I
S tvojou knihou som ta zašla,
a nebolo potom treba,
tvoje verše, Antonio,
všetky mi ich Duero spieval.
Vždy ich spieva.
II
Ticho som stála, pozorovala vlny.
Duero tiekol mútny a prudký
od minulých dažďov,
plávali po ňom odštiepené vetvy.
Pozerala som pod šedivým nebom,
ako kväckajú brestom staré hlavy,
a jedle vfýzgali mi ako svrčky;
žltý kvet bodľačia som našla zrakom,
motýlie krídla biele sa na ňom chveli.
V prírode tichej z diaľky doliehalo
zvonenie spiežovcov. A nečakane
tvoj tieň stál pri mne ako dobrý známy.
(preložila Viera Dubcová)
