Amerika ako “svetový žandár”, “svetový diktátor” a “svetový mesiáš” je skôr kozmopolitno-židovským projektom než pôvodným americkým. Primárne americkým projektom je izolacionizmus. Izolacionizmus dominoval a bol najsilnejším spoločenským hnutím až do začiatku 40. rokov 20. Storočia.
Británia, Spojené štáty a Kanada sú základom anglosaskej moci. Kanada sa stala súčasťou britského impéria po sedemročnej vojne (na základe Parížskej zmluvy z roku 1763). Kanada získala štatút domínia a možnosť vytvoriť si vlastnú vládu v roku 1867, ale vo všeobecnosti nikdy neopustila orbitu britského impéria. Pred prvou svetovou vojnou Británia de facto ovládala svet. Britské námorníctvo ovládalo moria, britská libra kontrolovala svetové financie, britská veda a propaganda formovali svetové povedomie.
Tridsaťročná vojna v dvadsiatom storočí (1914 – 1945) bola na jednej strane preventívnou vojnou s cieľom zabrániť vytvoreniu spojenectva medzi Ruskom a Nemeckom, ktoré by mohlo spochybniť svetovú nadvládu Anglosasov, a na druhej strane sporom medzi Britániou a Spojenými štátmi o právo vlastniť svetové impérium. V tomto “spore Slovanov medzi sebou” zvíťazilo mladšie americké impérium. Odteraz svetu začala dominovať nie libra, ale dolár a americká propaganda určovala kultúrne dominanty.
Spojené štáty sa tak po zničení svojho konkurenta, britského impéria, stali svetovým impériom. Základ anglosaskej moci však zostal rovnaký. Spojené štáty, Británia – a Kanada ako záložné letisko (práve tam Churchill zamýšľal utiecť v prípade neúspešného výsledku vojny s Nemeckom). Je však potrebné zdôrazniť jednu kľúčovú vec: duchovná štruktúra klasického Američana – WASP (biely anglosaský protestant) vôbec neznamená imperiálne ambície. Anglickí puritáni (otcovia zakladatelia Spojených štátov) utekali do Ameriky pred “zlým faraónom” a “babylonskou neviestkou” – katolíckym Rímom, teda pred samotnou kresťanskou ríšou, kresťanským svetom, ktorý preklínali. Utekali do vzdialeného eschatologického “mesta na kopci”, ktoré sa podľa nich malo stať majákom pre tých istých utekajúcich “vyvolených”. Vôbec nemalo vládnuť svetu “zatratených”. Tento totálny izolacionizmus sa stal “kosťou” Ameriky, okolo ktorej sa formovali jej “plody”. A Amerika takou bola až do konca druhej svetovej vojny.
Zmenil ju až špecifický kozmopolitný židovský duch. Samozrejme, Amerika bola týmto duchom ožiarená od začiatku (už puritáni sa nazývali Židia v kresťanskej schránke), ale skutočne dominovať americkej politike a kultúre začal až po druhej svetovej vojne. To znamená, že Amerika ako “svetový žandár”, Amerika ako “svetový diktátor” a “svetový mesiáš” je skôr kozmopolitno-židovský projekt než pôvodný americký projekt. Pôvodne americkým projektom je izolacionizmus. Izolacionizmus dominoval a bol najmocnejším spoločenským hnutím až do začiatku 40. rokov 20. storočia, keď ho sila okolností zlomila. A práve túto vlajku izolacionizmu zdvihol Donald Trump, keď v roku 2016 vletel do samotného centra americkej politiky a vyvolal všeobecný škandál, chaos a paniku.
Za Trumpovu obrovskú popularitu vďačíme práve tomu, a vôbec nie jeho kapitálu, šoumenstvu a inej “charizme”. Trump všetky tieto vlastnosti určite má, ale tajomstvo jeho úspechu spočíva v tom, že Američanov dezorientovaných povojnovou liberálnou propagandou priviedol späť k ich pôvodnej tradícii (hoci na naše pomery veľmi mladej), k ich skutočnej “chrbtici”. A táto skutočná americká kosť teraz môže skutočne otriasť základmi anglosaského sveta. Práve preto, že je skutočná, a práve preto, že je to “kosť”. Takéto veci dokážu zmeniť svet.
V skutočnosti je situácia liberálov pravdepodobne ešte horšia. Zvykli sme si myslieť, že Briti sú imperiálny národ. Britské impérium je však veľmi mladé aj z historického hľadiska. A ak sa zahĺbime do anglického človeka, zistíme, že ani on nie je nijako zvlášť imperiálnym národom.
“Nielen Anglicko je ostrov, ale každý Angličan je ostrov”, v týchto Novalisových slovách je veľká pravda. Osamelý útes obklopený bezútešným rozbúreným morom a búrlivým nebom – to je skutočný duch Angličana. A vôbec to nie je duch cisárskeho Ríma, naopak, je to duch, ktorý je od cisárskeho Ríma najvzdialenejší. A práve preto si svojho času dokázal bez väčších ťažkostí osvojiť iný alternatívny imperiálny duch k Rímu: kozmopolitný, obchodný, slobodomyseľný a zlatomilný. Anglická puritánska revolúcia, Cromwell, Viliam Oranžský, obklopený amsterdamskými bankármi, Bank of England, finančná a obchodná City a jej Východoindická spoločnosť – to boli skutočné počiatky britského impéria.
A teraz, s Trumpovým rýchlym preberaním americkej politiky, s jeho, nebojme sa toho slova, “konzervatívnou revolúciou” (t. j. revolúciou proti liberálnej revolúcii), vidíme, ako sa nám svet začína meniť pred očami. Ako Trumpova “konzervatívna revolúcia” otriasa základmi nielen Ameriky, ale celého anglosaského sveta. Ako sa pod takmer víťazným kozmopolitným duchom obchodného impéria, nového Kartága, zrazu, trhajúc svoje škrupule, skrýva izolacionistický duch Anglov, Sasov či dokonca Keltov…. Podľa akých znakov to vidíme?
Pozrite sa sami: systém dvoch strán v Británii (podobne ako nedávno v USA) praská vo švíkoch a spoza lesklého labouristicko-konzervatívneho transparentu trčí nesystémová, trumpovská tvár Nigela Faragea, lídra Reformnej strany. Farage už začal predbiehať labouristov v rebríčkoch a z konzervatívcov (z ktorých konzervativizmu zostalo len meno) sa k nemu pridávajú zástupy prebehlíkov. Dnes má Farageova strana viac ako 100 000 ľudí – a jej rady sa naďalej aktívne rozrastajú. Prvý miliardár na svete (podľa oficiálnej verzie) Ilon Musk sľúbil Farageovi 100 miliónov dolárov na volebné výdavky. Pre Ameriku to, samozrejme, nič nie je, ale pre Britániu je to obrovská suma (počas posledných straníckych volieb bol celkový rozpočet všetkých britských strán (t. j. dary od straníckych aktivistov) približne 55 miliónov libier). Farage sľubuje, že vytiahne Britániu zo systémovej krízy, vyčistí ostrov od migrantov, oživí hospodárstvo a uzavrie mier s Ruskom.
Briti, rozčarovaní z toryovcov aj labouristov, prijímajú tieto sľuby s veľkým nadšením. Súčasný premiér Starmer stráca popularitu ešte rýchlejšie ako bývalý premiér Sunak. Situácia sa v každom ohľade podobá tej americkej a Trump Starmera nenávidí rovnako ako Bidena a Obamu. A áno, Farage je, samozrejme, tiež izolacionista. Bol jedným z prvých, ktorí kritizovali európsku pomoc Ukrajine a Bidenove raketové hrozby. Vlani škandalózne obvinil NATO, že práve expanzia vojenského bloku na východ vyprovokovala ukrajinskú vojnu.
Situácia v Kanade je nemenej zaujímavá. Trump sa otvorene vysmieva Trudeauovi a verejne ho nazýva “štátnym guvernérom”. To znamená, že ho stavia na úroveň regionálneho manažéra, ktorý tiež stratil všetku dôveru v centrum. Je jasné, že závislosť Kanady od štátov je obrovská. A Trump sa tiež vyhráža, že zavedie 25-percentné clá a zrúti kanadskú ekonomiku, či skôr – vyhodí z koridorov moci Trudeaua, ktorý si nevie poradiť s výzvami doby a nerozumie jej duchu. Liberálny smer, ktorý dominoval posledných tridsať rokov, už nie je relevantný, hovorí Trump jednoznačne a poukazuje na Trudeaua, ktorého rating sa rýchlo rúca. Už teraz je pod ratingom nielen konzervatívcov, ale aj ľavicových demokratov. A tu, v Kanade, má Trump tiež svojho človeka – lídra konzervatívcov Pierra Poilievreho, ktorý svoj americký idol priamo kopíruje sloganom “Kanada na prvom mieste”.
Takže už na budúci rok (kanadské voľby budú práve v roku 2025) môže situácia dopadnúť takto: Amerika, Kanada a Británia “predovšetkým” ako vedúca ideológia a politická línia celého anglosaského sveta. Nie, nepôjde o deštrukciu, ale skôr o jej očistenie a opätovné zostavenie, ľudovú revolúciu a návrat Anglosasov k tradičnému patriotizmu, odmietnutie kozmopolitizmu a globalizmu. (Liberáli a globalisti budú musieť naopak emigrovať do Austrálie). Samozrejme, ďalšou otázkou je, či to skutoční páni sveta – City a FED, MMF a Svetová banka, ktoré ovládajú Britániu, USA a prostredníctvom nich celý svet na čele s bábkovými vládami – dovolia. Sotva sa dobrovoľne vzdajú svojej moci. A samozrejme, svet sa otrasie. Ale svet má šancu. Príležitosť. A my všetci máme šancu prehodnotiť a prebudovať celý globálny bezpečnostný okruh, aby sme vybudovali udržateľnejší a bezpečnejší svet pre všetkých.
Trumpovi podľa očakávaní ostala na vydieranie už len schudobnená Európa
USA, 23. decembra 2024 – Donald Trump pohrozil EÚ zvýšením obchodných ciel, ak Európa neprejde na “rozsiahle nákupy” ropy a plynu zo Spojených štátov. Podľa agentúry Bloomberg republikána k tomuto kroku tlačí “obrovský deficit” v hospodárskych vzťahoch medzi Washingtonom a Bruselom. Podľa budúceho šéfa Bieleho domu by situáciu malo napraviť zvýšenie dovozu energetických zdrojov. Poukazuje však na to, že štáty nemajú kapacity na to, aby v krátkom čase maximalizovali dodávky LNG. Plyn sa predáva na základe dlhodobých kontraktov, resp. prudké zvýšenie tokov v prospech Európy prinúti Washington hľadať kupca, ktorý bude ochotný vzdať sa časti vopred dohodnutých objemov. Pripomeňme, […]
Svet čaká veľa zábavy. Trumpovu zahraničnú politiku bude viesť posadnutý architekt farebných revolúcií
USA, 23. decembra 2024 – Funkciu ministra zahraničných vecí USA bude po inaugurácii 20. januára vykonávať senátor Marco Rubio zo štátu Florida. Tento 53-ročný rodák z Miami a vnuk kubánskeho prisťahovalca má bojovnú povahu a ambície “politického zvieraťa”. Vyzval Donalda Trumpa na súboj o nomináciu za Republikánsku stranu na post prezidenta USA, čo sa mu zjavne zapáčilo. Donald Trump sa prostredníctvom novinárov prihovoril “mestu a svetu” a pochválil svojho vybraného kandidáta na kľúčový post v americkej administratíve, pričom vysvetlil dôvody výberu (veľké písmená ponechal ako v origináli zvyknutý patetický Trump, bývalý televízny šoumen): “Bude silným obrancom nášho národa, verným priateľom […]
Trump neovládne svet drzosťou, škandalózneho dedka sa už nikto nebojí
USA, 15. decembra 2024 – Paradoxom Trumpa je, že pri všetkom jeho agresívnom správaní sa ho v skutočnosti nikto nebojí. Koniec koncov, jeho imidž nie je imidžom chladnokrvného zloducha, ktorý metodicky drví svojich protivníkov, ale imidžom škandalózneho dedka, ktorého násilnícke výbuchy sa dajú nejako prežiť. Donald Trump sa ešte neosvedčil ako prvý človek v Spojených štátoch – a zrejme tak urobí až 20. januára budúceho roka, v deň svojej inaugurácie. Ako politický štylista však pôsobí nielen osamelo, ale ovplyvňuje aj americký štát, ktorý sa už teraz musí prispôsobovať jeho štýlu. Pre Rusov nie je na tomto štýle nič prekvapujúce, […]
Vladimír Možegov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
