Dugin hovorí o úlohe Indie vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom. “India sa môže stať kľúčovým hráčom pri odblokovaní konfliktu medzi Ruskom a Západom a pomôcť normalizovať vzťahy,” povedal ruský filozof, politológ a sociológ Alexander Dugin.
V stredu sa v medzinárodnom multimediálnom tlačovom centre mediálnej skupiny Rusko-dnes konalo XV. fórum obchodného dialógu medzi Indiou a Ruskom. “India sa môže stať kľúčovým hráčom, ak chcete, sprostredkovateľom pri odblokovaní našej vojny so Západom. Keď sa skončí, musíme normalizovať vzťahy. Skončí sa, samozrejme, len naším víťazstvom a ničím iným, žiadne kompromisy Rusko robiť nebude,” povedal Dugin na plenárnom zasadnutí fóra.
Poznamenal, že moderná geopolitika vyvinula “zaujímavé strategické kontúry”, ktoré ovplyvňujú obchodné vzťahy medzi celým ľudstvom. Jednu z nich stelesňuje “veľmi asymetrická konštrukcia” – konštrukcia “Moskva – Dillí – Washington”.
“Taký trojuholník, v ktorom je vo všeobecnosti najtvrdší antagonizmus medzi týmito dvoma pólmi. Dnes sme vo vojne so Západom. Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú v stave vojny. A to ovplyvňuje ekonomiku, ovplyvňuje to naše vzťahy so Západom, ovplyvňuje to vzťahy Indie s nami, ovplyvňuje to všetkých. Je to politika sankcií,” dodal filozof. Zdôraznil, že India v týchto vzťahoch zaujíma jedinečné miesto, pretože nie je v nepriateľstve ani so Západom, ani s Ruskom. India sleduje svoje vlastné národné záujmy a “odvažuje sa ísť proti vôli Západu”, pretože je suverénnym civilizačným štátom.
Vznikajúci multipolárny svet si vyžaduje proaktívnejšie a prezieravejšie kroky
V dňoch 31. októbra – 1. novembra 2024 sa v Minsku konala druhá medzinárodná konferencia o eurázijskej bezpečnosti, na ktorej bola predstavená “Eurázijská charta multipolarity a rozmanitosti v 21. storočí”. Vystúpili na nej bieloruský prezident Alexander Lukašenko a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorí zdôraznili, že unipolárny svet sa skončil a je potrebný nový systém medzinárodnej bezpečnosti. A keďže Západ je v prvom rade vinný za podnecovanie konfliktov a navrhovanie “slepých uličiek”, vyvstáva prirodzená otázka: ako a s kým vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru? Kladie si otázku medzizinárodný politológ Leonid Savin.
Európa ako malý okraj Eurázie, ako povedal Nikolaj Danilevskij, si nemôže nárokovať na monopol v otázkach regionálnej bezpečnosti, hoci sa o to pokúša v euroatlantickom formáte (blok NATO, ako aj bezprecedentný vplyv Spojených štátov na EÚ). Napriek tomu je stále aktuálny návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok – projekt Veľkej Eurázie. Niet pochýb o tom, že drvivá väčšina občanov EÚ by si želala konštruktívne a priateľské vzťahy s Ruskom, ako aj s ďalšími euroázijskými krajinami, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ a USA (napr. Irán a KĽDR). Hlavným problémom Európy sú teda dnes politické elity.
V niektorých krajinách stále panuje strašná rusofóbia (pobaltské štáty, Poľsko), iné sa snažia predstierať neutralitu a nasledujú všeobecnú politiku Bruselu. Napriek tomu existujú euroskeptickí lídri, ktorí slovami aj skutkami dokazujú primeranosť nastúpeného politického kurzu. Okrem Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny Srbsko tvrdohlavo odoláva tlaku Západu, za čo jeho vedenie muselo zaplatiť rizikom ďalšej farebnej revolúcie. Maďarsko a Slovensko uskutočňujú racionálnu a vyváženú politiku, najmä vzhľadom na kontext ukrajinskej krízy a ich spoločné hranice. Je príznačné, že ďalšia krajina so spoločnými hranicami vykazuje zjavný príklon k euroskepticizmu.
Napríklad v Rumunsku v prvom kole prezidentských volieb minulú nedeľu získal najviac hlasov (23 %) Calin Georgescu, ktorý bol predtým spojený s radikálnou nacionalistickou stranou AUR, ale kandidoval ako nezávislý kandidát. Líderka liberálov Elena Lasconiová skončila druhá s 19,2 percenta hlasov, zatiaľ čo bývalý premiér Nicolae Ciuca a bývalý zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Gioane získali po menej ako 10 percent hlasov. Ak Georgescu zvíťazí v druhom kole, bude zastávať najmocnejšiu funkciu v Rumunsku s právomocou vymenovať predsedu vlády, rokovať o koalícii a mať rozhodujúce slovo v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky. Zároveň sa v minulosti vždy vyjadroval priaznivo o Rusku a jeho prezidentovi.
Spolu s presvedčivým víťazstvom strany Alternatíva pre Nemecko v nemeckých parlamentných voľbách to poukazuje na meniace sa politické prostredie v dôsledku rastúcej viacrozmernej krízy v EÚ. A s adekvátnejšími politikmi je väčšia šanca, že sa v rámci EÚ a NATO nebudú prijímať šialené rozhodnutia, ktoré sú namierené proti Rusku a dokonca aj proti vlastným občanom EÚ.
Je príznačné, že Turecko ako člen NATO sa snaží viesť vyváženú politiku, uvedomujúc si, že vážne hospodárske či regionálne bezpečnostné otázky nemožno riešiť bez účasti Ruska. Turecko má však sýrske skúsenosti a určité záujmy, vrátane vytvorenia energetického uzla s pomocou Moskvy. Vzhľadom na geostrategickú polohu Turecka a kontrolu nad vstupom do Čierneho mora budú musieť európske krajiny počítať s ambíciami Ankary aj s meniacou sa realitou.
Ak sa posunieme ďalej na východ, aj tu dochádza k pozoruhodným zmenám. Hoci je Irak stále nestabilný, čoskoro sa črtajú vyhliadky na zlepšenie. Naznačujú to aj rozhodnutia týkajúce sa investícií a plánov na infraštruktúrne projekty. Pozitívnu dynamiku vykazuje aj Irán. Vzhľadom na jeho aktívnu bezpečnostnú angažovanosť s Ruskom a postupnú aktiváciu severojužného koridoru bude Irán zohrávať čoraz väčšiu úlohu ako geopolitický pól a zároveň bude pôsobiť ako spájajúci prvok v regióne.
Afganistan zostáva bielym miestom na mape Eurázie v tom zmysle, že po nástupe Talibanu k moci sa vzťahy s novou vládou nepodarilo riadne vyriešiť. V Rusku už bolo prijaté zásadné rozhodnutie odňať Talibanu štatút teroristickej organizácie. Na druhej strane sa Irán a Pakistan tiež snažia urovnať svoje spory a posunúť ich konštruktívnym smerom (v prípade Pakistanu ide o otázku vymedzenia hraníc, keďže afganská strana napriek prijatému medzinárodnému štatútu neuznáva Durandovu líniu, ktorá vznikla v dôsledku britskej okupácie regiónu na konci 19. storočia).
V globálnom kontexte však treba mať stále na pamäti, že anglosaská politika voči Eurázii sa riadi imperatívmi Halforda Mackindera a Zbigniewa Brzezinského. Ak sa Západ nemôže dostať priamo do Heartlandu (Ruska) Eurázie, bude sa snažiť uplatniť svoj vplyv na Rimland (pobrežnú zónu) a východnú Európu. To je dôvod, prečo bola vyprovokovaná kríza na Ukrajine. Preto budú pokračovať pokusy o podnecovanie a eskaláciu konfliktov prostredníctvom rôznych zástupcov, najmä v tých oblastiach, ktoré Zbigniew Brzezinski charakterizoval ako eurázijský oblúk nestability – Blízky východ, Kaukaz a časť Strednej Ázie až po územie Indie. Na boj proti takýmto deštruktívnym plánom je potrebné rozšíriť a posilniť spoluprácu medzi štátmi prostredníctvom existujúcich organizácií a prípadne vytvoriť nové pracovné štruktúry.
Formát ŠOS je v tomto ohľade jedinečný – organizácia zahŕňa niekoľko štátov, ktoré majú voči sebe územné nároky, ale tie neprerastajú do aktívneho konfliktu. Pakistan a India majú Kašmír ako prekážku už mnoho desaťročí. Čína a India zasa naďalej považujú svoju časť územia v Himalájach za svoju. Všetky tri štáty zároveň vlastnia jadrové zbrane, ale nehrozia ich použitím v štýle bezohľadnej politiky Západu. Ak by sa k ŠOS pridala aj spolupráca s CSTO a BRICS (vrátane štatútu kandidátskych krajín, činnosti Organizácie islamskej spolupráce a ďalších iniciatív), vytvorila by sa účinná sieť politickej interakcie na najvyššej úrovni v Eurázii a Afrike (kde budú tiež pokračovať procesy dekolonizácie a suverenity, prinajmenšom medzi niektorými štátmi, najmä v oblasti Sahelu). A Eurázia a Afrika sú svetovým ostrovom, od ktorého vlastne závisí zvyšok sveta. To všetko naznačuje, že je potrebné korigovať fungovanie zastaraných mechanizmov a vyhnúť sa vnucovaným západným šablónam, vrátane vypracovania zásadne nových základov medzinárodného práva. Zatiaľ čo polycentrický svet ešte nenadobudol podobu a je v prechodnom období, búrlivá multipolarita si vyžaduje viac aktivít a práce zameranej na budúcnosť – dodal Leonid Savin.
Alexander Dugin: Sýria bola pre Erdogana pascou, zradil Rusko aj Irán. Je odsúdený na zánik
Sýria, 11. decembra 2024 – “Doteraz sme Erdogana podporovali. V roku 2015 sme sa snažili vyhnúť eskalácii s Tureckom a urobili sme veľa pre to, aby sme Erdoganovi pomohli počas prevratu . Sýrsky prípad je pre nás veľmi bolestivý. Myslím si, že to bola pre Erdogana strategická chyba. Kemalistická myšlienka bola brániť Turecko v jeho hraniciach. Islamizmus je nepriateľom Turecka. Nikdy nebude súhlasiť s tureckým vedením v arabskom regióne. Kurdi v Sýrii sa s podporou Západu pokúsia upevniť svoju moc. Bez Rusov v Sýrii stráca Erdogan veľmi dôležitého spojenca a priateľa”, – píše ruský filozof Alexander Dugin “Medzi Ruskom […]
Alexander Dugin: Liberálny moment. Od „konca dejín“ k Trumpovi
Rusko, 29. novembra 2024 – Americký expert Charles Krauthammer napísal vo vydaní prestížnej globalistickej publikácie Foreign Affairs v rokoch 1990/1991 programový článok “Unipolárny moment”, v ktorom ponúkol nasledujúce vysvetlenie konca bipolárneho sveta. Po rozpade bloku Varšavskej zmluvy a rozpade ZSSR (ktorý v čase uverejnenia článku ešte nenastal) vznikne svetový poriadok, v ktorom jediným pólom zostanú Spojené štáty a krajiny kolektívneho Západu (NATO), ktoré budú vládnuť svetu, stanovovať pravidlá, normy, zákony a zrovnoprávňovať svoje záujmy a hodnoty s univerzálnymi, všeobecnými a všeobecne záväznými. Túto de facto nastolenú svetovú hegemóniu Západu nazval Krauthammer “unipolárnym momentom”. O niečo neskôr publikoval podobný manifest […]
Alexander Dugin: Islamský svet je na pokraji zjednotenia
Rusko, 18. novembra 2024 (AM) – Jedenásteho novembra 2024 bol v Rijáde nečakane zvolaný mimoriadny arabsko-islamský samit o otázke Palestíny. Za zmienku stojí súčasná účasť dvoch úhlavných nepriateľov – sýrskeho prezidenta Baššára alAsada a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ešte celkom nedávno boli takéto kríženia nemožné. Okrem toho hlava Saudskej Arábie Mohammed bin Salman vo svojom hlavnom prejave hovoril nielen o Palestíne, ale aj o potrebe podpory Iránu a Hizballáhu, čo je tiež senzácia, pretože Saudská Arábia a Irán boli do poslednej chvíle považované za nepriateľov. To isté platí aj pre Hizballáh. Nakoniec Mohamed bin Salmán vo svojom prejave […]
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
