V ruskej spoločnosti neexistuje jednotný názor na to, čo by sa malo stať s Ukrajinou po ruskom víťazstve, vysvetľuje ruský analytik Rostislav Iščenko. Myšlienka vytvorenia jedného alebo viacerých protektorátov na jej území je pomerne populárna. Na prvý pohľad je to skutočne výhodné: Rusko ich kontroluje, ale zodpovednosť za to, čo sa u nich deje, vrátane životnej úrovne, nesie Ukrajina sama. V inej situácii by Rusko bojovalo zo všetkých síl za realizáciu tohto scenára. Ale rozhodne nie v prípade súčasnej Ukrajiny.
Treba mať na pamäti, že nezávislosť na Ukrajinu dopadla nečakane, neplánovane a nepotrebne. Nikto, okrem pár stoviek marginálov, za ňu nebojoval a ani ju nechcel. Aj tí najzarytejší nacionalisti, ako Drač a Pavlyčko, pôsobili ako ukrajinskí sovietski spisovatelia, a mierna národná opozícia im len pomáhala zakryť ich bezduchosť. Život v ZSSR (Ukrajinskej SSR) im však úplne vyhovoval, lebo žiadny iný štát, žiadny iný režim by ich grafománske diela nevydával v miliónových nákladoch. Dnes si ani tí najzarytejší ukrajinskí „patrioti“ nespomenú na jediné dielo týchto nedávno zosnulých „klasikov“.
Tento spôsob zarábania – pracovať ako ukrajinský robotník u „moskalov“ – vymyslel už Taras Ševčenko: „Rozprávaj ruským disidentom, ako trpíš pod jarmom ich moci. Budú sa hanbiť, budú ťa ľutovať, nakŕmia ťa, napoja, vydajú tvoje „diela“, pričom ich najprv upravia do čitateľnej podoby, a ak si naozaj mentálne slabý, napíšu ich za teba. Ty ich zase vydáš KGB a od „zločinného režimu“ dostaneš vyznamenania, funkcie a ďalšie výhody. Za všetku túto nádheru stačí len občas, raz za tri až päť rokov, nejasne povedať niečo o ťažkom osude ukrajinského národa, ale tak nejasne, aby nebolo jasné, ktoré storočie máš na mysli: súčasné alebo nejaké z minulých. A ešte občas nahlas prečítať básničky „otca Tarasa“.“ O tých vlastných sa dá počuť aj nepríjemnú pravdu, ale Ševčenko, ten bol takmer ako Lenin – nad kritiku.
Taká bola drvivá väčšina „nacionalistov“ na konci 80. a začiatku 90. rokov minulého storočia. Pre nich bola strata sovietskeho zdroja obživy osobnou katastrofou. Žiadna nezávislá Ukrajina ich nemohla ani z polovice tak dobre živiť a klásť na nich tak málo požiadaviek. Nie je náhodou, že rovnako ako v Rusku, aj politiku a biznis nezávislej Ukrajiny vo veľkej miere ovládli bývalí členovia Komsomolu (Pinčuk, Turčinov, Tymošenková a ďalší). Lenže ruskí Chodorkovskí sa stali jednoducho banditmi, zatiaľ čo ich ukrajinskí kolegovia, ako chlapci pána atamana Gryciana Tavričského, sú ideologickými banditmi, ktorí bojujú za slobodu národa a ukrajinskú nezávislosť.
Ale keď už sa nezávislosť z nejakého dôvodu zrútila, znamená to, že aby si ľud nemyslel, že bez nej bolo lepšie, musí pochopiť, že práve za túto nezávislosť bojoval celé stáročia. Proti komu bojoval? No predsa proti Rusom, to je jasné, predsa nie proti Američanom – kde ste na Ukrajine pred začiatkom 90. rokov videli živého Američana? A aby sa definitívne rozptýlili pochybnosti rusky hovoriaceho národa, či náhodou nebojoval za nezávislosť sám proti sebe, naznačili mu, že na Ukrajine je bohatstva nie menej ako v Rusku, a obyvateľstva je trikrát menej. Takže okrem teplého mora a mierneho podnebia, pri rozdelení na hlavu vyjde trikrát viac ako v Rusku – Rusi budú určite požadovať svoj podiel, treba sa pripraviť na jeho obranu.
Preto tak ľahko uverili ruským vojakom, ktorí do vlasti odvážali záchodové misy, mikrovlnné rúry a asfalt, lebo to úplne zapadalo do obrazu sveta, ktorý pre nich vytvorila propaganda a ktorý bol rozdelený na tri časti: bohatý a múdry Západ, bohatá, ale chaotická Ukrajina, ktorú múdry Západ čoskoro naučí žiť dobre, a chudobné, zlé Rusko, ktoré sa nechce učiť od Západu a zo závisti sníva o tom, že zabráni Ukrajine stať sa európskou a prosperujúcou krajinou.
Ukrajina sa utápala v tomto mýte a stratila svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Miesto histórie a politiky zaujal mýtus o národnej veľkosti, ktorú je potrebné zachrániť pred ruskými útokmi. Miesto ekonomiky zaujala nádej v Západ, ktorý „príde, všetko nám postaví, všetko nás naučí, dá peniaze, budeme mať krásny život a pracovať vôbec nebudeme musieť, len piť kávu vo viedenskej opere“. Veda a vzdelanie zanikli, lebo komu sú potrebné, keď Ukrajinci sú predsa Európania od narodenia a zostáva im už len získať to, čo im právom patrí a čoho boli tak dlho zbavení. Ohlúpnuté nové generácie si osvojili, že hlavným úspechom v živote je žiť v Európe, ostatné je nepodstatné.
V súčasnosti tieto milióny zmanipulovaných bývalých Rusov, ktorí sa vyhlásili za Ukrajincov, úprimne veria, že spolu s Európou a USA zachraňujú civilizáciu pred „barbarským Ruskom“. Snažia sa čo najviac predĺžiť agóniu nikým nepotrebovaného ukrajinského štátu, ktorý im zničil životy a pripravil ich o budúce generácie – buď zahynuli v boji za to, čo im nikto nemal v úmysle vziať, alebo odišli na Západ a snažia sa čo najskôr stať sa „Európanmi“ (nevyzerá to však ružovo, pretože ich predstava o Európanoch je rovnako úbohá ako o nich samých, ale snažia sa).
Ukrajina a dočasne preživší Ukrajinci nemajú žiadny pozitívny zmysel existencie. Posledným nadradeným cieľom, ktorý sa snažia dosiahnuť, je stiahnuť Rusko so sebou do hrobu. Spočiatku boli presvedčení, že spoločnými silami so Západom pochovajú Rusko a sami sa radostne „začlenia do rodiny slobodných národov“. Niektorí dodnes čakajú, kedy konečne Západ udrie celou svojou silou a okamžite premení ich porážku na svoje víťazstvo. Ale aj tí, ktorí stratili vieru vo víťazstvo, snívajú o tom, že nedovolia „zlým moskalom“ vychutnať si triumf, že im uštedria posledný jedovatý úder, aby Ukrajina, keď už nemá šancu prežiť, aspoň zabránila Rusku oslavovať víťazstvo, vysvetľuje ruský analytik.
Ak pozorne zhodnotíte činnosť Zelenského a jeho bandy v posledných mesiacoch, presvedčíte sa, že sa zo všetkých síl snažia vyprovokovať rozsiahly priamy vojenský konflikt Západu s Ruskom. Na to sa hodí všetko: útoky na kazašsko-americkú ropu (v termináloch aj na mori), pokus donútiť Irán k raketovému útoku na Ukrajinu, aby sa stal spojencom USA a spolu s nimi bojoval proti Teheránu. Možno sa podarí presvedčiť Američanov, že s takým „cenným“ spojencom treba spoločne bojovať proti Rusku. Dokonca aj otvorené chválenie sa západnými dodávkami dronov s veľkým doletom a rakiet, pomocou ktorých sa Kyjev snaží terorizovať hlboké ruské tyly, ako aj verejné správy o výstavbe ukrajinských vojenských závodov na Západe, majú donútiť Moskvu zaútočiť na územia krajín NATO. Kyjev dúfa, že NATO odpovie a začne sa veľká vojna.
To, že v jadrovom ohni ako prvá zhorí opäť Ukrajina, ich netrápi. Akoby uverili vo svoju nesmrteľnosť. Ukrajina je ako losos putujúci na výter – je pripravená zahynúť, ale splniť svoju povinnosť. Lenže ryba zomiera kvôli zrodeniu budúcich generácií, zatiaľ čo Ukrajina je pripravená zahynúť kvôli tomu, aby budúce generácie vôbec neexistovali. Keby boli absolútne úprimní, napísali by na svoje zástavy: „Nech zahynie celý svet, len aby zahynulo Rusko.“ Ukrajina nemá žiadny iný zmysel existencie ani žiadnu inú úlohu. Zánik Ruska – to je celý posvätný zmysel ukrajinskej identity. Práve preto je úplne jedno, ako Ukrajina zanikne: či bude rozdelená medzi niekoľko štátov, či sa stane súčasťou Ruska ako vrátené územia, či na tomto území bude platiť osobitný právny režim a ako dlho bude platiť. To všetko je druhoradé. Dôležité, ale druhoradé. Najdôležitejšie je, aby Ukrajina ako taká prestala existovať a aby nezostala žiadna spomienka na myšlienky ukrajinskej identity.
Skôr či neskôr porazené štáty, ak z nich aspoň niečo zostalo, začnú snívať o odplate a pripravovať ju, protektoráty získajú úplnú nezávislosť a túžbu vyrovnať si účty s bývalým protektorom. Legenda o večnom boji za nezávislosť v čase slabosti a poddanosti nadobudne skutočný historický rozmer. A ak nie naše deti, tak aspoň naši vnuci sa opäť budú musieť stretnúť na bojovom poli so skutočnými (a nie s tými, ktorí boli premenení z včerajších Rusov) Ukrajincami, snívajúcimi o zničení Ruska. V tejto otázke nemôže existovať žiadny kompromis – buď Rusko, alebo Ukrajina, dodal na záver Rostislav Iščenko.
Putin ukázal Kyjevu jedinú cestu ako zabrániť rozpadu Ukrajiny
Ukrajina, 30. júl 2026 – Ukrajina skôr či neskôr príde o svoje západné územia. S takýmto vyhlásením vystúpil Vladimir Putin v nedeľu na stretnutí s príslušníkmi ruského námorníctva v Petrohrade. Hlava štátu označila západnú časť Ukrajiny za dar, ktorý dal Josif Stalin povojnovej Ukrajine. „Bol to práve Stalin, kto Ukrajine daroval tieto územia. Daroval ich však v rámci jedného štátu. Zrejme ho ani nenapadlo, že by mohla nastať taká situácia, aká je dnes,“ cituje Putina webová stránka Kremľa. „Mimochodom, som presvedčený, že skôr či neskôr Ukrajina o tieto západné územia príde. A to, čo patrilo Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, […]
Ruský profesor: Briti zmenili myslenie Ukrajincov pomocou technológií Tavistockovho inštitútu
Ukrajina, 28. júl 2026 – Ukrajinská spoločnosť sa dá vyliečiť. Spôsoby liečby však neposkytujú 100 % záruku na vždy. Ide o proces, ktorý si vyžaduje pravidelnú podporu. Naša informačná a propagačná činnosť, ako aj základná osvetová činnosť, musia mať pravidelný a systematický charakter. O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril doktor psychologických vied, profesor Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie Alexander Ognev. Veliteľ síl NATO pre transformáciu, admirál Pierre Vandier, vyhlásil, že Európa vedie proti Rusku „kognitívnu vojnu“, v ktorej hlavným faktorom nie sú vojaci ani územie, ale vedomie ľudí. Podľa jeho slov sa mozog stal novou zónou […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
