Aký je tajný život politikov? » Belobog

Pred voľbami by bolo dobré poznať, akí sú politici v skutočnosti ľudia. Komu veriť… Karel Kryl povedal, že politikom sa nesmie veriť, že sa musia kontrolovať. Ale ako?

Homo politicus jednu vec tvrdí pred kamerou a voličmi, inú vo svojej centrále, inú pred svojimi sponzormi a úplne inú v súkromí svojej rodiny alebo dôverníkom. Pravdovravnosť by sa politikom dala implementovať vtedy, keď by sa v štáte rozšírila ideológia, ktorá by tvrdila (a ľudia by tomu aj uverili), že všetky činy za celý život sa človeku v posledný deň premietnu pred očami a pri poslednom súde sa ukážu tiež všetkým blízkym ľuďom a aj tým, ktorých sme v živote stretli. Ten pocit hanby by asi nikto nechcel zažiť, keď by sa demaskovali všetky tajomstvá, ktoré politici (aj iní ľudia) skrývali celý život a zrazu by sa ako na filmovom páse premietli ostatným.

Ak človek žil poctivo celý život, budú sa premietať len dobré skutky. Ak chodil aj po krivých chodníčkoch, mnohým by padali sánky, neveriacky by krútili hlavami a s pocitom obrovského stresu by odchádzali domov spytovať si svedomie, čo všetko doteraz konali a zatajovali pred okolím a čo neskôr vypláva na povrch. Možno by stačilo prehodiť reč vo verejných debatách týchto dní, aký vzťah majú politici ku tomuto pohľadu a hneď by sme vedeli, či konajú čestne a či sú “bohabojní”! Naši predkovia boli bohabojní prirodzene, žili čestne a zlodejstvá sa “odmeňovali” napr. klietkou hanby.

Moderným spôsobom by sa to dalo vyriešiť so súkromnými detektívnymi spoločnosťami, ktoré by politika hĺbkovo monitorovali a zverejňovali OBJEKTÍVNE v pravidelných intervaloch s obľúbeným princípom „Padni komu padni…“  (ale som naivný, že by sa to nezneužívalo, však?) Teraz sa o politikoch dozvedáme nepohodlné veci z alternatívnych zdrojov alebo z osobného podania známych a rodiny, pretože Slovensko je jedna veľká dedina!

Dušan Piršel

Fakt nás ale zaujíma tá ich súkromná špina? Naozaj potrebujeme svoje mysle zaťažiť dávkou ľudského hnoja len preto, aby sme vedeli, komu ten lístok do urny nehodiť? Čo takto to posudzovať opačne. Koho ako poznáme v dobrom…

Alebo ako hovoril Kryl. Zariaďme si politický systém tak, aby politici, a vôbec verejné funkcie, nemali v rukách toľko moci, aby si nemohli bez kontroly a beztrestne robiť, čo sa im zachce. Napríklad ako vodič autobusu. Má na chvíľu zodpovednosť za naše životy, ale má presne predpísané, čo má robiť a keby sa od toho odchýlil, hneď to zistíme, môžeme sa brániť a on nie je na svojej stoličke nenahraditeľný.

A asi by sme si aj časť tej moci mali nechať a nezveriť ju politikom všetku, nech s ňou narábajú „podľa svojej vôle a svedomia“. Veď vieme, že o čo menej majú svedomia, o to viac majú vôle.