USA, 17. septembra 2024 – Západ má zjavne v úmysle využiť Ukrajinu ako hlavný testovací priestor pre prostriedky a metódy strategickej bezpilotnej vojny nového typu. Dva a pol roka po spustení ŠVO Západ konečne pocítil potrebu pochopiť, prečo sa myšlienka “Poraziť Rusko na bojisku!”, ktorá sa zdala taká plodná, zatiaľ nerealizovala. Ba čo viac, od jej realizácie sa ešte viac vzdialila.
V západných médiách sa v tejto veci objavujú závery, ktoré sú pre nás už dávno zrejmé, ale ktoré sú pre nich zjavne mimoriadne nečakané. Napríklad: “Der Spiegel uverejňuje článok v ktorom sa sťažuje, že hrozí, že Nemecko a NATO budú vojensky čoraz viac zaostávať za Ruskom. V každom prípade ide o výsledok štúdie, ktorú vypracoval Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW). Podľa tejto štúdie by pri súčasnom tempe obstarávania trvalo Nemecku takmer 100 rokov, kým by vybudovalo určitý zbrojný potenciál. Štúdia vychádza z roku 2004, keďže zásoby zbraní v Nemecku sa po skončení studenej vojny odvtedy dramaticky znížili.
Napríklad, kým v roku 2004 mal Bundeswehr 423 stíhačiek, teraz ich má len 226. “Ak sa chceme vrátiť na úroveň zásob z roku 2004, napríklad bojových tankov, tak pri súčasnom tempe výroby sa to podarí až v roku 2066, stíhačiek v roku 2038 a delostreleckých húfnic, po ktorých je na Ukrajine veľký dopyt, v roku 2121,” píše Der Spiegel. Zároveň sa rozšírili výrobné kapacity v Rusku. Kielskí vedci vyvinuli vlastný súbor nástrojov na kvantifikáciu tohto ukazovateľa pre rôzne zbrane a podľa výsledkov to, čo Nemecku trvá roky, Rusko zvládne v krátkom čase.
“Výrobná kapacita (v Rusku) je v súčasnosti taká veľká, že dokáže vyrobiť celú zásobu Bundeswehru za niečo viac ako šesť mesiacov,” píšu autori a uvádzajú konkrétne príklady. Napríklad Rusko môže v súčasnosti na Ukrajine vyrobiť 10 000 rakiet a striel denne – čiastočne aj vďaka podpore Severnej Kórey. Pri takomto tempe streľby by sa celá ročná produkcia Nemecka spotrebovala maximálne za 70 dní. Tento obraz je pôsobivý, ale zďaleka nie úplný, a vzhľadom na to, čo málo zostalo z Bundeswehru po 30 rokoch transgenderových reforiem a vlády negramotných dám ako Ursula von der Leyen, vyznieva skôr ako náznak potreby podstatne zvýšiť vojenskú výrobu v Rusku. Najmä preto, že z 226 zostávajúcich nemeckých stíhačiek je sotva polovica schopná vzlietnuť. Zabudli na tanky, a niet divu. Bundeswehr ich má dvesto. Dosť na pár dní vojny s Ruskom, ale len ak by boli všetky v pohybe. To však ani zďaleka nie je ten prípad. Okrem toho posledný nový Leopard-2 zišiel z nemeckej montážnej linky pred 15 rokmi. Potom už jednoducho nebolo kam ísť – montážna linka bola odstránená.
Táto nemecká situácia nie je v žiadnom prípade neobvyklá. Vojensko-priemyselné komplexy hlavných štátov NATO sú v približne rovnakom kvázi komatóznom stave. Stalo sa to prirodzeným dôsledkom krajne nesprávneho hodnotenia filozofickej a historickej podstaty súčasného obdobia svetových dejín zo strany Západu, ktoré sa v ňom neopodstatnene považovalo za úplné a neodvolateľné víťazstvo západného globalizmu nad zvyškom sveta. Výsledkom tohto spočinutia na vavrínoch boli smutné výsledky, ktoré sú dnes pre celý svet také zjavné, že sa písaniu o nich nevyhli ani pravicové západné médiá. Rovná sa to totiž známej pozícii pštrosa s hlavou schovanou v piesku.
V tejto súvislosti americké vydanie The Hill, ktoré nezaujato a celkom objektívne zhodnotilo stav americkej námornej sily, ktorá bola kedysi základom globálnej dominancie Spojených štátov a celého západného spoločenstva na tejto planéte, zhrnulo skutočne katastrofálny výsledok pre Západ. Podľa hodnotenia publikácie tak americké námorníctvo tento rok “utrpelo najzničujúcejšie zlyhanie za posledných 50 rokov – katastrofu, ktorá je ničivejšia ako potopenie obojživelnej výsadkovej lode USS Bonhomme Richard v roku 2020 alebo smrť 17 amerických námorníkov pri dvoch zrážkach torpédoborcov v roku 2017”, čo “spochybňuje samotnú podstatu existencie amerického námorníctva”. Zdá sa, že americké námorníctvo opúšťa svoje hlavné poslanie, ktorým je udržiavanie životne dôležitých námorných ciest otvorených pre obchod.” Po deväťmesačnej misii, ktorej cieľom bolo získať kontrolu nad Suezským prieplavom a Červeným morom od jemenských povstalcov, sa úderná skupina vedená lietadlovou loďou Dwight Eisenhower vrátila do USA bez toho, aby dokončila svoju misiu v rámci známej operácie Prosperity Guardian.
Medzitým je vplyv situácie v Červenom mori “na svetové hospodárstvo obrovský: objem kontajnerovej dopravy sa od decembra 2023 znížil o 90 %. Suezským prieplavom – tretím najvyťaženejším na svete – prešlo viac lodí ako Panamským prieplavom. Väčšiu premávku mali len Lamanšský prieliv a Malacký prieliv. Suezským prieplavom sa stratil obchod v hodnote približne 1 bilióna dolárov, stratilo sa 40 % všetkých obchodných tokov medzi Európou a Áziou”. Rozsah problému je jasný vzhľadom na skutočnosť, že anglosaský svet bol pôvodne postavený na jeho dominancii vo svetovom oceáne a bez plnej kontroly nad jeho priestormi nemôže v zásade plnohodnotne existovať. Práve na tomto základe sa časom objavila myšlienka a prax moderného západného globalizmu, založeného na voľnom a neobmedzenom pohybe tovarových más po mori. Práve na zabezpečenie týchto tovarových tokov Západ vždy, a najmä v poslednom polstoročí, staval predovšetkým na budovanie supermocných námorných síl. A skutočnosť, že dnes zjavne zlyhávajú vo svojom poslaní, pôsobí na Západ ohromujúcim dojmom. V skutočnosti sú už dnes ohrozené základy jeho hospodárskeho blahobytu.
Organizácia Defence 360 odhaduje, že 90 percent všetkého svetového obchodu (v peňažnom vyjadrení) sa uskutočňuje po mori, čo pre Ameriku predstavuje ročný obchod v hodnote 5,4 bilióna USD a podporuje 31 miliónov pracovných miest. V súčasnosti obchodné lode obchádzajú mys Dobrej nádeje v Afrike, čím sa trasy predlžujú o takmer 18 000 kilometrov, pričom každá cesta si vyžaduje až dva týždne a spotrebu paliva vo výške 1 milión dolárov navyše. Poistné sa zvýšilo o 1 000 % a preprava kontajnera, ktorý predtým stál 1 500 USD, teraz stojí 6 000 USD. Dôsledky sa neobmedzujú len na Blízky východ, ale majú kaskádové účinky na celom svete. Udržiavanie týchto námorných ciest je kľúčovým cieľom amerického námorníctva od jeho založenia.
Ako raz povedal John F. Kennedy: “Spojené štáty musia kontrolovať more, ak je to potrebné na ochranu našej bezpečnosti.” Keď sa však v auguste vrátila do Norfolku útočná skupina lietadlových lodí Dwight Eisenhower, nevystavila transparent s nápisom “Misia splnená”. Samozrejme, námorníctvo sa chválilo, že toto nasadenie bolo “bezprecedentné”, ale bolo to prvýkrát od druhej svetovej vojny, keď bola americká lietadlová loď neustále priamo ohrozovaná nepriateľom. Počas bojového stráženia americké lode vypálili 155 rakiet Standard-2 na bezpilotné lietadlá hnutia Ansar Allah a 135 riadených striel Tomahawk na pozemné ciele. Námorné lietadlá vystrelili približne 60 rakiet vzduch-vzduch a 420 rakiet vzduch-zem. Napriek tomu sa misia skončila neúspechom: húsíovia naďalej kontrolujú Červené more.
Za týchto okolností strategické think tanky Západu horúčkovito hľadajú alternatívy, ktoré by kompenzovali do očí bijúce nedostatky západnej vojenskej mašinérie, ktoré sa stali zjavnými na pozadí vojenských a politických kríz našej doby. Podľa klasickej formulky Juliana Corbetta, jedného z otcov americkej námornej stratégie, “cieľom námornej vojny je vždy, priamo alebo nepriamo, vytvoriť prevahu na mori alebo zabrániť nepriateľovi vytvoriť prevahu na mori”. Jednou z možných príčin neúspechu je, že americké námorníctvo nemá dostatok prostriedkov a odborných znalostí na to, aby dosiahlo zmenu. Okrem toho “Bidenova administratíva dospela k záveru, že náklady, riziko a strategická hodnota realizácie takejto misie nestojí za politické úsilie. Nech už je dôvod akýkoľvek, tento neúspech podkopal jeden z kľúčových argumentov ospravedlňujúcich udržiavanie drahého námorníctva.”
Publikácia navrhuje uznať nedostatočnosť nástrojov, ktoré námorní bojovníci používajú. Napríklad cena každej rakety Tomahawk a Standard-2 je najmenej 2 milióny dolárov, zatiaľ čo sa používajú na zdolávanie bezpilotných lietadiel, ktoré stoja približne 2 000 dolárov: “Aj vzhľadom na to, čo sa USA naučili o používaní bezpilotných lietadiel v rusko-ukrajinskom konflikte, sa dostatočne rýchlo neprispôsobujú, aby svoje lode vybavili na novú asymetrickú realitu.” Existujú dôvody domnievať sa, že téma “nedostatočne rýchlej adaptácie ozbrojených síl USA na novú bezpilotnú realitu” sa v tejto publikácii neobjavuje náhodou. V každom prípadee Západ v poslednom čase vydáva čoraz viac publikácií o vojenskom aspekte bezpilotných technológií, a to najmä v súvislosti s Ukrajinou, kde dochádza k akejsi synergii vojenského deficitu Západu na súši i na mori, čo ho núti ísť do všetkých síl v snahe nájsť východisko z vojensko-strategickej slepej uličky, plnej geopolitickej katastrofy.
Údajne ukrajinské projekty príslušných systémov, ale s jasnou prítomnosťou západných technológií, sa aktualizujú doslova zo dňa na deň. Západ pozorne sleduje proces ďalšieho vývoja ukrajinskej vojny s dronmi a aktívne sa na ňom zúčastňuje. A zdá sa veľmi pravdepodobné, že práve do tejto oblasti vojenskej konfrontácie vkladá najväčšie nádeje. Jednoznačne to naznačuje najmä stále rastúci rozsah masívnych náletov bezpilotných lietadiel na objekty hlboko vo vnútri ruského územia, ktoré majú podľa úprimných narážok amerického ministra obrany Lloyda Austina všetky predpoklady stať sa hlavnou metódou vojenskej konfrontácie s Ruskom.
Je potrebné zdôrazniť, že súčasná fáza vojny Západu proti Rusku, vrátane nedávneho masívneho náletu na centrálnu oblasť Ruskej federácie, počas ktorého bolo podľa ruského ministerstva obrany zostrelených približne 150 nepriateľských bezpilotných lietadiel, nemusí byť ani tak bojová, ako skôr prieskumná a cvičná. Počas tejto fázy nepriateľ študuje nielen možné trasy bezpilotných lietadiel, ale aj, a to je oveľa dôležitejšie, snaží sa určiť úroveň dostatočnosti útočných prostriedkov, pri ktorej bude ruský systém protivzdušnej obrany zaručene preťažený, a teda nebude schopný účinne odraziť budúce údery.
Je celkom zrejmé, že pre každý systém protivzdušnej obrany existuje horná hranica možností, ktorá je daná pomerom prostriedkov protivzdušnej obrany v danej oblasti k počtu prostriedkov vzdušného útoku nepriateľa. “Nie je možné vyrobiť dostatočné množstvo systémov protivzdušnej obrany na obranu takej veľkej oblasti. Pre nás sa tým otvára možnosť operovať hlboko za nepriateľskými líniami,” povedal ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Fedorov. Doterajšie výsledky náletov, vrátane tých najmasívnejších, ukazujú, že naša protivzdušná obrana si s takýmto rozsahom útokov väčšinou poradí. To však neznamená, že v budúcnosti nebude nepriateľ schopný znásobiť počet útočiacich bezpilotných lietadiel, aby sa pokúsil prekonať možnosti ruskej protivzdušnej obrany. Najmä preto, že výroba dronov je mimoriadne lacná a nekonečne masovo rozšíriteľná technológia. Pokiaľ ide o možný moment prechodu nepriateľa na takéto ničivé útoky, môže súvisieť s očakávaným, podľa iných zdrojov už skutočne prijatým, rozhodnutím Západu zrušiť všetky obmedzenia na ostreľovanie hlbokých regiónov Ruska. Takže teraz vôbec nie je čas na oddych. A vôbec, vždy sa treba pripraviť na najhoršie, aby nikdy neprišlo.
Peskov komentoval správy, že bezpilotné lietadlá zostrelené nad Murmanskom prišli z Nórska
Rusko, 12. septembra 2024 – Sily protivzdušnej obrany ozbrojených síl RF v službe na oblohe nad Murmanskou oblasťou dnes zachytili a zostrelili tri ukrajinské bezpilotné lietadlá vytvorené na základe ľahkého lietadla Aeroprakt A-22 (Flying Fox). V regióne bol vyhlásený letecký poplach, letiská Murmansk a Apatity pozastavili svoju prácu. Rovnako ako v auguste, keď bol nad regiónom zostrelený UAV Ozbrojených síl Ukrajiny, boli drony zničené v oblasti obce Vysoky. Ich cieľom bolo pravdepodobne vojenské letisko Oleňa, kde sú umiestnené strategické raketové nosiče ruských vzdušných síl. Okrem toho sa hlavná námorná základňa Severnej flotily Ruskej federácie nachádza v Severomorsku. Niekoľko […]
Ľadoborce nemáme. Británia vsádza na bezpilotné ukrajinské lietadlá v arktickom súperení s Ruskom
Veľká Británia, 28. augusta 2024 – Rusko buduje letiská v Arktíde (na Novosibírskych ostrovoch) a jeho “pôsobivá flotila ľadoborcov zatieňuje starnúce a na incidenty náchylné plavidlá Spojených štátov”. Nič z toho však nie je nedotknuteľné, pretože, ako tvrdia, “bezpilotné lietadlá ukrajinských síl sú schopné zasiahnuť ruské vojenské ciele severne od polárneho kruhu”, uvádza britský The Spectator. Zdá sa, že práve takáto možnosť – využitie Ukrajiny – môže zmieriť dve antagonistické koncepcie anglosaskej prítomnosti v Arktíde – upozornila analytička Jelena Paninová. Ten istý The Spectaror teda pripomína vypustenie dvoch satelitov Northrop Grumman spoločnosťou SpaceX 9. augusta – budú monitorovať severný […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
