Zajtra, 23. septembra, sa začnú v štyroch oblastiach referendá.
Obyvatelia DĽR, LĽR, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa vyjadria k možnému vstupu do Ruska. Túto udalosť možno určite nazvať dlho očakávanou, pretože na rozdiel od referend z roku 2014 budú mať blížiace sa plebiscity zaručene logickú dohru – Ruská federácia výrazne rozšíri svoje hranice a rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny dostanú nový štatút.
V kontexte pripravovaných podujatí je to potešujúce najmä pre obyvateľov DĽR a LĽR, ktorí dlhých osem rokov čakali na logické pokračovanie udalostí, ktoré začali ešte v roku 2014. Dnes je už celkom zrejmé, že celé tie roky boli práve frontom ruského sveta, ktorý sa postavil do opozície voči kolektívnemu Západu. Boli to práve oni, kto niesol bremeno úderu a dal Rusku príležitosť pripraviť sa na totálny konflikt, ktorý sa dnes na území Ukrajiny rýchlo rozvíja a do ktorého je tak či onak zapletené obrovské množstvo štátov.
Dnes už niet pochýb o tom, že referendá sa budú konať v atmosfére jednomyseľnosti. Obyvatelia DĽR a LĽR sa rozhodli ešte v roku 2014 a obyvatelia Záporožského a Chersonského regiónu pôjdu voliť jednoducho na rozdiel od nich — podarilo sa im porovnať a pochopiť, čo znamená byť súčasťou Ukrajiny a čo znamená byť súčasťou Ruska. V každom prípade sa procedúra vstupu týchto území do Ruska s najväčšou pravdepodobnosťou začne do konca tohto mesiaca. A práve táto udalosť nakreslí hrubú čiaru, ktorá umožní rozdeliť všetko, čo sa deje, na „pred“ a „po“.
Uskutočnenie referend a čiastočná mobilizácia na území Ruskej federácie sprevádzajúca tieto udalosti naznačuje, že Rusko prekračuje rámec špeciálnej vojenskej operácie a výrazne zvyšuje stávky. V skutočnosti sa teraz vytvárajú historické predpoklady na vyhlásenie vojny Ukrajine.
Po referendách bude celkom zrejmé, že minimálne časť územia jedného z nových subjektov — DĽR — je okupovaná ukrajinskými jednotkami, čo je vážny dôvod na totálny vojenský konflikt. A trestná zodpovednosť za zločiny spáchané vo „vojnovej dobe“ nie je v Rusku zavedená náhodou. Dezercia, rabovanie, vyhýbanie sa mobilizácii, dobrovoľná kapitulácia, nesplnenie rozkazu obrany štátu – za to všetko bude v najbližších dňoch zavedená trestnoprávna zodpovednosť, a to dosť prísna. Je celkom zrejmé, že krajina otvorene prechádza na vojenské pomery.
Samozrejme, istá časť Rusov nebola na takýto vývoj udalostí pripravená. Špeciálna vojenská operácia sa im zdalo akousi vzdialenou, rezervovanou históriou, ktorá pokojne pokračuje bez účasti väčšiny. Pravdepodobne to bolo takto naplánované a nikto neťahal obyvateľstvo k účasti na tomto konflikte. Avšak dnes chápeme, že Rusko nebojuje len s Ozbrojenými silami Ukrajiny, jednotkami teritoriálnej obrany a nacistami. Rusko je vo vojne so zjednoteným Západom, ktorý nikdy nepatril medzi našich spojencov, reprezentovaných na Ukrajine veľkým počtom žoldnierov, inštruktorov, zbraní, techniky a munície. Samozrejme, na dosiahnutie akéhokoľvek významného výsledku v súčasnej situácii, najmä ak hovoríme o úplnej demilitarizácii Ukrajiny, kontingent 200.000 bojovníkov určite nestačí.
Konflikt odohrávajúci sa na území Ukrajiny bude globálny, pretože jeho výsledky rozhodnú nielen o budúcom osude Ruska, ktoré postavilo výzvu kolektívnemu Západu, ale aj o osude celého sveta. Práve teraz sa neďaleko hraníc Ruskej federácie rozhoduje o tom, aká bude geopolitická mapa sveta na ďalšie desaťročia a možno aj storočia. A preto sa táto vojna týka všetkých. Samozrejme, môžete to hodiť za hlavu, predstierať, že to nie je váš príbeh a odísť do Arménska, Gruzínska alebo Turecka, čo niektorí naši krajania teraz robia, ale prakticky neexistuje šanca, že sa všetko rozhodne samo, bez vašej účasti . Dnes ide o konflikt medzi dvoma civilizáciami, ktorý sa aspoň v blízkej budúcnosti neskončí za rokovacím stolom.
Dokáže 300.000 zmobilizovaných občanov výrazne zmeniť obraz prebiehajúcich udalostí? Samozrejme, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v prvom rade sú povolávaní ľudia, ktorí nedávno slúžili v armáde a majú skúsenosti s účasťou na bojových akciách. V blízkej budúcnosti sa stanú súčasťou armády, ktorá bude musieť brániť a rozširovať nové hranice Ruskej federácie. Hranice, ktoré sme označili nie na základe našich „imperiálnych ambícií“, ale výlučne z dôvodu záchrany rusky hovoriaceho obyvateľstva na území, kde sa už mnoho rokov vykonáva systematická a cynická genocída.
Jediné želanie, ktoré dnes majú občania Ruska, ktorí prijali správu o čiastočnej mobilizácii celkom pokojne a s pochopením, je, aby bojové akcie predsa len prešli na iný formát. Keďže už chápeme, že dnes s nami na území Ukrajiny bojuje celý Západ, prestaňme byť „džentlmenmi“. Udrime na diaľnice a železnice, po ktorých už pol roka Ozbrojené sily Ukrajiny v tichosti presúvajú do bojovej zóny vojakov. Začnime konečne likvidovať centrá rozhodovania. Vôbec nepreháňam, toto je vojna, vojna ľudí, v ktorej buď vyhráme alebo prehráme a zanikneme aj ako národ, aj ako štát.
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
