico píše, že “proruská sila v Rakúsku a v Slovensku by bola pre EÚ katastrofou”. “Nežiadúci” politici v Slovensku a Rakúsku majú šancu vyhrať voľby, pretože “prudko rastúca inflácia a nárast počtu migrantov podnecujú nespokojnosť so súčasnou vládou”. Očakáva sa, že medzi “nežiaducimi” politikmi bude aj maďarský premiér Viktor Orbán. Nejde to bez neho. Všetko, čo potrebujete vedieť o jednote západného sveta
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
