AKÝ MAJÚ VLASTNE PROBLÉM ŠIMEČKY?
Miškov tata mrnká, že tak ako kedysi komunisti jeho otca (exkomunistu), teraz aj Robert Fico zastrašuje jeho synátora (progresívneho neomarxistu).
Nemohli by súdruhovia z tlačového orgánu Miškovej strany tatovi pribaliť k dividendám aj nejaké výživové doplnky podporujúce kognitívne funkcie mozgu? Zjavne mu totiž s narastajúcim vekom ubúdajú.
Miškov tata by už mohol prestať s ponosovaním sa na komunistov. Jednak to už bolo dávno a nový režim mu to na grantoch a podporách mnohokrát vynahradil. A jednak sám už viac ako tridsať rokov produkuje myšlienkové hnačky s boľševickou glazúrou, čím zničil profesionálny život alebo aspoň reputáciu nejednému bezúhonnému človeku. V tomto ohľade si preto môže so súdruhmi Biľakom a Jakešom ruky podať.
Úplne z cesty je aj tvrdenie, že Robert Fico sa usiluje zastrašovať Mišuliaka. Šéf vlády a Smeru sa prominentného synátora usiluje akurát tak znemožniť. Neviem, či to stojí vôbec za námahu, pretože sám Miško robí aj nemožné v záujme vlastného zhovädenia sa. Berme to však tak, že Robert Fico prihodil polienko do ohníka. A čo? V rámci slovenského politického folklóru sme tu zažili aj onakvejšie veci a vtedy Miškov ocinko ťapuškal nadšene ručičkami.
Nuž a napokon si treba vyjasniť, ako by to asi vyzeralo, ak by chcel Miška niekto skutočne zastrašovať. Napríklad by mu niekto v tmavej uličke pleskol (zažil som). Alebo by mu podpálil auto (tiež som zažil). Hodil potkana do bytu alebo pribil mačku na dvere (tiež som mal tú česť). Či nebodaj v nestráženej chvíli by niekto zlý povedal niečo veľmi škaredé jeho dcérke v parku (nezažil som, ale dokážem si predstaviť). To by bolo zastrašovanie.
Okolnosť, že niekto poukáže na dlhé chápadlá Šimečiek v grantovom systéme štátu, nie je zastrašovanie, ale informovanie vo verejnom záujme. A Šimečkám vraj srdce bije len pre verejný záujem. Tak aký majú vlastne problém?
