Andrej Radlinský a jeho dielo so zreteľom na jeho Nábožné výlevy –

Branislav Krasnovský

3. mája 2024  

Cirkev História
  Slovenské osobnosti

Mladosť a detstvo národného buditeľa Andreja Radlinského

Andrej Radlinský sa narodil 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne. Otec bol národne uvedomelý Slovák a richtár, mama pochádzala z rodiny Antona Bernoláka. Už ako veľmi nadané dieťa prejavoval túžbu stať sa katolíckym kňazom – od raného veku miništroval a rodičia ho v jeho túžbe a neskôr pevnom rozhodnutí stať sa katolíckym kňazom podporovali.

Študoval na gymnáziách v Ružomberku (1827 – 1830), v Kremnici (1830 – 1831) a v Budíne (1831 – 1833). Po ukončení štúdia na gymnáziách začal študovať v kňazskom seminári v Bratislave (1833 – 1834), neskôr v Trnave v Oláhovom seminári (1834 – 1836) a napokon teologické štúdium dokončil na známom Pázmaneu vo Viedni (1836 – 1840).

Po vysvätení za kňaza v roku 1841 pôsobil ako kaplán postupne na farách v Budíne (1841 – 1842), v Štefultove (1842), v Zlatých Moravciach (1842 – 1843) a v Banskej Štiavnici, kde zotrval najdlhšie (1843 – 1849).

Andrej Radlinský bol presvedčeným národným buditeľom. Zakladal nedeľné školy, organizoval ženské národné spolky, založil finančný výpomocný spolok Sporiteľnica kresťanského milosrdenstva. Neúnavne bojoval proti alkoholizmu podporou spolkov miernosti a triezvosti a od roku 1844 bol jedným z najvýznamnejších členov národno-obrodeneckého spolku Tatrín.

Andrej Radlinský pomáhal formovať slovenské národno-obrodenecké hnutie

Andrej Radlinský úzko spolupracoval s poprednými osobnosťami slovenského národno-obrodeneckého hnutia. K jeho najbližším spolupracovníkom patrili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Daniel Lichard, Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Adolf Dobrianský a mnohí ďalší. Za svoju činnosť bol v roku 1848 vyhlásený za „pansláva“ a prenasledovaný úradmi, čo bolo dôvodom jeho úteku do Viedne. V roku 1849 bol členom slovenskej deputácie, ktorá predložila cisárovi Františkovi Jozefovi I. prosbopis s tým, aby uznal Slovensko ako korunnú krajinu, čo sa však nestalo.

Vo Viedni, kde pôsobil dlhšie, spolu s ďalším národným buditeľom Danielom Richardom redigoval Slovenské noviny, písané v staroslovenčine. Bol rozhľadeným slovenským jazykovedcom, vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam z jazykovedy napísal v roku 1851 jazykovú príručku s názvom „Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí“. Spočiatku sympatizoval s kollárovskou koncepciou spisovnej slovenčiny, no od roku 1851 sa pridal k štúrovcom a v štúrovskej slovenčine napokon aj publikoval väčšinu svojich monografií, štúdií a článkov.

Ako jazykovedec vydal počas svojho života viac ako 40 kníh, knihy nielen písal, ale bol priamo i vydavateľom množstva novín a časopisov. Nebola mu však ľahostajná ani výchova mládeže a rozvoj vzdelanosti. Okrem vyššie spomenutých Slovenských novín vydával časopis Cyrill a Method, od roku 1859 aj s prílohou Priateľ školy a literatúry. Tento pedagogický časopis odoberali aj katolícki aj evanjelickí národovci. V roku 1861 vydal letopis Tatran s pestrým pedagogickým, vedeckým, zábavným i politickým obsahom.

Nábožné výlevy – vrcholné dielo Andreja Radlinského

Jeho vrcholným dielom sú Nábožné výlevy. Knihu vydal v roku 1850 a posledné, 14. doplnené vydanie vyšlo niekoľko desaťročí po jeho smrti v roku 1945. Ide o jedno z najlepších slovenských katolíckych diel, ktoré by nemalo chýbať v knižnici žiadneho tradičného katolíka. Dielo predstavuje vynikajúci súhrn tradičnej náuky katolíckej Cirkvi, modlitby, sviatky, kalendár, misál, informácie o sviatostiach a sväteninách.

Pre záujemcov prikladáme hypertextový na Dominikánsky inštitút a ich portál knihydominikáni.sk, z ktorého je možné si túto knihu (14. vydanie z roku 1945) stiahnuť: https://knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/r/rad/radlinskyandrejludovit/naboznevylevy/naboznevylevy.pdf

Údajne je v štádiu príprav nové vydanie Radlinského Nábožných výlevov, ktoré však má byť upravené podľa najnovších teologických poznatkov a dokumentov. Ak sa tak naozaj stane, tak som pevne rozhodnutý tieto moderné Nábožné výlevy si nekúpiť. Stačilo mi totiž, keď som mal možnosť porovnať Körperove dielo Prameň z Boha s modernou upravenou verziou z 90. rokov 20. storočia.

Skúsim sa vyjadriť tak, aby mi každý porozumel – 14. vydanie Radlinského Nábožných výlevov a tretie vydanie Körperovho diela Prameň z Boha z roku 1942 sú ako nádherný Mercedes. A moderne upravená verzia Körperovho diela, pri všetkej úcte k jeho autorom, má nielenže pozmenené, ale dokonca aj vynechané celé pasáže textov. Moderná verzia tak na mňa pôsobí ako ojazdená Fabia, ktorá síce poteší svojou cenou, ale v konečnom dôsledku neprináša žiaden veľký požitok. A ak sa rozhodnete ísť na púť z Bratislavy do Levoče autom, bude to teda určite lepšie v Mercedese, ako vo Fabii. 🙂

Pre záujemcov pripájame odkaz aj na pôvodný Körperov Prameň z Boha, dostupný rovnako ako Radlinského Nábožné výlevy – z Dominikánskeho inštitútu a ich portálu – knihydominikáni.sk https://knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/k/kor/korperkarol/pramen5/pramen5.pdf (konkrétne V. vydanie z roku 1948, to už autor, bývalý bratislavský kanonik sedel v komunistickom väzení. Hoci nie je tak známy ako biskupi Buzalka, Gojdič a Vojtaššák, ja osobne som ho mal vždy veľmi rád, bol to vynikajúci kňaz.)

Radlinského pôsobenie v Kútoch

V roku 1861 bol Andrej Radlinský preložený do Kútov, kde pôsobil až do svojej smrti. Tu síce stál tak trochu mimo diania národného života, nebránilo mu to však ďalej pôsobiť vo svojich národnobuditeľských aktivitách. Začal vydávať nové časopisy Slovesnosť (1863), obrázkový časopis Wojtech, obnovil vydávanie Katolíckych novín (1870) a finančne a odborne podporoval vydávanie literárnych diel mladých slovenských autorov.

Uvedomoval si, že zápas o budúcnosť národa sa vedie predovšetkým v škole. Publikoval množstvo článkov s pedagogickým zameraním, začal postupne vydávať Priateľa školy a tiež časopis Slovenský národný učiteľ. Prostonárodnú Bibliotéku (v roku 1852 vydal I. zväzok), sám písal učebné texty aj pre zemepis, prírodopis, fyziku, matematiku, národne orientovanú históriu a pod. Jednou z jeho najobľúbenejších učebníc bola učebnica Školník.

Dielo pod týmto názvom vydal v roku 1871. Obsahovalo informácie z oblasti astronómie, zemepisu, fyziky, prírodopisu, poľnohospodárstva, ovocinárstvo, včelárstva, hodvábnictva a nechýbala v ňom ani náuka o občianskych právach a povinnostiach pre katolícke elementárne školy.

Milostivý Pán Boh dal dohromady dvoch slovenských velikánov – Andreja Radlinského a Františka Víťazoslava Sasinka, ktorý bol tiež katolíckym kňazom a odhodlaným slovenským národovcom. Sasinek je známym autorom slovenského dejepisu; s Andrejom Radlinským dlho a neúnavne diskutovali o slovenskej histórii, v ktorej sa obaja vynikajúco aj orientovali. Spoločne so Štefanom Moyzesom založili Maticu slovenskú, pričom Radlinského farnosť v Kútoch sa stala prvým kolektívnym členom Matice Slovenskej.

Radlinský sa zapojil sa aj do aktivít za záchranu slovenských gymnázií v Banskej Bystrici a Kláštore pod Znievom. Žiaľ, s Maďarmi sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 nedalo rozumne komunikovať, slovenské gymnázia boli napokon zatvorené a Maďari začali s brutálnou politikou pomaďarčovania a národnostného útlaku Slovákov.

Známa je tiež jeho podpora ochotníckych spolkov, zakladal knižnice, pomáhal slovenským živnostníkom a gazdom, a to nielen dobrou radou, ale aj finančne. V roku 1863 pri 1000. výročí príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy zorganizoval z Kútov národnú púť na Velehrad.

V rokoch 1865 a 1869 kandidoval za poslanca uhorského snemu, no pre nečestné praktiky protikandidátov neuspel a poslancom sa nakoniec nestal. Bola to veľká škoda, pretože v uhorskom sneme by bol ozaj platným zástancom Slovákov. Keď ho nezvolili za uhorského poslanca, pokračoval v národno-buditeľskej práci. Jeho Poklady kazateľského rečníctva patria k tomu najlepšiemu zo slovenskej homiletiky, pričom toto dielo si objednávalo aj množstvo gréckokatolíckych kňazov.

K jeho bohatej a rôznorodej činnosti ako národného buditeľa patrí aj obnova Farského kostola sv. Jozefa Pestúna v Kútoch pomocou organizovania zbierok od veriacich, a tiež založenie Priemyselného spolku. V roku 1870 sa zaslúžil sa o vznik Spolku svätého Vojtecha, poslaním ktorého až do dnešných dní je vydávanie slovenských katolíckych kníh a tiež začal vydávať Katolícke noviny – tie mali za jeho vedenia vynikajúcu úroveň, boli skutočným hlasom katolíckej tradície.

Andrej Radlinský zomrel náhle, 26. apríla 1879 v Kútoch, kde je aj pochovaný.

Zoznam najznámejších diel A. Radlinského:

– Poklady kazateľského rečníctva (1848 – 1853);
– Kázeň o swatích Pútoch (1843);
– Nábožné wýlewy srdce katolíckeho křesťana (1850);
– Prawopis slowenský s krátkou mluvnicí (1850);
– Stručný wýtah z náwrhu o ústrojnosti gymnásií a wěcníc čili realek w Rakouském mocnářstwí (1851);
– Sobranije russkich propovedej (1851);
– Cesta života čili Jadro Nábožných Wýlewow;
– Kniha modlitebná (1860);
– Tatran – Letopis paedagogický, vedecký, národní, dospodársky, literárny a zábavný (1861);
– Cesta mariánskeho pútnika (1864);
– Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska svetský a náboženský (1871, so Sasinkom);
– Školník obsahujúci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, hodvábníctvo a náuku o právach a povinnostiach občianskych pre katolícke a elementárne školy (1871);
– Katolícky spewník alebožto wšeobecná sbierka cirkewných katolíckych pesničiek slowenských (1875);
– Nečo zo Všeobecného Dejepisu s priechodom k dejepisu Uhorska (1876);
– Zvláštny Dejepis Uhorska svetský a cirkevný pre katolícke elementárne školy (1876) a i.

Titulný ilustračný obrázok, Posvätné rozhovory od Antonia Gonzáleza Velázqueza (1749), zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)