AKO SA UPRATUJE LIŠICOV BORDEL
Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros v rozhovore pre tlačový orgán Progresívneho Slovenska tvrdí, že Ústavný súd SR by mal vyhlásiť novely Trestného zákona a Trestného poriadku ako celok za protiústavné.
Pán Mészáros sa nálezu o protiústavnosti v princípe nedožaduje kvôli zneniu noviel, ale preto, lebo boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.
To je fakt bomba!
Pred mnohými mesiacmi som hovoril, že skrátené legislatívne konanie nebol najlepší nápad a myslím si to dodnes. Rozhodne si však nemyslím, že skrátené legislatívne konanie by malo byť podkladom a dôvodom na konštatovanie protiústavnosti noviel trestných kódexov.
Ak sa však dožaduje takéhoto nálezu bývalý sudca ústavného súdu, som nútený položiť si otázku: Akú právnu kvalitu vlastne dlhodobo vysielame na Ústavný súd SR do Košíc? Ako môže argumentovať právnik, ktorého máme brať vážne, politickými okolnosťami prijatia právnej normy, nie ústavnými dôvodmi?
Konečne si treba na rovinu povedať, že Daniel Lipšic v postavení vedúceho úradu, neskôr ministra spravodlivosti a ministra vnútra a napokon cez šialenca z Trnavy štvrť storočia prznil slovenské trestné zákonodarstvo a robil doslova bordel v celej sústave prokuratúry.
Lenže to nie je celý príbeh. Smer bol pred súčasným volebným obdobím trikrát pri moci a ani raz sa nepodujal aspoň trochu poupratovať Lipšicov bordel. Dá sa pochopiť, že to neurobil preto, lebo by si to vyžiadalo obrovské politické náklady spojené s mediálnym pogromom a lynčom. Nič to však nemení na fakte, že všetky deformácie ponechali bez náležitého povšimnutia.
Smer sa dokopal k zmenám až na štvrtýkrát, keď zneužívanie trestného práva dosiahlo v období 2020 – 2023 extrémne rozmery. To však neznamená, že predtým Lipšicov trestný systém zneužívaný nebol. Bol a katastrofálne, len sa o tom z rôznych dôvodov otvorene nehovorilo. (Aj o tom si raz budeme musieť otvorene pohovoriť.)
Na zmeny v trestnej politike štátu bolo po voľbách 2023 neskoro, ale vždy je lepšie urobiť správnu vec neskoro ako nikdy. Môžeme polemizovať o jednotlivých detailoch, zmenách a úpravách. Avšak nie je možné tvrdiť, že napríklad znižovanie trestov v súlade s celoeurópskymi trendmi alebo spresnenie využívania inštitútu spolupracujúceho obvineného (alias kajúcnikov) sú protiústavné zmeny.
Vedia to aj ľudia ako Lajos Mészáros, a preto si vymysleli doktrínu o tom, že novely trestných kódexov je potrebné vyhlásiť za protiústavné na základe politických okolností ich schválenia. Ak by ústavný súd túto návnadu takrečeno zožral, ocitli by sme sa v ešte väčšom právnom bordeli, akým nám tu zanechal Daniel Lipšic.
